znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 231/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2013 predbežne prerokoval   sťažnosť   A.   Z.,   H.,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co 65/2012 z 5. júna 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Z. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2013 doručená sťažnosť A. Z., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením   Krajského   súdu   v Prešove (ďalej   len   „krajský   súd“) sp.   zn.   17   Co   65/2012 z 5. júna 2012 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   bola   navrhovateľkou   v konaní   vedenom pod sp.   zn.   6   C   215/2010   pred   Okresným   súdom   Bardejov   (ďalej   len   „okresný   súd“), ktorého   predmetom   bolo   určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam.   Okresný   súd v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 13. februára 2012 tak, že žalobu sťažovateľky zamietol   a uložil   sťažovateľke   povinnosť   nahradiť   trov   konania   v sume   388,14   €. Sťažovateľka,   ako   aj   žalovaná   podali   proti   označenému   rozsudku   okresného   súdu odvolanie, sťažovateľka vo veci samej, ako aj proti výroku o trovách konania a žalovaná proti výroku o trovách konania. Krajský súd o podaných odvolaniach rozhodol napadnutým uznesením   tak,   že   vzhľadom   na   späťvzatie   návrhu   sťažovateľkou   pripustil   späťvzatie návrhu,   napadnutý   rozsudok   okresného súdu   zrušil   a konanie zastavil   a zároveň   zmenil výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania tak, že sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť trovy konania v sume 2 228,77 €.

Sťažovateľka   v sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   krajskému   súdu   vytýka,   že nesprávne právne posúdil – stanovil základ tarifnej odmeny pre účely rozhodnutia o trovách konania. Poukazovala na to, že krajský súd vychádzal pri stanovovaní hodnoty predmetu konania nie zo skutočnej hodnoty pozemkov, ale vychádzal len zo zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom   poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších   predpisov.   Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   tiež   namietala,   že   krajský   súd pri ukladaní   povinnosti   nahradiť   trovy   konania   nezohľadnil   jej   nepriaznivé   majetkové pomery,   ako   aj   predmet   konania   a okolnosti,   za   ktorých   došlo   k podaniu   jej   návrhu. Z uvedených dôvodov považovala napadnuté uznesenie krajského súdu za porušujúce jej označené práva.

V závere sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd meritórne nálezom takto rozhodol:

„Právo A. Z. na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 65/2012 porušené bolo.“

Sťažovateľka zároveň žiadala, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu z dôvodu, že „nariadením exekúcie by mi vznikla nenapraviteľná a neprimerane   väčšia   ujma,   než   aká   môže   vzniknúť   iným   osobám   pri   odložení vykonateľnosti“.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2012.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o   konaní pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Nedodržanie   uvedenej   lehoty   je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).

Napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 9. júla 2012. Súčasne z príloh   sťažnosti   (poštová   obálka   s prijímacou   pečiatkou   pošty   H.)   vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 3. apríla 2013.

Posledným dňom dvojmesačnej lehoty v prípade napadnutého uznesenia krajského súdu,   ktorý nadobudol   právoplatnosť   9.   júla   2012,   bol   10.   september   2012. Keďže sťažovateľka   podala   sťažnosť   na poštovú   prepravu   až   3.   apríla   2013,   dostala   sa zjavne do omeškania s podaním sťažnosti, ktoré v zmysle citovanej judikatúry nemožno odpustiť. Ústavný súd preto predmetnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu (podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ako aj návrhom na zrušenie napadnutého uznesenia uvedeným v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013