znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 233/2016-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Sergejom Romžom, Hrnčiarska 5, Košice, pre namietanéporušenie čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp. zn. 4 Tost 44/2015 z 5. januára 2016 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 3 T 1/2009 z 15. decembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t aprenesplneniezákonompredpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. marca 2016doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietanéporušenie čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesenímNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp. zn. 4 Tost 44/2015z 5. januára 2016a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3 T 1/2009 z 15. decembra 2015(ďalej len „napadnuté uznesenia“). Podaním doručeným ústavnému súdu 1. apríla 2016 bolasťažnosť doplnená o splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom.

Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré žiada vysloviť porušenieoznačených práv. Sťažnosť obsahovala iba označenie práv, porušenie ktorých namieta,a označenie uznesení, ktorými podľa sťažovateľa malo dôjsť k ich porušeniu. Napadnutéuznesenia k sťažnosti pripojené neboli.

V petite sťažnosti sťažovateľ žiada vyslovenie porušenia označených právnapadnutými uzneseniami.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomoci ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnostitrpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je absencia akékoľvek odôvodneniasťažnosti, teda sťažnosť neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú ústavnoprávnerelevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení niektoréhoz označených základných práv alebo slobôd podľa ústavy alebo dohovoru postupomoznačených všeobecných súdov, ktoré ako porušovateľov sťažovateľ v petite svojejsťažnosti označil. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnejväzby medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1písm. a)] vyplýva, že sťažovateľ musí označiť základné práva a slobody, vysloveniaporušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ichkonkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akýchdôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesnédôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okremopísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právneargumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konaniaústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľačl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcichv uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd procesnýmpostupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci(orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenietakýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje, pričom samotný subjektívny názorsťažovateľa o porušení jeho práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsťk ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýtozáver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (III. ÚS 604/2015).

Ústavný súd musí ďalej konštatovať, že sťažovateľ v podanej sťažnosti nielenženevzniesol žiadnu relevantnú námietku, ale k sťažnosti ani nepripojil kópie napadnutýchuznesení, čím nesplnil dikciu § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,neobsahuje kvalifikované odôvodnenie ani kópie napadnutých uznesení, teda nespĺňa anipodstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnomsúde.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobínedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnenínámietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísanýchnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnostiadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinnývykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatiekonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovenépredpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré nauplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sícerelevantné odôvodnenie a priložené kópie napadnutých uznesení ako východiskový rámecsťažnosti obsahovo korešpondujúce s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd ajso zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa jeho sťažnosť odmietolpre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2016