znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 231/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. A. G., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. T., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Obce   B.   v stavebnom   konaní   vedenom   pod sp. zn.2117-Zast./07-Kar. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   A.   G. o d m i e t a pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2009 doručená   sťažnosť   MUDr.   A.   G.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo veci   namietaného porušenia základného práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Obce B. (ďalej len „obec“ alebo „stavebný úrad“) v stavebnom konaní vedenom pod sp. zn. 2117-Zast./07-Kar.Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   26.   novembra   2007   podala   žiadosť o vydanie   stavebného povolenia   na stavbu rodinného   domu   v katastrálnom území obce. Žiadosť viackrát doplnila. Obec ako stavebný úrad 26. februára 2008 stavebné konanie zastavila. Na odvolanie sťažovateľky Krajský stavebný úrad v B. 9. mája 2008 rozhodnutie obce zrušil   a vec jej vrátil   na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie.   Stavebný úrad „však rozhodnutie Krajského stavebného úradu ignoroval a ďalej nekonal, nerešpektoval zákonné lehoty a ani sťažovateľku neupovedomil o prípadnom predĺžení zákonnej lehoty s uvedením dôvodov v zmysle § 49 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov t. j. bol nečinný“.

Sťažovateľka 20. augusta 2008 podala „podnet na prijatie opatrenia voči nečinnosti obce Krajskému stavebnému úradu v B... Dňa 30. 9. 2008 Krajský stavebný úrad podnet postúpil obci podľa ust. § 20 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, o čom sťažovateľku upovedomil.“.

Sťažovateľka tiež 5. septembra 2008 adresovala Okresnej prokuratúre v P. podnet na preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu, ktorý bol vybavený prokurátorom 7. novembra   2008 upozornením   stavebného úradu „za   účelom   odstránenia   porušovania zákonov a ostatných všeobecných záväzných právnych predpisov“.

Napokon sťažovateľka 8. septembra 2008 podala na Krajskom súde v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   žalobu   proti   nečinnosti   orgánu   verejnej   správy   podľa   §   250t zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Krajský súd uznesením č. k. 2 S 142/08-22 z 10. decembra 2008 uložil stavebnému úradu povinnosť vo veci konať a rozhodnúť.

Stavebné povolenie však obec nevydala ani v lehote určenej v rozhodnutí krajského súdu.   Až   na   základe   opakovaných   výziev   sťažovateľky   bola   stavba   rodinného   domu rozhodnutím obce č. SÚ-359-209-IDT z 25. marca 2009 povolená.

Podľa   sťažovateľky   obec „porušila   svojim   postupom   ustanovenie   §   49   zák. č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, čím vznikli v konaní prieťahy a bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Preto navrhla, aby ústavný súd o podanej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo MUDr. A. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky proti postupu obce B. ako stavebného úradu, rozhodnutie o povolení stavby RD č. j. 2117-Zast./07-Kar v spojení s rozhodnutím č. j.: SÚ-359-209-IDT porušené bolo.

2.   Sťažovateľke   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   3.500,-   €   (slovom: tritisícpäťsto   eur),   ktoré   je   Obec   B.,   stavebný   úrad,   B.   povinná   sťažovateľke   vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).

3. Sťažovateľke priznáva trovy právneho zastúpenia 276,13,- €, ktoré je Obec B., stavebný   úrad,   B.,   povinná   sťažovateľke   vyplatiť   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia (nálezu) na účet právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. A. T., bank. spoj. T. a. s., č. účtu:...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústava podľa už citovaného čl. 127 ods. 1 podmieňuje právomoc ústavného súdu na konanie   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   zistením,   že ochranu   tam uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd nemá dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť musí odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Skutočnosť,   že   sťažovateľka   namieta   porušenie   označených   základných   práv postupom   obce   ako   prvostupňového   stavebného   úradu,   privádza   ústavný   súd   k záveru o nedostatku   právomoci   na   preskúmavanie   takého   postupu.   Ak   sa   totiž   fyzická   osoba alebo právnická   osoba   domnieva,   že   obec   nekoná   bez   vážneho   dôvodu   spôsobom ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je   v   konaní   nečinná,   môže sa podľa § 250t ods. 1 OSP domáhať na všeobecnom súde, aby tento vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Túto možnosť sťažovateľka aj využila a krajský súd jej návrhu vyhovel. V prípade sťažovateľky teda existoval iný súd oprávnený poskytnúť ochranu jej základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Existencia   právomoci   všeobecného   súdu   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu poskytovať   ochranu   základnému   právu   sťažovateľky,   preto   bolo   potrebné   predloženú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd nezaoberal ďalšími požiadavkami formulovanými sťažovateľkou v sťažnostnom návrhu (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009