znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 233/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., bytom P., zastúpeného advokátkou JUDr. I. Č., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 145/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2006 doručená   sťažnosť   J.   P.,   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. I. Č., P., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 1 S 145/05.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 22. apríla 2005 podal na Okresnom súde Poprad (ďalej len „okresný súd“) návrh, ktorý označil „Žaloba pre porušovanie základných práv   a slobôd   občanov“. Touto   žalobou   sa   sťažovateľ   na   okresnom   súde   domáhal preskúmania   rozhodnutia   o priestupku   vydaného   Okresným   dopravným   inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát“) sp. zn.   ORP-779/DI-2-SK-2004,   ako   aj   preskúmania   rozhodnutia   Krajského   dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v P. (ďalej len „krajský dopravný inšpektorát“) sp. zn. KRP-28/DI-2-2005.

Sťažovateľ   uviedol,   že   až   z uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   1   S 145/05 z 11. novembra 2005 sa dozvedel, že daná vec, ktorá bola pôvodne vedená na okresnom súde, bola 29. septembra 2005 postúpená tamojšiemu súdu. Podľa vyjadrenia sťažovateľa krajský súd ho uznesením z 11. novembra 2005 vyzval k predloženiu rovnopisu rozhodnutia okresného   dopravného   inšpektorátu   a krajského   dopravného   inšpektorátu.   Sťažovateľ uviedol,   že   výzvou   z 11.   novembra   2005   ho   krajský   súd   zároveň   vyzval   k zaplateniu súdneho poplatku, ktorý zaplatil 8. decembra 2005.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ prejavil nespokojnosť s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 145/05, 15. februára 2006 adresoval tamojšiemu súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Sťažovateľ sa domnieva, že postupom krajského súdu v namietanom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   ústavy,   pretože   aj   napriek   tomu,   že   spis   bol   krajskému   súdu   postúpený 29. septembra 2005, ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol následovným nálezom:

„Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1 S 145/05 porušené bolo.

Krajskému súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1 S 145/05 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

J. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Sk, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia J. P. v sume, ako budú tieto trovy vyčíslené, na účet advokátky JUDr. I. Č., P., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Z obsahu spisu krajského súdu sp. zn. 1 S 145/05 ústavný súd zistil, že vo veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa 29. septembra 2005 bol krajskému súdu doručený spis okresného súdu sp. zn. 20 S 3/2005 spolu s uznesením okresného súdu z 30. augusta 2005, ktorým okresný súd danú vec postúpil krajskému súdu.

Dňa 29. septembra 2005 krajský súd pridelil danej veci sp. zn. 1 S 145/05.Dňa   3.   októbra   2005   sudca   poveril   vyššieho   súdneho   úradníka   vykonať vo   veci procesné úkony.

Dňa 11. novembra 2005 krajský súd prostredníctvom   vyššieho súdneho úradníka vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe sťažovateľa a na zaslanie originálu spisu.Dňa 11. novembra 2005 krajský súd prostredníctvom   vyššieho súdneho úradníka vyzval sťažovateľa k odstráneniu nedostatkov návrhu (k zaslaniu rovnopisov napadnutých rozhodnutí).

Dňa 11. novembra 2005 krajský súd prostredníctvom   vyššieho súdneho úradníka vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 8. decembra 2005 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým reagoval na výzvu súdu.

Dňa   14.   decembra   2005   bolo   krajskému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k žalobe sťažovateľa.

Dňa 27. decembra 2005 krajský súd do spisu založil „Záznam o zložení“ svedčiaci o zaplatení súdneho poplatku sťažovateľom, ktorý ho uhradil 8. decembra 2005.

Dňa   16.   februára   2006   bola   krajskému   súdu   doručená   sťažnosť   sťažovateľa   na prieťahy v konaní.

Dňa   13.   júna   2006   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   1   S 145/05   konanie   zastavil z dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby.

Dňa 22. júna 2006 kancelária krajského súdu vypravila uznesenia za účelom ich doručenia účastníkom konania, prípadne ich právnym zástupcom.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistil,   že sťažovateľ   namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   S 145/05,   predmetom   ktorého   bolo   preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu.

Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto   základného   práva   sa   namieta   v takom   konaní   pred   všeobecným   súdom,   ktoré z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať   o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04).

Zo spisu krajského súdu sp. zn. 1 S 145/05 ústavný súd zistil, že návrh, na základe ktorého sa konanie vedie, bol okresnému súdu pôvodne doručený 22. apríla 2005. Okresný súd uznesením z 30. augusta 2005 danú vec postúpil krajskému súdu. Spis okresného súdu sp.   zn.   20   S 3/2005   spolu   s uznesením   o postúpení   veci   bol   krajskému   súdu   doručený 29. septembra 2005. Od uvedeného dátumu prebieha namietané konanie na krajskom súde. Sťažnosť sťažovateľa pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu doručená 2. júna 2006. Krajský súd uznesením sp. zn. 1 S 145/05 z 13. júna 2006 konanie zastavil podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože návrh bol podaný oneskorene a zmeškanie lehoty nebolo možné odpustiť (§ 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Celková dĺžka doterajšieho konania vedeného na krajskom súde (9 mesiacov) spolu s charakterom   veci   (preskúmanie   rozhodnutia   správneho   orgánu),   zatiaľ   vylučuje, aby konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1 S 145/05 bolo už možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že súd konanie zastavil z dôvodu zmeškania   lehoty   na   podanie   žaloby.   Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 ústavy (napr. I.   ÚS   42/01, III.   ÚS   59/05).   Na   kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného týmito článkami (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 145/05 vykonal   niektoré   procesné   úkony,   aj   keď   vzhľadom   na   spôsob   ukončenia   konania, nie celkom efektívne. Aj napriek tejto skutočnosti s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vedeného na krajskom súde (9 mesiacov) a na to, že 13. júna 2006 krajský súd konanie zastavil, ako aj s poukazom na vyššie uvedené argumenty, sa ústavný súd nedomnieva, že by postup krajského súdu bolo možné považovať za postup, ktorý by bol podkladom pre vyvodenie   záveru   o porušení   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde). Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   nezaoberal   sa   žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006