SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 234//2015-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 predbežneprerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,PhD., vedené pod spisovými značkami: Rvp 6244/2014, Rvp 6245/2014, Rvp 6246/2014,Rvp   6247/2014,   Rvp   6248/2014,   Rvp   6249/2014,   Rvp   6250/2014,   Rvp   6251/2014,Rvp 6252/2014,   Rvp   6253/2014,   Rvp   6254/2014,   Rvp   6255/2014,   Rvp   6256/2014,Rvp 6257/2014,   Rvp   6258/2014,   Rvp   6259/2014,   Rvp   6260/20014,   Rvp   6261/2014,Rvp 6262/2014,   Rvp   6263/2014,   Rvp   6264/2014,   Rvp   6265/2014,   Rvp   6266/2014,Rvp 6267/2014,   Rvp   6268/2014,   Rvp   6269/2014,   Rvp   6270/2014,   Rvp   6271/2014,Rvp 6272/2014,   Rvp   6273/2014,   Rvp   6274/2014,   Rvp   6275/2014,   Rvp   6276/2014,Rvp 6277/2014,   Rvp   6278/2014,   Rvp   6279/2014,   Rvp   6280/2014,   Rvp   6281/2014,Rvp 6282/2014,   Rvp   6283/2014,   Rvp   6284/2014,   Rvp   6285/2014,   Rvp   6286/2014,Rvp 6287/2014,   Rvp   6288/2014,   Rvp   6289/2014,   Rvp   6290/2014,   Rvp   6291/2014),Rvp 6292/2014,   Rvp   6293/2014,   Rvp   6294/2014,   Rvp   6295/20014,   Rvp   6296/2014,Rvp 6297/2014,   Rvp   6298/2014,   Rvp   6299/2014,   Rvp   6300/2014,   Rvp   6301/2014,Rvp 6302/2014,   Rvp   6303/2014,   Rvp   6304/2014,   Rvp   6305/2014,   Rvp   6306/2014,Rvp 6307/2014,   Rvp   6308/2014,   Rvp   6309/2014,   Rvp   6310/2014,   Rvp   6311/2014,Rvp 6312/2014,   Rvp   6313/2014,   Rvp   6314/2014,   Rvp   6315/2014,   Rvp   6316/2014,Rvp 6317/2014,   Rvp   6318/2014,   Rvp   6319/2014,   Rvp   6320/2014,   Rvp   6321/2014,Rvp 6322/2014,   Rvp   6323/2014,   Rvp   6324/2014,   Rvp   6325/2014,   Rvp   6326/2014,Rvp 6327/2014,   Rvp   6328/2014,   Rvp   6329/2014,   Rvp   6330/2014,   Rvp   6331/2014,Rvp 6332/2014,   Rvp   6333/2014,   Rvp   6334/2014,   Rvp   6335/2014,   Rvp   6336/2014,Rvp 6337/2014,   Rvp   6338/2014,   Rvp   6339/2014,   Rvp   6340/2014,   Rvp   6341/2014,Rvp 6342/2014,   Rvp   6343/2014,   Rvp   6344/2014,   Rvp   6345/2014,   Rvp   6346/2014,Rvp 6347/2014,   Rvp   6348/2014,   Rvp   6349/2014,   Rvp   6350/2014,   Rvp   6351/2014,Rvp 6352/2014,   Rvp   6353/2014,   Rvp   6354/2014,   Rvp   6355/2014,   Rvp   6356/2014,Rvp 6357/2014,   Rvp   6358/2014,   Rvp   6359/2014,   Rvp   6360/2014,   Rvp   6361/2014,Rvp 6362/2014   a Rvp   6363/2014   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základných   právzaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručenéhov čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručenéhov čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   vedenými   pod   spisovými   značkami:14 Co 309/2014 zo 4. marca 2014 (Rvp 6244/2014), 14 Co 474/2014 z 19. marca 2014(Rvp 6245/2014), 14 Co 1016/2013 z 11. marca 2014 (Rvp 6246/2014), 13 Co 1035/2013z 11. marca 2014 (Rvp 6247/2014), 16 Co 1048/2013 z 12. marca 2014 (Rvp 6248/2014),13 Co 1037/2013 z 11. marca 2014 (Rvp 6249/2014), 14 Co 1061/2013 z 25. februára 2014(Rvp 6250/2014), 14 Co 25/2014 z 25. februára 2014 (Rvp 6251/2014), 14 Co 376/2014z 12. marca 2014 (Rvp 6252/2014), 14 Co 379/2014 z 12. marca 2014 (Rvp 6253/2014),14 Co 374/2014 z 12. marca 2014 (Rvp 6254/2014),   14 Co 386/2014 z 12. marca 2014(Rvp 6255/2014), 14 Co 383/2014 z 12. marca 2014 (Rvp 6256/2014), 14 Co 375/2014z 12. marca 2014 (Rvp 6257/2014), 14 Co 372/2014 z 12. marca 2014 (Rvp 6258/2014),14 Co 385/2014 z 12. marca 2014 (Rvp 6259/2014), 14 Co 380/2014 z 12. marca 2014(Rvp 6260/20014), 14 Co 378/2014 z 12. marca 2014 (Rvp 6261/2014), 17 Co 403/2014zo 17. marca 2014 (Rvp 6262/2014), 15 Co 277/2014 zo 6. marca 2014 (Rvp 6263/2014),15 Co 270/2014 zo 6. marca 2014 (Rvp 6264/2014), 15 Co 275/2014 zo 6. marca 2014(Rvp 6265/2014), 15 Co 274/2014 zo 6. marca 2014 (Rvp 6266/2014), 15 Co 273/2014zo 6. marca 2014 (Rvp 6267/2014), 17 Co 401/2014 z 12. marca 2014 (Rvp 6268/2014),15 Co 279/2014 zo 6. marca 2014 (Rvp 6269/2014), 15 Co 278/2014 zo 6. marca 2014(Rvp 6270/2014),   15 Co 276/2014 zo 6. marca 2014 (Rvp 6271/2014), 15 Co 281/2014zo 6. marca 2014 (Rvp 6272/2014), 15 Co 280/2014 zo 6. marca 2014 (Rvp 6273/2014),15 Co 272/2014 zo 6. marca 2014 (Rvp 6274/2014), 13 Co 186/2014 z 3. marca 2014(Rvp 6275/2014), 13 Co 185/2014 z 3. marca 2014 (Rvp 6276/2014), 13 Co 184/2014z 3. marca 2014 (/Rvp 6277/2014), 13 Co 183/2014 z 3. marca 2014 (Rvp 6278/2014),13 Co   182/2014   z 3.   marca   2014   (Rvp   6279/2014),   13   Co   181/2014   z 3.   marca   2014(Rvp 6280/2014), 13 Co 180/2014 z 3. marca 2014 (Rvp 6281/2014), 13 Co 178/2014z 3. marca 2014 (Rvp 6282/2014), 13 Co 187/2014 z 3. marca 2014 (Rvp 6283/2014),13 Co 71/2014 z 26. februára 2014 (Rvp 6284/2014), 15 Co 891/2013 z 25. marca 2014(Rvp 6285/2014), 15 Co 895/2013 z 25. marca 2014 (Rvp 6286/2014), 15 Co 894/2013z 25. marca 2014 (Rvp 6287/2014), 15 Co 893/2013 z 25. marca 2014 (Rvp 6288/2014),15 Co 672/2013 zo 17. marca 2014 (Rvp 6289/2014), 17 Co 1109/2013 z 28. marca 2014(Rvp 6290/2014), 17 Co 1111/2013 z 28. marca 2014 (Rvp 6291/2014), 17 Co 1112/2013z 28. marca 2014 (Rvp 6292/2014), 17 Co 1113/2013 z 28. marca 2014 (Rvp 6293/2014),16 Co 251/2014 z 27. februára 2014 (Rvp 6294/2014), 16 Co 253/2014 z 27. februára 2014(Rvp 6295/20014), 17 Co 219/2014 z 28. marca 2014 (Rvp 6296/2014), 17 Co 222/2014z 28. marca 2014 (Rvp 6297/2014), 13 Co 1173/2013 z 11. marca 2014 (Rvp 6298/2014),13 Co 1175/2013 z 11. marca 2014 (Rvp 6299/2014), 13 Co 1176/2013 z 11. marca 2014(Rvp 6300/2014), 17Co 239/2014 z 28. marca 2014 (Rvp 6301/2014), 17 Co 244/2014z 28. marca 2014 (Rvp 6302/2014), 17 Co 238/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 6303/2014), 17Co   242/2014   z 31.   marca   2014   (Rvp   6304/2014),   17   Co   243/2014   z 31.   marca   2014(Rvp 6305/2014), 17 Co 245/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 6306/2014), 17 Co 246/2014z 31. marca 2014 (Rvp 6307/2014), 17 Co 247/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 6308/2014),17 Co 248/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 6309/2014), 17 Co 357/2014 zo 17. marca 2014(Rvp 6310/2014), 17 Co 358/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6311/2014), 17 Co 359/2014zo 17. marca 2014 (Rvp 6312/2014), 17 Co 360/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6313/2014),17 Co 361/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6314/2014), 17 Co 356/2014 zo 17. marca 2014(Rvp 6315/2014), 17 Co 354/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6316/2014), 15 Co 674/2013zo 17. marca 2014 (Rvp 6317/2014), 15 Co 675/2013 zo 17. marca 2014 (Rvp 6318/2014),17 Co 269/2014 z 13. marca 2014 (Rvp 6319/2014), 17 Co 273/2014 z 13. marca 2014(Rvp 6320/2014), 17 Co 271/2014 z 13. marca 2014 (Rvp 6321/2014), 17 Co 272/2014z 13. marca 2014 (Rvp 6322/2014), 17 Co 259/2014 z 24. marca 2014 (Rvp 6323/2014),17 Co 262/2014 z 24. marca 2014 (Rvp 6324/2014), 17 Co 263/2014 z 24. marca 2014 (Rvp6325/2014),   17   Co   266/2014   z 24.   marca   2014   (Rvp   6326/2014),   17   Co   237/2014zo 17. marca 2014 (Rvp 6327/2014), 17 Co 236/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6328/2014),17 Co 235/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6329/2014), 17 Co 234/2014 zo 17. marca 2014(Rvp 6330/2014), 17 Co 233/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6331/2014), 17 Co 232/2014zo 17. marca 2014 (Rvp 6332/2014), 17 Co 230/2014 zo 17. marca 2014 (Rvp 6333/2014),17 Co 264/2014 z 24. marca 2014 (Rvp 6334/2014), 17 Co 265/2014 z 24. marca 2014(Rvp 6335/2014), 17 Co 267/2014 z 24. marca 2014 (Rvp 6336/2014), 17 Co 268/2014z 24. marca 2014 (Rvp 6337/2014), 16 Co 262/2014 z 27. február 2014 (Rvp 6338/2014),16 Co 260/2014 z 27. februára 2014 (Rvp 6339/2014), 14 Co 266/2014 z 25. februára 2014(Rvp 6340/2014), 17 Co 221/2014 z 28. marca 2014 (Rvp 6341/2014), 16 Co 267/2014z 27.   februára   2014   (Rvp   6342/2014),   16   Co   269/2014   z 27.   februára   2014(Rvp 6343/2014), 14 Co 1114/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 6344/2014), 14 Co 1115/2013z 25.   februára   2014   (Rvp   6345/2014),   14   Co   1113/2013   z 25.   februára   2014(Rvp 6346/2014), 14 Co 1085/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 6347/2014), 14 Co 1086/2013z 25.   februára   2014   (Rvp   6348/2014),   14   Co   1087/2013   z 25.   februára   2014(Rvp 6349/2014), 14 Co 1088/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 6350/2014), 14 Co 1111/2013z 25.   februára   2014   (Rvp   6351/2014),   13   Co   1207/2013   z 26.   februára   2014(Rvp 6352/2014), 13 Co 1209/2013 z 26. februára 2014 (Rvp 6353/2014), 13 Co 1210/2013z 26.   februára   2014   (Rvp   6354/2014),   13   Co   1211/2013   z 26.   februára   2014(Rvp 6355/2014), 16 Co 20/2014 z 27. februára 2014 (Rvp 6356/2014), 16 Co 21/2014z 27. februára 2014 (Rvp 6357/2014), 16 Co 22/2014 z 27. februára 2014 (Rvp 6358/2014),16 Co 23/2014 z 27. februára 2014 (Rvp 6359/2014), 16 Co 24/2014 z 27. februára 2014(Rvp 6360/2014), 16 Co 25/2014 z 27. februára 2014 (Rvp 6361/2014), 16 Co 26/2014z 27. februára 2014 (Rvp 6362/2014) a 16 Co 18/2014 z 27. februára 2014 (Rvp 6363/2014)a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami:   Rvp   6244/2014,   Rvp   6245/2014,   Rvp   6246/2014,   Rvp   6247/2014,Rvp 6248/2014,   Rvp   6249/2014,   Rvp   6250/2014,   Rvp   6251/2014,   Rvp   6252/2014,Rvp 6253/2014,   Rvp   6254/2014,   Rvp   6255/2014,   Rvp   6256/2014,   Rvp   6257/2014,Rvp 6258/2014,   Rvp   6259/2014,   Rvp   6260/20014,   Rvp   6261/2014,   Rvp   6262/2014,Rvp 6263/2014,   Rvp   6264/2014,   Rvp   6265/2014,   Rvp   6266/2014,   Rvp   6267/2014,Rvp 6268/2014,   Rvp   6269/2014,   Rvp   6270/2014,   Rvp   6271/2014,   Rvp   6272/2014,Rvp 6273/2014,   Rvp   6274/2014,   Rvp   6275/2014,   Rvp   6276/2014,   Rvp   6277/2014,Rvp 6278/2014,   Rvp   6279/2014,   Rvp   6280/2014,   Rvp   6281/2014,   Rvp   6282/2014,Rvp 6283/2014,   Rvp   6284/2014,   Rvp   6285/2014,   Rvp   6286/2014,   Rvp   6287/2014,Rvp 6288/2014,   Rvp   6289/2014,   Rvp   6290/2014,   Rvp   6291/2014),   Rvp   6292/2014,Rvp 6293/2014,   Rvp   6294/2014,   Rvp   6295/20014,   Rvp   6296/2014,   Rvp   6297/2014,Rvp 6298/2014,   Rvp   6299/2014,   Rvp   6300/2014,   Rvp   6301/2014,   Rvp   6302/2014,Rvp 6303/2014,   Rvp   6304/2014,   Rvp   6305/2014,   Rvp   6306/2014,   Rvp   6307/2014,Rvp 6308/2014,   Rvp   6309/2014,   Rvp   6310/2014,   Rvp   6311/2014,   Rvp   6312/2014,Rvp 6313/2014,   Rvp   6314/2014,   Rvp   6315/2014,   Rvp   6316/2014,   Rvp   6317/2014,Rvp 6318/2014,   Rvp   6319/2014,   Rvp   6320/2014,   Rvp   6321/2014,   Rvp   6322/2014,Rvp 6323/2014,   Rvp   6324/2014,   Rvp   6325/2014,   Rvp   6326/2014,   Rvp   6327/2014,Rvp 6328/2014,   Rvp   6329/2014,   Rvp   6330/2014,   Rvp   6331/2014,   Rvp   6332/2014,Rvp 6333/2014,   Rvp   6334/2014,   Rvp   6335/2014,   Rvp   6336/2014,   Rvp   6337/2014,Rvp 6338/2014,   Rvp   6339/2014,   Rvp   6340/2014,   Rvp   6341/2014,   Rvp   6342/2014,Rvp 6343/2014,   Rvp   6344/2014,   Rvp   6345/2014,   Rvp   6346/2014,   Rvp   6347/2014,Rvp 6348/2014,   Rvp   6349/2014,   Rvp   6350/2014,   Rvp   6351/2014,   Rvp   6352/2014,Rvp 6353/2014,   Rvp   6354/2014,   Rvp   6355/2014,   Rvp   6356/2014,   Rvp   6357/2014,Rvp 6358/2014,   Rvp   6359/2014,   Rvp   6360/2014,   Rvp   6361/2014,   Rvp   6362/2014a Rvp 6363/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.III. ÚS 234/2015.

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 26. mája 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej   len   „sťažovateľka“),   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   6244/2014,Rvp 6245/2014,   Rvp   6246/2014,   Rvp   6247/2014,   Rvp   6248/2014,   Rvp   6249/2014,Rvp 6250/2014,   Rvp   6251/2014,   Rvp   6252/2014,   Rvp   6253/2014,   Rvp   6254/2014,Rvp 6255/2014,   Rvp   6256/2014,   Rvp   6257/2014,   Rvp   6258/2014,   Rvp   6259/2014,Rvp 6260/20014,   Rvp   6261/2014,   Rvp   6262/2014,   Rvp   6263/2014,   Rvp   6264/2014,Rvp 6265/2014,   Rvp   6266/2014,   Rvp   6267/2014,   Rvp   6268/2014,   Rvp   6269/2014,Rvp 6270/2014,   Rvp   6271/2014,   Rvp   6272/2014,   Rvp   6273/2014,   Rvp   6274/2014,Rvp 6275/2014,   Rvp   6276/2014,   Rvp   6277/2014,   Rvp   6278/2014,   Rvp   6279/2014,Rvp 6280/2014,   Rvp   6281/2014,   Rvp   6282/2014,   Rvp   6283/2014,   Rvp   6284/2014,Rvp 6285/2014,   Rvp   6286/2014,   Rvp   6287/2014,   Rvp   6288/2014,   Rvp   6289/2014,Rvp 6290/2014,   Rvp   6291/2014),   Rvp   6292/2014,   Rvp   6293/2014,   Rvp   6294/2014,Rvp 6295/20014,   Rvp   6296/2014,   Rvp   6297/2014,   Rvp   6298/2014,   Rvp   6299/2014,Rvp 6300/2014,   Rvp   6301/2014,   Rvp   6302/2014,   Rvp   6303/2014,   Rvp   6304/2014,Rvp 6305/2014,   Rvp   6306/2014,   Rvp   6307/2014,   Rvp   6308/2014,   Rvp   6309/2014,Rvp 6310/2014,   Rvp   6311/2014,   Rvp   6312/2014,   Rvp   6313/2014,   Rvp   6314/2014,Rvp 6315/2014,   Rvp   6316/2014,   Rvp   6317/2014,   Rvp   6318/2014,   Rvp   6319/2014,Rvp 6320/2014,   Rvp   6321/2014,   Rvp   6322/2014,   Rvp   6323/2014,   Rvp   6324/2014,Rvp 6325/2014,   Rvp   6326/2014,   Rvp   6327/2014,   Rvp   6328/2014,   Rvp   6329/2014,Rvp 6330/2014,   Rvp   6331/2014,   Rvp   6332/2014,   Rvp   6333/2014,   Rvp   6334/2014,Rvp 6335/2014,   Rvp   6336/2014,   Rvp   6337/2014,   Rvp   6338/2014,   Rvp   6339/2014,Rvp 6340/2014,   Rvp   6341/2014,   Rvp   6342/2014,   Rvp   6343/2014,   Rvp   6344/2014,Rvp 6345/2014,   Rvp   6346/2014,   Rvp   6347/2014,   Rvp   6348/2014,   Rvp   6349/2014,Rvp 6350/2014,   Rvp   6351/2014,   Rvp   6352/2014,   Rvp   6353/2014,   Rvp   6354/2014,Rvp 6355/2014,   Rvp   6356/2014,   Rvp   6357/2014,   Rvp   6358/2014,   Rvp   6359/2014,Rvp 6360/2014,   Rvp   6361/2014,   Rvp   6362/2014   a   Rvp   6363/2014,   ktorými   namietalaporušenie svojich základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1   ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručenéhov čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len„krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcuv konaniach   vedených   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota,   Okresným   súdom   Žiar   nadHronom, Okresným súdom Zvolen, Okresným súdom Banská Bystrica a Okresným súdomLučenec   (ďalej   len   „okresné   súdy“),   predmetom   ktorých   je   náhrada   majetkovej   škodya nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradnýmpostupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodua nemajetkovú ujmu spôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjdek vylúčeniu okresných súdov ako celku a spory budú prikázané inému vecne príslušnémuokresnému súdu v obvode krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdysvojimi   uzneseniami   špecifikovanými   v   sťažnostiach   (ďalej   spoločne   len   „uzneseniaokresných   súdov“)   zaviazali   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesenénámietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolojej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdiluznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   uviedla,   že   napadnutými   uzneseniamikrajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil majetok sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnomposúdení   návrhov   podaných   sťažovateľkou   ako   námietok   zaujatosti,   hoci   tieto   podanianeboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákonač.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„Občiansky súdny poriadok“). Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôlesťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti.

Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jejprejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť zapodanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnychpoplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania bymali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných súdov,ktoré   v   skutkovo   a   právne   zhodných   veciach   rozhodli   odlišne   a nevyhodnotili   podaniasťažovateľky ako námietky zaujatosti.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti tomuto súdu na ďalšie konaniea prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súdo vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutýchuznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadkuv záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňhozačali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnomsúde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom   súde   možno   v   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   použiť   na   prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným súdom, a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, protiktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy,tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to   buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosťporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí naďalšie konanie (IV. ÚS 78/03).

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto ochranuposkytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tietopráva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 ažčl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,ktorého určuje zákon.

Sťažovateľka   zastáva   názor,   že   krajský   súd   napadnutými   uzneseniami,   ktorýmipotvrdil uznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanénámietky zaujatosti, porušil ňou v sťažnosti označené základné práva podľa ústavy a právapodľa dohovoru a dodatkového protokolu, pretože, ako vyplýva z jej písomných podanív konaniach pred okresnými súdmi, ako aj z odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam,sťažovateľka námietky zaujatosti podľa jej názoru nepodala.

Okresné súdy svojimi rozhodnutiami uložili sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdnypoplatok   za   námietku   zaujatosti   podľa   položky   č.   17   písm.   a)   „sadzobníka   súdnych poplatkov   zákona,   tvoriaceho   prílohu   zákona   č.   71/1992   Zb.“.   Proti týmto   uzneseniampodala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatosti nepodala, a okreminého poukázala na skutočnosť: „... v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 OSP).“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavaťa posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonovviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmibol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne záveryzo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzujena kontrolu   zlučiteľnosti   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadnemedzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách   (I.   ÚS   13/00,mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdomnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho predtakými   zásahmi   do   jeho   práv,   ktoré   sú   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľnéa neudržateľné   (I.   ÚS   17/01).   Z   rozdelenia   súdnej   moci   v   ústave   medzi   ústavný   súda všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciachpatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).

Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že okresnésúdy   nesprávne   posúdili   jej   žalobné   návrhy,   ktorých   súčasťou   boli   aj   upovedomeniao skutočnostiach   týkajúcich   sa   okresných   súdov,   ktoré   mali   v   jej   právnych   veciachrozhodovať a súčasne sú štátnymi orgánmi, ktoré svojím nesprávnym úradným postupomspôsobili sťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení podľa jej tvrdenia išloo podania smerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne príslušnému súdu podľa§ 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že sudcovia okresných súdov súvylúčení z prerokúvania a rozhodovania vo veciach pre ich pomer k veci a k účastníkomkonania, pričom tieto podľa sťažovateľky nemožno posúdiť ako námietky zaujatosti prenesplnenie náležitostí vyplývajúcich z § 15a Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak nemôže príslušný súd o vecikonať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu tohoistého stupňa.

Podľa   §   14   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   sudcovia   sú   vylúčeníz prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkomalebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa   §   15   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   ak   sa   sudca   dozvieo skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu...

Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec možno prikázať inému súdutoho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.

Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vec musí (nutnádelegácia)   alebo   môže   (vhodná   delegácia)   byť   odňatá   príslušnému   súdu   a prikázanána ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak v prípade nutnejdelegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania, pozn.), tu musí byťsplnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže vo veci konať, pretožejeho   sudcovia   sú   vylúčení   podľa   §   14   Občianskeho   súdneho   poriadku,   t.   j.   ak   je   tupochybnosť o nezaujatosti sudcov príslušného súdu. Pochybnosť o nezaujatosti sudcu môžebyť   uplatnená   buď   účastníkmi   konania   (§   15a   Občianskeho   súdneho   poriadku),alebo samotným zákonným sudcom (§ 15 Občianskeho súdneho poriadku).

V daných prípadoch, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na inéako príslušné okresné súdy, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresnýmisúdmi   z dôvodu „nutnosti   a   nie   vhodnosti“,   t.   j.   z   dôvodu,   že   sú   tu   pochybnostio nezaujatosti sudcov okresných súdov,   a keďže   sudcovia   okresných súdov sami   svojunezaujatosť nespochybnili (§ 15 Občianskeho súdneho poriadku), okresné súdy a následnesa s tým stotožniac aj krajský súd vyhodnotili skutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v jejžalobách ako ňou uplatnenú námietku zaujatosti (§ 15a Občianskeho súdneho poriadku),ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnychpoplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnychpoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdnych poplatkoch“).

V uvedenom smere sa vzhľadom na uvedené okolnosti, odôvodnenia napádanýchuznesení   krajského   súdu   podľa   názoru   ústavného   súdu   javia   ako   zrozumiteľnéa akceptovateľné. Krajský súd, ktorý tvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, žev okolnostiach   posudzovaných   vecí   išlo   o   námietku   zaujatosti,   vec   ústavneakceptovateľným   spôsobom   právne   posúdil   podľa   príslušných   ustanovení   Občianskehosúdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch, pretože miera interpretácie a aplikácie doúvahy prichádzajúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevybočuje z limitovzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý procespodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že všeobecné súdy neakceptovali sťažovateľkinuinterpretáciu   dotknutých   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ešte   sama   osebenezakladá   porušenie   sťažovateľkou   označených   práv.   Z   pohľadu   ústavného   súdu   jepodstatné to, či krajský súd ústavne súladným spôsobom interpretoval a aplikoval na vecvzťahujúce sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch. Obdobne   nie   je   žiadny   dôvod   na   prehodnocovanie   námietok   sťažovateľky,   ktorésúvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom-ktoromprípade,   pretože   ako   už   ústavný   súd   aj   v   minulosti   konštatoval   (napr.   sp.   zn.II. ÚS 124/2011), vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatkupodľa   §   4   ods.   1   zákona   o   súdnych   poplatkoch   nemá   automaticky   za   následokaj oslobodenie od súdneho poplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti, na čov napádaných uzneseniach poukazoval aj samotný krajský súd.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jejobdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj právny názor,podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samejnemajú   charakter   precedensu,   ktorý   by   ostatných   sudcov   rozhodujúcich   v obdobnýchveciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovenév analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istotyani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z   rozsudku   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   Beian   v.   Rumunsko   (č.   1)zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobnýchveciach   je   prirodzenou   súčasťou   vnútroštátneho   súdneho   systému   (v   zásade   každéhosúdneho   systému,   ktorý   nie   je   založený   na   precedensoch   ako   prameňoch   práva).K rozdielnej   judikatúre   prirodzene   dochádza   aj   na   úrovni   najvyššej   súdnej   inštancie.Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila akoregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielneprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

Ústavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovaťsvoj   ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého   mu   neprislúcha   zjednocovať   in   abstractojudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. osúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, §22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu okrem iných priznáva aj právomoczaujímať   stanoviská   k   zjednocovaniu   výkladu   zákonov   a   iných   všeobecne   záväznýchprávnych   predpisov   (m.   m.   I.   ÚS   17/01,   IV.   ÚS   267/05).   Práve   plénum   a   kolégiánajvyššieho   súdu   sú   oprávnené   odstraňovať   nejednotnosť   výkladu   zákonov   a   inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímneočakávania   účastníkov   súdnych   konaní.   Ústavný   súd   však   vzhľadom   na   to,   že   nie   jesúčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a inýchvšeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ichvýklad   vyznačuje   svojvôľou   a   zjavnou   neodôvodnenosťou   do   tej   miery,   že   to   má   zanásledok porušenie základného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípadenapadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažovalv danom prípade argumentáciu sťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolomožné toto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to   buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosťporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí naďalšie konanie (IV. ÚS 78/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   napadnuté   uzneseniakrajského   súdu   ako   odvolacieho   súdu   sú   ústavne   akceptovateľné   a   ich   odôvodnenie   jedostatočné, nevybočujúce z limitov   čl. 46 ods. 1   ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To,že sťažovateľka   sa   s   názorom   krajského   súdu   nestotožňuje,   neznamená,   že   došlo   aj   kporušeniu   označených   práv   podľa   ústavy   a   dohovoru.   Z   týchto   dôvodov   ústavný   súdsťažnosti sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba máprávo   pokojne užívať   svoj   majetok.   Nikoho nemožno zbaviť   jeho majetku   s výnimkouverejného   záujmu   a   za   podmienok,   ktoré   ustanovuje   zákon   a   všeobecné   zásadymedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktorépovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmomalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný   súd   po   preskúmaní   napadnutých   uznesení   dospel   k   záveru,   že   z   ichodôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnémuzásahu   do   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   a do   právana ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd v posudzovanýchprípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval príslušné právne normy.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniamikrajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 1dodatkového   protokolu   neexistuje   taká   príčinná   súvislosť,   ktorá   by   zakladala   možnosťvysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku čoho pripredbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako zjavneneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významuzaoberať   sa   ďalšími   návrhmi   sťažovateľky   uvedenými   v   sťažnostiach   (napr.   návrhomna odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015