znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 232/06-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť B. A., M., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   49/2004   a postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Co 320/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. A.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2006   doručená   sťažnosť   B.   A.,   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva na prerokovanie veci v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 49/2004 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13 Co 320/04   žalobkyne   B.   A.   proti žalovanej N. M. o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 10. februára 2004 podala Okresnému súdu Michalovce   žalobu   o ochranu   osobnosti.   Krajský   súd   prikázal   vec   na   rozhodnutie okresnému   súdu.   Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla   prehľad   vykonaných   úkonov.   Podľa názoru sťažovateľky konanie okresného súdu nie je rýchle a účinné. Predmetné konanie trvá už viac ako dva roky a vec nebola dosiaľ právoplatne skončená. Podľa sťažovateľky doba od podania návrhu na začatie súdneho konania je neprimerane dlhá.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že od podania návrhu na začatie konania 10. februára 2004 nebolo doteraz konanie o ochranu osobnosti právoplatne skončené.

Sťažovateľka   si   uplatňuje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia vo výške   100   000   Sk.   Svoj   nárok   na priznanie   primeraného finančného   zadosťučinenia zdôvodnila tým, že od podania návrhu na začatie konania nie je doteraz vo veci právoplatne rozhodnuté, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Na základe podanej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Okresný   súd   Rožňava   v konaní   5   C   49/2004   v spojení   s odvolacím   konaním Krajského súdu v Košiciach porušil základné právo B. A., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a jej právo na prerokovanie veci v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd.

2.   Prikazuje   sa,   aby   Okresný   súd   Rožňava   vo   veci   konal   v zmysle   intencií odvolacieho Krajského súdu v Košiciach.

3. B. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Rožňava povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

K sťažnosti   sa   vyjadril   predseda   okresného   súdu   podaním   z 23.   marca   2006, v ktorom uviedol podrobný prehľad úkonov v danej veci a poukázal na to, že z prehľadu úkonov vykonaných vo veci vyplýva že okresný súd neporušil označené práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a z toho dôvodu navrhuje sťažnosť odmietnuť, resp. ak bude prijatá na ďalšie konanie, navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že označené práva sťažovateľky porušené neboli.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   všeobecné   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa   ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb   alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Sťažovateľka namietala v konaní okresného súdu a krajského súdu zbytočné prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci na štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade   neodstráni.   Až   právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 49/2004 a na krajskom súde pod sp. zn. 13 Co 320/04, v rámci ktorého sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité z dôvodu potreby vykonania znaleckého dokazovania.

V rámci hodnotenia druhého kritéria „správanie sa účastníkov konania“ ústavný súd zistil,   že   sťažovateľka   svojím   správaním   prispela   k celkovej   dĺžke   súdneho   konania, nedostavila sa na pojednávanie 30. augusta 2004, konanie sa predĺžilo o vznesené námietky zaujatosti zákonného sudcu (2-krát), za účelom oslobodenia od platenia súdnych poplatkov právny   zástupca   zaslal   okresnému   súdu   potvrdenie   o svojich osobných,   zárobkových a majetkových pomeroch, namiesto toho mal zaslať potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch žalobkyne, žaloba, ktorú vypracoval právny zástupca vykazovala nedostatky, na ich odstránenie musel okresný súd právneho zástupcu žalobkyne raz vyzývať a raz urgovať.

Zo spisov okresného súdu sp. zn. 5 C 49/2004 a krajského súdu sp. zn. 13 Co 320/04 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 10. februára 2004 bola Okresnému súdu Michalovce podaná žaloba, ktorej bola pridelená sp. zn. 8 C 33/04.

Dňa 12. februára 2004 vyslovila svoju zaujatosť sudkyňa Mgr. M. Ch. z dôvodu, že ošetrujúcim   lekárom   nebohého   manžela   žalobkyne   bol   MUDr.   H.,   manžel   sudkyne JUDr. H.

Dňa 16. februára 2004 bola vec predložená na vyjadrenie sudcom Okresného súdu Michalovce.

Dňa 9. marca 2004 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 15. marca 2004 krajský súd rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Michalovce sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 8 C 33/04. Vec bola prikázaná na ďalšie konanie okresnému súdu.

Dňa 7. apríla 2004 bol spis vrátený Okresnému súdu Michalovce.Dňa 10. mája 2004 bol spis doručený okresnému súdu na ďalšie konanie.Dňa 13. mája 2004 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Právnemu zástupcovi žalobkyne bolo zaslané tlačivo na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.Dňa 17. mája 2004 okresný súd vyžiadal spis Okresného súdu Michalovce sp. zn. 10 C 817/95 a dedičský spis po nebohom F. A.

Dňa 18. mája 2004 okresný súd vyžiadal od Okresnej prokuratúry Michalovce spis sp. zn. Pn 114/94.

Dňa   24.   mája   2004   došla   okresnému   súdu   odpoveď   Okresnej   prokuratúry Michalovce, v ktorej sa uvádza, že spis sp. zn. Pn 114/94 bol postúpený Úradu justičnej a kriminálnej polície Michalovce.

Dňa   28.   mája   2004   požiadal   právny   zástupca   žalobkyne   o opätovné   doručenie uznesenia okresného súdu z 13. mája 2004.

Dňa 18. júna 2004 došlo okresnému súdu vyjadrenie žalovaného k žalobe.Dňa   28.   júna   2004   došlo   okresnému   súdu   tlačivo   –   potvrdenie   o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch právneho zástupcu žalobkyne.

Dňa 29. júna 2004 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne účastníkov konania vedeného pod sp. zn. 5 C 49/2004.

Dňa 29. júna 2004 okresný súd zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne vyjadrenie žalovaného k žalobe.

Dňa   15.   júla   2004   okresný   súd   požiadal   Úrad   justičnej   a kriminálnej   polície v Michalovciach o zaslanie spisu sp. zn. Pn 114/94.

Dňa 15. júla 2004 okresný súd vyzval žalobkyňu na zaslanie potvrdenia o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch.

Dňa 27.   júla 2004 došlo   okresnému   súdu   podanie   právneho zástupcu   žalobkyne, v ktorom sa uvádza, že právny zástupca žalobkyne omylom zaslal okresnému súdu svoje potvrdenie   o osobných,   zárobkových   a majetkových   pomeroch,   namiesto   potvrdenia o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch žalobkyne.

Dňa 27. júla 2004 bolo okresnému súdu   doručené stanovisko   právneho zástupcu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného. Taktiež bolo doručené tlačivo – potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch žalobkyne.

Dňa   11.   augusta   2004   okresný   súd   rozhodol   o oslobodení   žalobkyne od   platenia súdneho poplatku.

Dňa 11. augusta 2004 bol vytýčený termín pojednávania na 30. august 2004.Dňa   26.   augusta   2004   právny   zástupca   žalobkyne   ospravedlnil   svoju   neúčasť a neúčasť svojej klientky na pojednávaní stanovenom na 30. august 2004.

Dňa 30. augusta 2004 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie (žalobkyňa a jej právny zástupca neprítomní).

Dňa   13.   septembra   2004   sa   uskutočnilo   na   okresnom   súde   pojednávanie. Na pojednávaní bol vynesený rozsudok, ktorým okresný súd žalobu zamietol.

Dňa   26.   októbra   2004   došlo   okresnému   súdu   odvolanie   právneho   zástupcu žalobkyne.

Dňa 28. októbra 2004 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu.Dňa   2.   novembra   2004   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 12. novembra 2004 došlo krajskému súdu vyjadrenie žalovaného k odvolaniu.Dňa 3. januára 2005 bol vytýčený termín pojednávania na 25. január 2005.Dňa 25. januára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 4. marca 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 11. marca 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobkyne na úpravu žalobného petitu.

Dňa 30. marca 2005 okresný súd opakovane vyzval právneho zástupcu žalobkyne na úpravu žalobného petitu.

Dňa 11. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené upresnenie žaloby.Dňa 6. mája 2005 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom doc. MUDr. M. S., CSc.

Dňa 25. mája 2005 právny zástupca žalobkyne namietal zaujatosť zákonnej sudkyne.Dňa 10. júna 2005 sa k námietke zaujatosti vyjadrila zákonná sudkyňa.Dňa 17. júna 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa   4.   júla   2005   krajský   súd   rozhodol,   že   zákonná   sudkyňa   nie   je   vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Dňa 19. augusta 2005 sa spis vrátil okresnému súdu.

Dňa   22.   augusta   2005   bolo   okresnému   sudu   doručené   podanie   žalobkyne   – „Urgencia riešenia veci žalobkyne“.

Dňa 17. októbra 2005 bol spis zaslaný znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 2. novembra 2005 došlo okresnému súdu podanie znalca, v ktorom sa uvádza, že znalec už znaleckú činnosť nevykonáva z dôvodu pracovného vyťaženia.

Dňa   15.   novembra   2005   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom MUDr. M. I.

Dňa   22.   novembra   2005   došlo   okresnému   súdu   podanie   znalca,   ktorým   žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu pracovnej vyťaženosti alebo o ustanovenie iného znalca.

Dňa   24.   novembra   2005   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom doc. MUDr. Ľ. L., CSc.

Dňa 13. decembra 2005 došlo okresnému súdu podanie znalca, v ktorom sa uvádza, že pre zlý zdravotný stav nemôže vypracovať znalecký posudok.

Dňa   15.   decembra   2005   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom doc. MUDr. M. T., CSc.

Dňa 30. decembra 2005 došlo okresnému súdu podanie znalca, v ktorom sa uvádza, že znalec nemôže vypracovať znalecký posudok z dôvodu zaujatosti.

Dňa   12.   januára   2006   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom MUDr. A. Š.

Dňa 30. januára 2006 došlo okresnému súdu podanie znalca, v ktorom sa uvádza, že nie je kompetentný vypracovať znalecký posudok, nakoľko je znalcom v obore choroby z povolania – toxikológia.

Dňa   31.   januára   2006   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalkyňou MUDr. J. T.

Dňa 10. februára 2006 sa v spise nachádza úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že znalkyňa odmietla prevziať spis, ako to vyplýva z priloženej obálky.

Dňa 16. februára 2006 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom L. K.Dňa 10. marca 2006 došlo okresnému súdu podanie znalca, v ktorom sa uvádza, že podľa § 9 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a   doplnení   niektorých   zákonov   znalec   má   mať   uzatvorené   poistenie   pre   prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú znaleckou činnosťou. Keďže znalec nemá uzatvorené takéto poistenie, musí odmietnuť vypracovanie znaleckého posudku.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 49/2004 a spisu krajského súdu sp. zn.   13   Co   320/04   zistil,   že   konaním   okresného   súdu   a krajského   súdu   nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pretože   ako   vyplýva   z   uvedeného   prehľadu   úkonov,   tieto   boli vykonávané priebežne a smerovali k meritórnemu skončeniu veci. K celkovej dĺžke konania prispela aj samotná žalobkyňa, resp. jej právny zástupca, a konanie predĺžila aj skutočnosť, že viacerí znalci odmietli vykonať znalecké dokazovanie.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   je   zjavne   neopodstatnená,   ústavný   súd sa nezaoberal   ďalšími   návrhmi   obsiahnutými   v sťažnosti,   a to   ustanovením   obhajcu a priznaním primeraného finančného zadosťučinenia.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006