znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 234/06-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., bytom V.; S. B., bytom N.; J. B., bytom V.; M. B., bytom   N.; a M. B.,   bytom V.,   zastúpených advokátom JUDr. P.   R.,   V.,   pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 35/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B., S. B., J. B., M. B. a M. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2006 doručená sťažnosť J. B., bytom V.; S. B., bytom N.; J. B., bytom V.; M. B., bytom N.; a M. B.,   bytom   V.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   P.   R.,   V., pre namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 35/04.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že   v marci 2004 podali krajskému   súdu žalobu evidovanú pod sp. zn. 3 Cb 35/04 o zaplatenie 8 230 000 Sk proti T., a. s., B. a T., a. s.,   B.   Dňa 20. mája   2004   bolo   vo   veci   doručené   vyjadrenie   žalovaného   v 1.   rade a 11. júna 2004 vyjadrenie žalovaného v 2. rade. Krajský súd nariadil prvé a zatiaľ jediné pojednávanie na 18. marec 2005, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca žalovaných mal v lehote 30 dní zaslať krajskému súdu podrobné stanovisko. Krajskému súdu   boli   vyjadrenia   žalovaných   doručené   18.   apríla   2005   a vyjadrenie   sťažovateľov 14. júla 2005. Krajský súd nereagoval na žiadosti o nariadenie pojednávania z 25. januára 2006 a 7. februára 2006, preto sťažovatelia 20. marca 2006 doručili predsedníčke krajského súdu sťažnosť na neodôvodnené prieťahy v konaní. Listom sp. zn. Spr. 2086/06 z 21. apríla 2006 predsedníčka krajského súdu oznámila, že ich sťažnosť je dôvodná a popísala dôvody prieťahov.

Sťažovatelia   sa   domnievajú,   že   doterajším   postupom   krajského   súdu   dochádza k porušovaniu ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia zdôvodnili priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pričom vychádzali z výšky vkladov a ich úročenia.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vydal nález:„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 35/04 porušil základné právo J. B., S. B., J. B., M. B., M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ich právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 35/04 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie J. B. v sume 399.051,- Sk, S. B. v sume 399.051,- Sk, J. B. v sume 296.625,- Sk, M. B. v sume 296.625,- Sk a M. B. v sume   8.475,-   Sk,   ktoré   je   Krajský   súd   v Bratislave   povinný   vyplatiť   do   2   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský   súd   v Bratislave   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   v sume 23.480,- Sk na účet právneho zástupcu – advokáta JUDr. P. R. do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju aj z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   namietali   porušenie   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 35/04.

Ústavný súd zo sťažnosti a jej príloh zistil, že sťažovatelia 20. marca 2006 podali sťažnosť   na   vzniknuté   prieťahy   predsedníčke   krajského   súdu,   ktorá   v odpovedi   sp.   zn. Spr. 2086/06 doručenej 2. mája 2006 uviedla, že vec napadla krajskému súdu 19. marca 2004 a bola pridelená sudcovi JUDr. I. M. Po vyžiadaní vyjadrení 9. februára 2005 zákonný sudca stanovil termín pojednávania na 18. marec 2005. Pojednávanie bolo odročené s tým, že žalovaným bolo uložené, aby v lehote 30 dní zaslali krajskému súdu podrobné písomné stanovisko k mechanizmu ich vzájomného prepojenia. Dňa 18. apríla 2005 boli krajskému súdu doručené vyjadrenia, ktoré následne krajský súd zaslal sťažovateľom. Predsedníčka krajského súdu priznala vznik prieťahov v konaní v období od júla 2004 do februára 2005, keď   neboli vo   veci   vykonané žiadne   úkony.   V mesiaci máj 2005 zákonný sudca   náhle zomrel   a vec   bola   pridelená   na   základe   zmeny   rozvrhu   práce   novej   zákonnej   sudkyni až 4. januára 2006. Obdobie od júna 2005 do januára 2006 predsedníčka krajského súdu označila za zbytočné prieťahy, za ktoré sa sťažovateľom ospravedlnila.

Z uvedeného   listu   predsedníčky   krajského   súdu   vyplýva,   že   vykonala   úkony na odstránenie doterajšieho nepriaznivého stavu zapríčineného nečinnosťou krajského súdu v označených obdobiach.

Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch   judikoval,   že   ojedinelá   nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, ešte nemusí znamenať porušenie základného práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru (III. ÚS 59/05).   Na   kratšie   obdobia   nečinnosti   všeobecného   súdu   ústavný   súd   spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného citovanými článkami a návrh odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01 a iné).

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 35/04 od podania   žaloby   vyžiadal   vyjadrenia   účastníkov,   konal   aj   na   pojednávaní   a uložil   im predložiť ďalšie listinné dôkazy.

Predsedníčka krajského súdu v liste doručenom sťažovateľom 2. mája 2006 priznala obdobia   nekonania a prieťahov,   ale od   prijatia   opatrení   z jej   strany   uplynula len   veľmi krátka doba, ktorá nepredstavovala obdobie, ktoré by malo znaky zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd vzal do úvahy celkovú dobu konania, ako aj výnimočnú skutočnosť, ktorá poznačila priebeh konania, akou je úmrtie zákonného sudcu.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   odmietol už na predbežnom   prerokovaní   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde).   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   nezaoberal   sa žiadosťami o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a priznaním trov konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006