SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 234/2021-30 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou Mgr. Petrou Hrubovou, Mierové námestie 93, Ilava, proti postupu Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 6T/21/2017 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy ustanovenej právnej zástupkyni v sume 576,12 eur na jej účet IBAN: ⬛⬛⬛⬛ vedený vo, ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením zo 16. marca 2021 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť sťažovateľa z 11. novembra 2019, a to v časti pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) postupom okresného súdu. Okrem toho sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 10 000 eur a trovy právneho zastúpenia.
II.
2. Sťažovateľ bol 9. marca 2017 obžalovaný pre prečin krádeže a prečin porušovania domovej slobody za skutok, ktorý sa stal 16. mája 2014. Okresný súd po podaní obžaloby vykonával procesné úkony súvisiace s tým, že proti sťažovateľovi bolo podaných viacero obžalôb na rôznych súdoch pre skutky, ktoré boli alebo mohli byť súčasťou jedného pokračovacieho trestného činu. Okresný súd pravidelne žiadal o odpis registra trestov sťažovateľa pre účely zistenia stavu prebiehajúcich trestných konaní vedených proti nemu, žiadal o zapožičanie spisov a priebežne zisťoval stav iných trestných konaní proti sťažovateľovi. Okresný súd naposledy ešte v septembri 2019 žiadal iný okresný súd o zapožičanie spisu. Okresný súd nariadil 17. októbra 2019 hlavné pojednávanie na 28. január 2020, na ktorom rozhodol rozsudkom, ktorý v ten istý deň nadobudol právoplatnosť. Postup súdu sa v konečnom dôsledku prejavil i v tom, že vo vzťahu k sťažovateľovi bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu, a to s ohľadom na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť 10. augusta 2017 a 12. júna 2019, keďže okresný súd tieto tresty považoval za dostatočné.
III.
3. Okresný súd sa vyjadril tak, že vo veci konal bez prieťahov. Prvé hlavné pojednávanie bolo nariadené po dva a pol roku od podania obžaloby z dôvodu, že nemal zabezpečené súdne spisy z iných súdov, vo vzťahu ku ktorým prichádzalo do úvahy uloženie sťažovateľovi spoločného a súhrnného trestu, a preto došlo ku stavu, ktorý objektívne bránil vo vykonaní hlavného pojednávania. Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o majetkové trestné činy, nie je ojedinelým prípadom, keď nie je možné rozhodnúť a uložiť trest bez toho, aby mal súd pripojené všetky trestné spisy vzťahujúce sa na pokračujúcu trestnú činnosť. Zdôraznil, že sťažovateľovi v napadnutom konaní napokon ani nebol uložený trest práve z dôvodu, že súd vo veci upustil od uloženia ďalšieho trestu s poukazom na tresty uložené skoršími rozsudkami.
4. Sťažovateľ namieta dlhodobú nečinnosť okresného súdu a zdôrazňuje, že predmet konania nie je právne či skutkovo zložitý. Dĺžku konania sťažovateľ považuje za neprimeranú, ktorá mu spôsobila právnu neistotu, a okresný súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k meritórnemu rozhodnutiu.
5. Sťažovateľ napriek tomu, že jeho ústavná sťažnosť bola prijatá len vo vzťahu k prieťahom v konaní na okresnom súde, a tým bol vymedzený predmet konania o jeho návrhu, v doplnení ústavnej sťažnosti z 22. apríla 2021 žiadal aj preskúmanie porušenia svojich základných práv rozsudkom okresného súdu z 28. januára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň, keďže sťažovateľ ako obžalovaný sa voči nemu vzdal práva podať odvolanie. Aj keď doplnenie ústavnej sťažnosti v čase po jej prijatí nie je zásadne prípustné, treba uviesť, že vo vzťahu k tomuto rozsudku je doplnenie ústavnej sťažnosti podané oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“).
IV.
6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
7. Dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke možno danú vec, rozhodovanie o vine a treste pre zločin krádeže a porušovanie domovej slobody, považovať za štandardnú. Doterajší zdĺhavejší priebeh napadnutého konania však možno pripísať na vrub náročnosti prerokovávanej veci z hľadiska uloženia trestu. Okresný súd prihliadal na to, že proti sťažovateľovi sa vedie viacero trestných konaní na rôznych súdoch pre skutky, ktoré mohli byť súčasťou pokračovacieho trestného činu. Z tohto dôvodu bol nútený zohľadňovať ich rozhodnutia, aby nedošlo k nezákonnému uloženiu trestu, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj v jeho rozhodnutí, keď upustil od uloženia ďalšieho trestu.
8. Postup okresného súdu vo veci bol optimálny, keďže v pravidelných intervaloch zisťoval stav prebiehajúcich konaní na jednotlivých súdoch. Z hľadiska komplexného posúdenia dotknutého konania s dôrazom na obsahovú stránku trestného konania postup okresného súdu neviedol k porušeniu sťažovateľom uvedených práv. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
9. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keďže okresný súd priebežným zisťovaním stavu ďalších trestných konaní vedených proti sťažovateľovi na iných súdoch a nenariadením hlavného pojednávania sa chcel vyhnúť nezákonnému uloženiu trestu, keďže musel zobrať do úvahy aj tresty už uložené v ostatných trestných konaniach. Súd nariadil pojednávanie, akonáhle sa dozvedel, že je možné vo veci rozhodnúť, a o vine a treste sťažovateľa právoplatne rozhodol na prvom hlavnom pojednávaní. Okresný súd urobil všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie riadneho priebehu pojednávania a aby vec bolo možné prejednať a rozhodnúť bez jeho odročenia. Do základných práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu zasiahnuté nebolo, a preto nebolo ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyhovené.
V.
10. Podľa § 37 ods. 2 zákona o ústavnom súde trovy ustanoveného právneho zástupcu znáša štát (Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky), a to v sume určenej podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky), pričom sťažovateľ má nárok na náhradu za tri úkony právnej služby v roku 2021 (prevzatie a príprava zastúpenia, doplnenie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie na výzvu 3 x 181,17 eur), čo spolu s režijným paušálom (3 x 10,87 eur) predstavuje 576,12 eur. Tieto trovy konania uhradí na účet ustanoveného právneho zástupcu sťažovateľa Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2021
Robert Šorl
predseda senátu