znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 233/2010-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júna   2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., G., zastúpeného advokátom JUDr. V. H., G., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Galanta z 25. marca 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 420/07 v spojení s uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Bratislava z 30. júla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-136/BPK-B-2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2010 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou v úvode namieta porušenie čl. 12 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a   uznesením   Okresnej   prokuratúry Galanta (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 25. marca 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 420/07 v spojení s uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 30. júla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-136/BPK-B-2007.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   predmetným   uznesením   vyšetrovateľa   bolo   zastavené trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku proti likvidátorke spoločnosti H., spol. s r. o., G. Proti tomuto uzneseniu   podal   sťažovateľ   ako   oznamovateľ   trestného   činu   sťažnosť,   ktorú   okresná prokuratúra napadnutým uznesením zamietla ako nedôvodnú.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   tvrdí,   že   okresná   prokuratúra   svoje   rozhodnutie   nijako neodôvodnila a nezaoberala sa dôvodmi, ktoré uviedol v sťažnosti. Jej rozhodnutie považuje za arbitrárne, a tým aj nezákonné.

V nadväznosti na uvedené   sa   sťažovateľ   odvoláva   na judikatúru   ústavného   súdu a v závere (v petite sťažnosti) žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   a   uznesením   okresnej   prokuratúry   z   25.   marca   2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 420/07 v spojení s uznesením vyšetrovateľa z 30. júla 2009   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   PPZ-136/BPK-B-2007   s   tým,   aby   bolo   uznesenie okresnej prokuratúry zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Napokon požaduje náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svoje pôsobnosti...

Podľa   ustanovenia   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať   o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu...

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   rozhodnutím   okresnej   prokuratúry,   ktorým   zamietla   jeho sťažnosť   ako   oznamovateľa   trestného   činu   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   o   zastavení trestného   stíhania,   došlo   k   porušeniu   jeho   označených   práv   podľa   ústavy   a   dohovoru. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti (jej petitu) a námietok sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že ju treba považovať za neprípustnú.

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, resp.   podľa   §   49   zákona   o   ústavnom   súde   ako   prostriedku   ochrany   ústavou   (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

To   znamená,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   možno   ústavnému   súdu   podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   práva   poskytuje.   V   opačnom   prípade   je   sťažnosť neprípustná.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj názor, podľa ktorého princíp subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú   osobu.   Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá   sťažnosť ústavnému súdu,   požiadať o ochranu ten   orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu   (IV.   ÚS 128/04).

Podľa názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre a opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú   sťažovateľovi   účinnú ochranu   jeho   práv   a   právom   chránených   záujmov   (vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnil sťažovateľ,   m. m. IV. ÚS   330/04, IV.   ÚS   53/05, II.   ÚS   94/06, I.   ÚS 112/06). Podnet (opakovaný podnet)   zakladá povinnosť   prokurátora   aj nadriadeného prokurátora   sa   ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že uvedené právne prostriedky nepoužil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto zo strany ústavného súdu vôbec neprichádzal do úvahy prípadný postup v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o   prokuratúre   poskytoval   a   stále   poskytuje sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona   o   prokuratúre),   ktorým   sa   mohol,   resp.   môže   domáhať preskúmania   zákonnosti napadnutého   rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   v   predmetnej   veci.   Uvedený   právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc krajského prokurátora (prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej republiky) záväzným pokynom   nariadiť   prijatie   efektívnych   opatrení   v   predmetnej   veci   aj   napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, prípadne postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Sťažovateľ podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad rámec k tomu ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť neobsahuje ani všetky zákonom   predpísané   náležitosti   napriek   tomu,   že   sťažovateľ   je   právne   zastúpený advokátom. Úvod sťažnosti a jej odôvodnenie nie je zosúladené s návrhom na rozhodnutie (petitom),   ktorým   je   ústavný   súd   pri   svojom   rozhodovaní   viazaný   (§   20   ods.3   zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry tiež viackrát uviedol, že právo fyzickej osoby na   začatie   trestného   konania   voči   označenej   osobe   na   základe   podaného   trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd upravených v tejto hlave ústavy (m. m. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, II. ÚS 43/03, III. ÚS 198/03).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2010