SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 232/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 predbežneprerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,PhD.,   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   4184/2014   a   Rvp   4203/2014   vo   vecinamietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných   slobôd   a práva   zaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v BanskejBystrici   vedenými   pod   spisovými   značkami:   13   Co   789/2013   z 20.   novembra   2013(Rvp 4184/2014) a 15 Co 90/2014 zo 4. februára 2014 (Rvp 4203/2014) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 4184/2014 a Rvp 4203/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 232/2015.

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. apríla 2014doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava(ďalej len „sťažovateľka“), vedené spisovými značkami: Rvp 4184/2014 a Rvp 4203/2014,ktorými namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právazaručeného   v   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uzneseniami   Krajského   súduv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Co 789/2013 z 20. novembra 2013(Rvp 4184/2014) a sp. zn. 15 Co 90/2014 zo 4. februára 2014 (Rvp 4203/2014).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu v konaniachvedených   Okresným   súdom   Žiar   nad   Hronom   a Okresným   súdom   Lučenec   (ďalej   aj„okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmyspôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom   okresnýchsúdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmuspôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresnýchsúdov   ako   celku   a spory   budú   prikázané   inému   vecne   príslušnému   okresnému   súduv obvode krajského súdu.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   okresné   súdy   ju   svojimi   uzneseniami   špecifikovanýmiv sťažnostiach (sp. zn. 5 C 91/2012 z 27. marca 2013   Okresný súd Žiar nad Hronom̶a sp. zn.   5   C   138/2013   z 19.   septembra   2013   –   Okresný   súd   Lučenec)   zaviazali   nazaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesené   námietky   zaujatosti.   Na   základe   odvolanípodaných   sťažovateľkou,   podstatou   ktorých   bolo   jej   tvrdenie   o   nepodaní   námietkyzaujatosti, mal krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdiť uznesenia okresných súdovako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   uviedla,   že   napadnutými   uzneseniamikrajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil majetok sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnomposúdení   návrhov   podaných   sťažovateľkou   ako   námietok   zaujatosti,   hoci   tieto   podanianeboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákonač.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„Občiansky súdny poriadok“). Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôlesťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách mali vyhodnotiť ako námietky zaujatosti.

Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jejprejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť zapodanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnychpoplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania bymali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných súdov,ktoré   v   skutkovo   a   právne   zhodných   veciach   rozhodli   odlišne   a nevyhodnotili   podaniasťažovateľky ako námietky zaujatosti.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktoromvysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľačl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajskéhosúdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti tomuto súdu na ďalšie konaniea prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súdo vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutýchuznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naprerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutýmiuzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadkuv záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňhozačali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnomsúde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákonao ústavnom   súde   možno   v   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   použiť   na   prípadnéspojenie vecí primerane § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania predústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedenýchsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, protiktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy,tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv zaručených ústavou a práv zaručených   dohovorom   a dodatkovým   protokolom   napadnutými   uzneseniami krajského súdu

Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že napadnutými uneseniami krajský súd potvrdilako vecne správne rozhodnutia okresných súdov, ktorými tieto mali sťažovateľku zaviazaťna   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   vznesenie   námietky   zaujatosti,   a   tým   porušil   ňouv sťažnosti označené základné práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru a dodatkovéhoprotokolu, pretože, ako vyplýva z jej písomných podaní v konaniach pred okresnými súdmi,ako aj z odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatostipodľa jej názoru nepodala.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní oboch sťažností sťažovateľky zistil, že tietoabsolútne   nekorešpondujú   so skutočnosťami,   ktoré   sú   obsahom   napadnutých   rozhodnutía ktoré sťažovateľka predložila ako prílohy svojich sťažností.

Uznesením sp. zn. 13 Co 789/2013 z 20. novembra 2013 krajský súd odvolaniesťažovateľky   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Žiar   nad   Hronom   sp.   zn.   5   C   91/2012z 27. marca   2013,   ktorým   bola   sťažovateľke   uložená   povinnosť   zaplatiť   súdny   poplatokza vznesenú   námietku   zaujatosti,   odmietol   podľa   §   218   ods.   1   písm.   a)   Občianskehosúdneho poriadku z dôvodu jeho oneskoreného podania, a preto sa dôvodmi odvolania užnezaoberal.

Vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Co 90/2014 krajský súd uznesením zo 4. februára2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5 C 138/2013 z 19. septembra2013, ktorým však nebolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatokza podanú námietku zaujatosti, ale o jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorému nevyhovel.

Je evidentné, že sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka obrátila na ústavný súd, sú zjavneneopodstatnené,   pretože   námietky   v nich   uvedené   nezodpovedajú   tomu,   čoho   sav skutočnosti napadnuté rozhodnutia týkali.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietanýmpostupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,ktoré označil sťažovateľ, a to   buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možnopovažovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosťporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí naďalšie konanie (IV. ÚS 78/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   medzi   označenýminapadnutými   uzneseniami   krajského   súdu   a namietaným   porušením   základných   právzaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 dohovorua v čl.   1   dodatkového   protokolu   absentuje   akákoľvek   príčinná   súvislosť,   preto   sťažnostisťažovateľky   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnené.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významuzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhom naodklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015