znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 235/04-35

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Margity Švábovej, bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. R. B.. Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 113/00 na neverejnom zasadnutí 11. januára 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 113/00   p o r u š i l základné právo Margity Švábovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   113/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Margite   Švábovej   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Košice I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Margity Švábovej v sume 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet jej právneho   zástupcu   JUDr.   R.   B.,   Advokátska   kancelária,   K.,   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Margity Švábovej vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 235/04-15 z 18. augusta 2004 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť (zo 6. júla 2004) Margity Švábovej, bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr. R.   B.,   Advokátska kancelária, K., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 113/00.

Vo   svojej   sťažnosti   sťažovateľka   prostredníctvom   splnomocneného   právneho zástupcu   uviedla,   že   30.   decembra   1998   podala   na   okresnom   súde   žalobu   o zaplatenie 50 000 Sk s príslušenstvom proti žalovanému Ing. F. H., bytom K., (ďalej len „žalovaný“). Žalobou sa domáhala vrátenia ceny diela – projektovej dokumentácie, ktorú sa žalovaný zaviazal pre ňu vyhotoviť v zmluve o dielo z 24. februára 1998, pretože podľa nej žalovaný nesplnil riadne svoj zmluvný záväzok, v dôsledku čoho od zmluvy odstúpila.

Okresný súd vyzval sťažovateľku 3. apríla 2000 na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu. Sťažovateľka súdny poplatok zaplatila 12. apríla 2000. Okresný súd však nariadil   pojednávanie   vo   veci   až   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   predsedovi okresného súdu 12. novembra 2001, ktorý vo svojej odpovedi z 29. novembra 2001 posúdil sťažnosť ako dôvodnú. Pojednávanie vo veci bolo nariadené na 5. jún 2002. Následne sa konali   ďalšie   tri   pojednávania   (11.   júla   2002,   7.   novembra   2002   a 13.   júna   2003). Pojednávanie nariadené na 26. september 2003 bolo na žiadosť sťažovateľky (z dôvodu práceneschopnosti jej právneho zástupcu) odročené. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadené na 21. november 2003 bolo odročené na neurčito z dôvodu dlhotrvajúcej práceneschopnosti žalovaného. Od uvedeného dátumu až do podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd pojednávanie vo veci nenariadil. Právnemu zástupcovi sťažovateľky bol 15. apríla 2004 doručený list okresného súdu, pričom z príloh k nemu pripojených vyplýva, že žalovaný sa 1.   decembra   2003   podrobil   operačnému   zákroku   na   kardiochirurgickom   oddelení Východoslovenského   ústavu   srdcových   chorôb   v Košiciach   a 16.   marca   2004   oznámila manželka   žalovaného   okresnému   súdu,   že   žalovaný   sa   minimálne   pol   roka   nemôže zúčastňovať   pojednávaní   vo   veci.   Sťažovateľka   podala   12.   mája   2004   prostredníctvom svojho   právneho   zástupcu   v konaní   pred   okresným   súdom   žiadosť   o vytýčenie   termínu pojednávania   a pokračovanie   v konaní   poukazujúc   na   to,   že   zdravotný   stav   žalovaného nemôže   byť   dôvodom   pre   nečinnosť   súdu.   Okresný   súd   však   napriek   uvedenému pojednávanie   nenariadil.   Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   v sťažnosti zo 6. júla 2004 žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd porušil v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 113/00 právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní bez   zbytočných   prieťahov   a   priznal   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 50 000 Sk. Sťažovateľka taktiež požiadala ústavný súd, aby zaviazal okresný súd nahradiť jej do pätnástich dní od doručenia nálezu trovy konania vo výške 9 340 Sk na účet jej právneho zástupcu.

V podaní   z 9.   septembra   2004   sťažovateľka   ústavnému   súdu   prostredníctvom splnomocneného   právneho   zástupcu   oznámila,   že   súhlasí   s tým,   aby   sťažnosť   bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti sťažovateľky prostredníctvom   svojho   predsedu   podaním   sp.   zn.   Spr   2374/01   zo 17.   septembra   2004, v ktorom okrem podrobného popisu priebehu posudzovaného konania uviedol:

„Z vyššie uvedeného chronologického postupu súdu vyplýva, že v čase od podania žaloby na súd (30. 12. 1998) do 5. 6. 2002, kedy sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, sú   medzi   jednotlivými   úkonmi   obdobia   kedy   bol   súd   nečinný   a ktoré   možno   nazvať prieťahmi v konaní.

Tieto prieťahy boli spôsobené zaťaženosťou súdu, konkrétne oddelenia Ro i senátu 15 C, čo vieme štatisticky preukázať.

Čiastočne   k predĺženiu   konania   prispelo   aj   správanie   sa   účastníkov   konania a znalca, ktorí sa z vážnych osobných dôvodov nemohli zúčastniť pojednávaní a tieto museli byť odročené.

Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania. (...)“

Spis okresného súdu týkajúci sa konania vedeného pod sp. zn. 15 C 113/00 bol ústavnému súdu predložený 22. novembra 2004.

Ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Návrhom   na   vydanie   platobného   rozkazu   z 18.   decembra   1998   podaným   na okresnom súde 30. decembra 1998 sa sťažovateľka domáhala proti žalovanému zaplatenia 50 000 Sk s príslušenstvom - z titulu vrátenia plnenia na základe odstúpenia od zmluvy o dielo   uzavretej   24.   februára   1996   z dôvodu   vytýkaných   vád   diela   (projektovej dokumentácie rodinného domu) - oproti vráteniu projektu zhotoviteľovi.

Návrh   bol   zaregistrovaný   pod   sp.   zn.   Ro   6235/98.   Dňa   8.   novembra   1999   bol prevedený do registra „C“.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii z 31. marca 2000 vyzval   okresný   súd   3.   apríla   2000   žalobkyňu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Súdny poplatok bol zaplatený 18. apríla 2000.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii z 1. augusta 2000 vyzval okresný súd 3. augusta 2000 žalovaného na vyjadrenie k žalobe, ktorú mu zaslal v prílohe. Žalovaný sa vyjadril podaním z 24. augusta 2000 doručeným okresnému súdu v ten istý deň.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 14. februára 2002 pojednávanie na 5. jún 2002 a súdnej   kancelárii   uložila   predvolať   účastníkov   konania.   Dňa   25.   marca   2002   bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného, ktorým doplnil svoje vyjadrenie k žalobe z 24. augusta 2000.

Na pojednávaní konanom 5. júna 2002 okresný súd vypočul strany sporu a následne pojednávanie odročil na 11. júl 2002 za účelom doplnenia dokazovania (výsluch A. Š. – manžela sťažovateľky a predloženie ďalších listinných dôkazov) v zmysle návrhu právneho zástupcu sťažovateľky v konaní pred okresným súdom JUDr. V. K.

Pojednávanie 11. júla 2002 okresný súd odročil „z dôvodu predloženia originálov dôkazov žalobcami“.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 2. septembra 2002 pojednávanie na 7. november 2002   a   súdnej   kancelárii   uložila   predvolať   naň   účastníkov   konania, právneho   zástupcu sťažovateľky a svedka A. Š.

Na pojednávaní konanom 7. novembra 2002 okresný súd vypočul svedka a následne pojednávanie   odročil   na   neurčito   za   účelom   doplnenia   dokazovania   (znaleckým dokazovaním)   v zmysle   návrhu   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   s ktorým   súhlasil   aj žalovaný.

Okresný súd uznesením č. k. 15 C 113/00-29 z 8. novembra 2002 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci súdneho znalca doc. Ing. P. Ď., CSc., ktorému uložil   vypracovať   znalecký   posudok   v lehote   30   dní   od   doručenia   uznesenia.   Podaním doručeným   okresnému   súdu   27.   novembra   2002   vzniesla   sťažovateľka   prostredníctvom právneho zástupcu námietku zaujatosti ustanoveného znalca. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 113/00-30 zo 16. decembra 2002 zmenil uznesenie č. k. 15 C 113/00-29 z 8. novembra 2002 tak, že vo veci ako súdneho znalca ustanovil doc. Ing. F. C., CSc. Podaním doručeným okresnému súdu 15. januára 2003 vzniesla sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu opäť námietku zaujatosti ustanoveného znalca.

Ustanovený súdny znalec predložil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok vo veci 28. januára 2003.

Na základe pokynu vo veci konajúcej sudkyne súdnej kancelárii z 29. januára 2003 vyzval   okresný   súd   10.   februára   2003   ustanoveného   súdneho   znalca   na   vyjadrenie k námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľkou, ktorú mu zaslal v prílohe. Súdny znalec sa vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 21. februára 2003. Okresný súd uznesením č. k. 15 C 113/00-52 zo 14. marca 2003 rozhodol, že súdny znalec doc. Ing. F. C., CSc. „nie je   vylúčený   z podania   znaleckého   posudku   vo   veci   Okresného   súdu   Košice   I sp.   zn. 15 C 113/00.“ Rozhodnutie bolo doručené 4. apríla 2003.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 7. apríla 2003 pojednávanie na 13. jún 2003 a súdnej kancelárii uložila predvolať účastníkov konania. Dňa 15. apríla 2003 veci konajúca sudkyňa nariadila súdnej kancelárii doručiť stranám znalecký posudok.

Sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku prostredníctvom právneho zástupcu v podaní   doručenom   okresnému   súdu   5.   mája   2003.   Okrem   iného   navrhla   vypočutie súdneho znalca, ako aj zástupcu obchodnej spoločnosti, ktorá mala realizovať projekt. Dňa   11.   júna   2003   súdny   znalec   telefonicky   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní   nariadenom   na   13.   jún   2003   z dôvodu   zahraničnej   služobnej   cesty. Z uvedeného dôvodu, ako aj za účelom predvolania ďalšieho navrhnutého svedka – M. H. bolo pojednávanie 13. júna 2003 odročené na 26. september 2003.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   22.   septembra   2003   právny   zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 26. september 2003 z dôvodu   práceneschopnosti.   Zároveň   požiadal   o odročenie   pojednávania.   Z uvedeného dôvodu, ako aj pre chorobu a hospitalizáciu súdneho znalca, ktorý tieto skutočnosti oznámil okresnému súdu 24. septembra 2003, bolo pojednávanie odročené na 21. november 2003.

Dňa   19.   novembra   2003   oznámila   manželka   žalovaného   okresnému   súdu,   že žalovaný   je   v nemocničnom   ošetrení   po   infarkte   (o   čom   dodatočne   predložila   lekársku správu)   a jeho   zdravotný   stav   mu   neumožňuje   zúčastniť   sa   nariadeného   pojednávania. Z uvedeného dôvodu požiadala o odročenie pojednávania s tým, že žalovaný sa ho chce osobne zúčastniť. Pojednávanie nariadené na 21. november 2003 bolo odročené na neurčito.

Okresný súd opakovane zisťoval, či zdravotný stav umožňuje žalovanému osobnú účasť na pojednávaní, žiadosťami z 19.   februára   2004   a   12.   marca   2004   adresovanými príslušným lekárom, resp. manželke žalovaného. O zistených skutočnostiach (nemožnosti účasti   na   pojednávaní   minimálne   pol   roka   –   podľa   vyjadrenia   manželky)   upovedomil právneho zástupcu sťažovateľky 6. apríla 2004.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   12.   mája   2004   žiadal   právny   zástupca sťažovateľky pokračovať v konaní poukazujúc, že zdravotné problémy žalovaného nie sú relevantným   dôvodom   nečinnosti   súdu,   resp.   dôvodom   prerušenia   postupu   v konaní vzhľadom na zákonom dané možnosti zastúpenia žalovaného v konaní. Okresný súd listom z 2. júna 2004 poučil žalovaného o jeho práve nechať sa zastúpiť v konaní a vyzval ho, aby v lehote 5 dní oznámil, či toto právo využíva a koho splnomocnil na zastupovanie.

Dňa 4. júna 2004 oznámila manželka žalovaného okresnému súdu, že žalovanému jeho zdravotný stav už umožňuje osobnú účasť na pojednávaní.

Vo veci konajúca sudkyňa nariadila 16. júna 2004 pojednávanie na 7. september 2004 a súdnej kancelárii uložila predvolať účastníkov konania. Na pojednávaní konanom 7. septembra   2004   doplnil   okresný   súd   dokazovanie   výsluchom   svedka   M.   H. a pojednávanie odročil na 15. október 2004 za účelom doplnenia dokazovania v zmysle návrhu   právneho   zástupcu   sťažovateľky,   výsluchom   svedka   Ing.   V.   Ž.,   ktorý   mal prepracovať projektovú dokumentáciu. Žalovaný okresnému súdu na pojednávaní zároveň oznámil,   že   ustanovený   súdny   znalec   v priebehu   konania   zomrel   a nebude   môcť   byť vypočutý.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   C   113/00-97   zo   14.   septembra   2004   rozhodol o odmene ustanoveného súdneho znalca za vypracovanie znaleckého posudku.

Na   pojednávaní   konanom   15.   októbra   2004   doplnil   okresný   súd   dokazovanie výsluchom svedka Ing. V. Ž. a pojednávanie odročil na 19. október 2004.

Na pojednávaní konanom 19. októbra 2004 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Rozhodnutie bolo písomne vypracované 15. novembra 2004.

III.

3. 1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty   osoby,   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu v primeranej dobe. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   (III.   ÚS   8/04, III. ÚS 111/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (III. ÚS 175/04).

3. 2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba, ktorou sa sťažovateľka   domáhala   vrátenia   peňažného   plnenia   na   základe   odstúpenia   od   zmluvy o dielo z dôvodu vád diela, ktoré bolo predmetom zmluvy.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín nezistil skutočnosti, ktoré by svedčili o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

3.   3.   Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   prispelo   k predĺženiu   doby prerokovania   uvedenej   veci   nezabezpečením   originálov   dôkazov,   na   ktoré   sa   žaloba odvolávala (originálu projektovej dokumentácie odovzdanej žalovaným), na pojednávanie nariadené na 11. júl 2002, ktoré bolo z uvedeného dôvodu odročené. Uvedená skutočnosť však neovplyvnila dobu konania v takej miere, aby ňou bolo možné odôvodniť podstatné predĺženie doby prerokovania predmetného sporu, ktorú by inak bolo možné považovať za primeranú (v konaní sa pokračovalo už v septembri 2002).

3.   4.   Ústavný   súd   preto   skúmal   existenciu   namietaných   zbytočných   prieťahov v označenom   konaní   aj   použitím   ďalšieho   kritéria,   ktorým   bol   postup   okresného   súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil, že v období od podania žaloby 30. decembra 1998 do 31. marca 2000, keď zákonná sudkyňa nariadila vyzvať sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku (jeden rok a tri mesiace), ako aj v období od 24. augusta 2000, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie   žalovaného k žalobe, do   14.   februára   2002,   keď   nariadila zákonná sudkyňa vo veci pojednávanie (viac ako jeden rok a päť mesiacov), nevykonal okresný súd žiadny procesný úkon smerujúci k prejednaniu a rozhodnutiu predmetnej veci.

Pokiaľ ide o prvé z uvedených období, zodpovedá v danom prípade podľa názoru ústavného   súdu   časovej   náročnosti   oboznámenia   sa   s novou   vecou   po   podaní   žaloby maximálne doba   troch   mesiacov.   Zvyšnú   časť   označeného   obdobia   (jeden   rok)   posúdil ústavný súd ako obdobie neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu v predmetnej veci. Ako dobu neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu posúdil aj druhé z označených období (viac ako jeden rok a päť mesiacov).

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   uvedené   obdobia   neodôvodnenej   nečinnosti okresného súdu je potrebné kvalifikovať ako obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní, v dôsledku čoho došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti nálezu).

Ústavný   súd   neakceptoval   argumentáciu   predsedu   okresného   súdu   o nadmernej zaťaženosti okresného súdu v období rokov 1998 až 2002 ako právne významnú vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu označeného základného práva.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd garantujúceho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej dobe nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie   svojej   právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé konanie,   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (napr.   III.   ÚS   111/02, III. ÚS 145/02).

3. 5. Pokiaľ   ide   o úsek   posudzovaného   konania   po   19.   novembri   2003,   keď manželka   žalovaného   oznámila   okresnému   súdu   závažné   zhoršenie   zdravotného   stavu svojho manžela znemožňujúce jeho osobnú účasť na pojednávaní, nemožno podľa názoru ústavného súdu dospieť k záveru o zodpovednosti okresného súdu za predĺženie konania v dôsledku zbytočných prieťahov. Z predloženého na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu vyplýva, že zo strany okresného súdu boli realizované opatrenia na zabezpečenie ďalšieho postupu   v konaní.   Okresný   súd   opakovane   zisťoval,   či   zdravotný   stav   umožňuje žalovanému   osobnú   účasť   na   pojednávaní   (19.   februára   2004   a   12.   marca   2004).   Po vyjadrení   sa   právneho   zástupcu   sťažovateľky   k vzniknutej   situácii   okresný   súd   listom z 2. júna 2004 poučil žalovaného o jeho práve nechať sa zastúpiť v konaní a vyzval ho, aby v lehote   5   dní   oznámil, či   toto   právo   využíva   a koho   splnomocnil   na   zastupovanie.   Po vyjadrení   sa   manželky   žalovaného   (4.   júna   2004)   k schopnosti   žalovaného   osobne   sa zúčastniť   na   pojednávaní   nariadila   zákonná   sudkyňa   16.   júna   2004   pojednávanie   na 7. september 2004 a na pojednávaní konanom 19. októbra 2004 okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok.

3. 6. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou takéhoto výroku vo vzťahu k okresnému súdu domáhala.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zo strany okresného súdu, prikázal   okresnému   súdu,   aby   v ďalšom   priebehu   posudzovaného   konania   (pokiaľ   ide o úkony   týkajúce   sa   doručenia   písomného   vyhotovenia   rozsudku   vyhláseného   na pojednávaní 19. októbra   2004 alebo o prípadné ďalšie úkony okresného súdu   v prípade podania   odvolania   niektorým   z účastníkov)   konal   bez   zbytočných   prieťahov   (bod   2 výrokovej časti nálezu).

3. 7. Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o priznanie   finančného zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorú utrpela v dôsledku porušenia označeného základného práva.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu 30 000 Sk (bod 3 výrokovej časti nálezu). Táto suma zohľadňuje charakter zbytočných prieťahov   v konaní   a s nimi   spojenú   nemajetkovú   ujmu   sťažovateľky   spočívajúcu v pocitoch   právnej   neistoty.   Vo   zvyšnej   časti   ústavný   súd   návrhu   na   finančné zadosťučinenie nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľky prihliadal ústavný súd okrem dĺžky posudzovaného konania a zistených zbytočných prieťahov (viac ako dva roky a päť mesiacov) aj na charakter a závažnosť predmetu konania.

3. 8. Sťažovateľka   žiadala   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil výšku uplatnených trov za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia – 28. júna 2004 a písomné podanie sťažnosti zo 6. júla 2004) sumou 9 340 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“)   účinnej   od   1.   januára   2005   patrí   advokátovi   za   úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. má advokát popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním   právnych   služieb,   najmä   na   súdne   poplatky   a iné   poplatky,   cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy.

Podľa § 16 ods.   3 vyhlášky č.   655/2004 Z.   z. možno od klienta požadovať na náhradu   výdavkov   na   miestne   telekomunikačné   výdavky   a miestne   prepravné   sumu   vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   preto   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 3 a § 20 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvou vetou, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd.   Predmet   tohto   konania   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2004 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk. Ústavný súd preto v súlade s ustanovením § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu trov právneho   zastúpenia   vo   výške   uplatnenej   právnym   zástupcom   sťažovateľky,   ktorá   bola v konaní úspešná, teda 9 340 Sk (bod 4 výroku tohto nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005