znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 231/06-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. L., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. D. Č., M., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. E 2968/95 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. L.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2006 (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 21. marca 2006, kvalifikovaným právnym zástupcom 4. augusta 2006 a následne 17. augusta 2006, 18. augusta 2006, 30. augusta 2006 a 9.   októbra   2006)   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   L.,   bytom   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. Č., M., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Michalovce   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. E 2968/95.

Sťažovateľ   uviedol,   že   na   základe „údajného   právoplatného   rozhodnutia Regionálnej národnej poisťovne v M. č. 362/94/55 zo dňa 29. 11. 1994“ podala Sociálna poisťovňa – pobočka M. (ďalej aj „sociálna poisťovňa“ alebo „oprávnený“) proti nemu na okresnom súde návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, predmetom ktorého bola suma 6 631 Sk. Okresný súd uznesením sp. zn. E 2968/96 z 22. decembra 1995 nariadil výkon rozhodnutia len na sumu 663 Sk a podľa názoru sťažovateľa o zvyšku nároku oprávneného zrejme nerozhodol.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa oprávnený nepodal proti uzneseniu okresného súdu z 22. decembra 1995 odvolanie a keďže toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, okresný súd postupoval vo výkone rozhodnutia, predmetom ktorého bola len suma 663 Sk. Zároveň dodal,   že   túto   sumu   oprávnenému   zaplatil   5.   februára   2001   a toho   istého   dňa   zaplatil aj súdny poplatok.

Sťažovateľ zároveň uviedol, že od vydania uznesenia z 22. decembra 1995 okresný súd   uskutočnil   ďalší   úkon   až   22.   apríla   2005,   keď   vydal   opravné   uznesenie,   v ktorom opravil   výšku   vymáhaného nároku   zo   sumy   663 Sk   na   sumu   6   631   Sk.   Podľa   názoru sťažovateľa však tento postup okresného súdu nebol správny, a preto proti opravujúcemu uzneseniu   podal   odvolanie.   O odvolaní   rozhodol   Krajský   súd   v Košiciach   (ďalej   len „krajský   súd“)   uznesením   z 22.   decembra   2005   tak,   že   uznesenie   súdu   prvého   stupňa potvrdil. Postup oboch súdov sťažovateľ hodnotí ako nezákonný, pretože podľa jeho názoru opravu   výroku   uznesenia   nemožno   vykonať   po   uplynutí   takmer   10   rokov   od   jeho právoplatnosti. Sťažovateľ vyjadril aj názor, že „o nerozhodnutom zvyšku pohľadávky platí, že nie je o ňom rozhodnuté súdom a súd môže vo veci konať len na návrh oprávneného“. Z uvedeného   dôvodu   sa   sťažovateľ   domnieva,   že   týmto   konaním   okresný   súd „zasiahol“ do jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk odôvodnil tým, že uvedeným postupom okresného súdu mu bola spôsobená ujma aj v tom smere, že nemohol podnikať „v oblasti zhodnocovania jednorázových PET fliaš“ a dodal, že ak by bolo v rámci tohto konania rozhodnuté úplne a správne už v roku 1995, „mohol som   o svojich   záväzkoch   v určenej   výške   konať   v roku   2004   –   2005   a zúčastniť   sa   tzv. generálneho pardónu, t. j. zaplatenia istiny, pohľadávky Sociálnej poisťovni, ak by som bol vedel o jej výške“.

Po   doplnení   sťažnosti   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   sťažovateľ   navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. E 2968/95 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. E 2968/95 z 22. apríla 2005 a uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 CoE 82/05 z 22. decembra 2005, zaviazal okresný súd zaplatiť mu primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   500   000   Sk   a Kancelárii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky prikázal zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia.

Keďže k obligatórnym náležitostiam kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným   súdom   patrí   aj   zastúpenie   sťažovateľa   právnym   zástupcom   (advokátom), pri predbežnom prerokovaní sťažnosti bol pre ústavný súd určujúci petit sťažnosti v takom rozsahu, ako ho koncipoval právny zástupca sťažovateľa.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 70/00, III. ÚS 138/02, IV. ÚS 66/02, III. ÚS 107/06).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 2968/95.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. (...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. (...)

Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. E 2968/95 ústavný súd zistil, že v namietanom konaní boli vykonané tieto úkony:

Dňa   20.   decembra   1995   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí na celkovú sumu 6 631 Sk. Dňa 22. decembra 1995 okresný súd uznesením sp. zn. E 2968/95 nariadil výkon rozhodnutia predajom hnuteľností voči sťažovateľovi. V pôvodnom uznesení uviedol ako vymáhaný nárok sumu 6 631 Sk, ale po opise uznesenia bola ako vymáhaná suma uvedená čiastka 663 Sk. Uznesenie bolo oprávnenému doručené 1. februára 1996 a sťažovateľovi 24. januára 2001, pričom právoplatnosť nadobudlo 9. februára 2001.

Dňa   8.   februára   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   sťažovateľa o úhrade dlžnej sumy pre oprávneného.

Dňa 13. marca 2001 bolo okresnému súdu doručené oznámenie oprávneného, podľa ktorého z celkovej dlžnej sumy 6 631 Sk ostáva sťažovateľovi uhradiť sumu 5 968 Sk. Dňa 23. marca 2005 okresný súd určil termín výsluchu sťažovateľa na 8. apríl 2005. Dňa   1.   apríla   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa,   ktorým reagoval na svoje predvolanie na výsluch.

Dňa 8. apríla 2005 okresný súd formou úradného záznamu vypočul sťažovateľa, ktorý uviedol, že na tamojšom súde prebieha konanie pod sp. zn. 12 C 189/2004, v rámci ktorého on žaluje oprávneného.

Dňa   22.   apríla   2005   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   E   2968/95   opravil   výrok uznesenia z 22. decembra 1995.

Dňa   30.   mája   2005   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľa   proti opravnému uzneseniu z 22. apríla 2005.

Dňa 20. júla 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené „Odvolanie   čiastočne   povinného   proti   opravnému   zneseniu   Okresného   súdu v Michalovciach zo dňa 22. 4. 2005, č. k. E 2968/95“.

Dňa 23. augusta 2005 okresný súd pridelil spis sp. zn. 1 E 2968/1995 do oddelenia „Súdny výkon rozhodnutia“.

Dňa   31.   augusta   2005   dal   sudca   kancelárii   okresného   súdu   pokyn   na   pripojenie rozhodnutia tamojšieho súdu sp. zn. 12 C 189/2004, ktorým bolo rozhodnuté o započítaní vzájomných pohľadávok.

Dňa 14. septembra 2005 okresný súd spísal úradný záznam o vyjadrení sťažovateľa, ktorý uviedol, že nepovažuje za potrebné vydávať opravné uznesenie, pretože sumu 663 Sk oprávnenému 5. februára 2001 uhradil a keďže vtedy sa oprávnený proti tomu neodvolal, bol s uvedenou sumou spokojný.

Dňa 21. septembra 2005 okresný súd pripojil do spisu rozhodnutia tamojšieho súdu zo   spisu   sp.   zn.   12   C   189/04,   a   to   rozhodnutia   okresného   súdu   z   5.   novembra   2004 a 12. apríla 2005 a rozhodnutia krajského súdu zo 7. februára 2005 a 30. júna 2005. Dňa   27.   septembra   2005   okresný   súd   predložil   spis   s odvolaním   na   rozhodnutie krajskému súdu.

Dňa   22.   decembra   2005   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   6   CoE   82/05   potvrdil uznesenie okresného súdu z 22.apríla 2005. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. januára 2006. Dňa 20. januára 2006 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu a sudca okresného   súdu   dal   kancelárii   pokyn   na   doručenie   tohto   uznesenia   oprávnenému a sťažovateľovi.

Dňa 9. januára 2006 a 1. februára 2006 boli okresnému súdu doručené oznámenia oprávneného, z ktorých vyplýva, aká suma ostáva sťažovateľovi k úhrade.

Dňa   27.   februára   2006   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   oprávneného o tom, že sťažovateľ uhradil dlžnú sumu v plnej výške.

Preskúmaním   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   E   2968/95   ústavný   súd   zistil, že 20. decembra   1995   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   oprávneného   na   nariadenie výkonu rozhodnutia, predmetom ktorého bola suma 6 631 Sk. Na základe toho okresný súd uznesením sp. zn. E 2968/95 z 22. decembra 1995 nariadil výkon rozhodnutia predajom hnuteľností   voči   sťažovateľovi.   V uznesení   však   neuviedol   správnu   výšku   vymáhaného nároku, keď namiesto sumy 6 631 Sk uviedol sumu 663 Sk. V dôsledku tejto zrejmej chyby v písaní sa stal predmetom súdneho výkonu rozhodnutia nárok oprávneného len vo výške 663 Sk.

Okresný súd dodatočne zistil, že v písomnom vyhotovení uznesenia z 22. decembra 1995   uviedol   nesprávnu   výšku   vymáhaného   nároku,   a preto   22.   apríla   2005   v súlade s ustanoveniami   §   164   a   §   167   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   vydal opravné uznesenie sp. zn., E 2968/95, ktorým opravil výrok skoršieho rozhodnutia v znení: „...   na   uspokojenie   pohľadávky   oprávneného   vo   výške   6   631   Sk...“   Proti   rozhodnutiu okresného   súdu   podal   sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   krajský   súd   uznesením sp. zn. 6 CoE 82/05 z 22. decembra 2005 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte medzinárodných   záväzkov   Slovenskej   republiky   garantovať právo   na prerokovanie   veci v primeranej dobe   vyplývajúce   z čl. 6   ods.   1 dohovoru   je zabezpečiť odstránenie   stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).

V rámci súdneho výkonu rozhodnutia všeobecný súd postupuje v súlade so zásadou oficiality   tak,   aby   došlo   čo   najskôr   k uspokojeniu   pohľadávky   oprávneného,   prípadne pri výskyte   inej   právne   významnej   skutočnosti   aj   k možnému   predčasnému   skončeniu súdneho výkonu rozhodnutia. Ku skončeniu súdneho výkonu rozhodnutia dochádza v troch prípadoch,   a teda   zastavením   výkonu   rozhodnutia   z dôvodov   uvedených   v zákone (Občianskom   súdnom   poriadku),   úplným   uspokojením   pohľadávky   oprávneného a bezvýslednosťou súdneho výkonu rozhodnutia (napr. pre nemajetnosť povinného).

V namietanom   prípade   došlo   ku   skončeniu   súdneho   výkonu   rozhodnutia uspokojením   pohľadávky   oprávneného   v plnej   výške,   čo   vyplýva   z oznámenia sociálnej poisťovne z 22. februára 2006 o tom, že sťažovateľ 3. februára 2006 uhradil pohľadávku v plnej výške.

Keďže k úplnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného došlo až 3. februára 2006, nemohol byť súdny výkon rozhodnutia ukončený tým, že sťažovateľ uhradil oprávnenému len sumu 663 Sk, hoci táto suma bola uvedená v uznesení z 22. decembra 1995. Sťažovateľ ako povinný mal vedomosť o tom, že návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia znel na sumu 6 631 Sk, pričom táto suma mala byť správne uvedená v uznesení okresného súdu a mala byť správne predmetom výkonu rozhodnutia. Zrejmú chybu v písaní opravil okresný súd až v uznesení z 22. apríla 2005. Sťažovateľ namietal, že postup okresného súdu týkajúci   sa   vydania   opravného   uznesenia   po   uplynutí   takmer   10   rokov   od   vydania pôvodného uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia znamenal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že úlohou okresného súdu bolo v danom prípade zabezpečiť rýchly a efektívny výkon rozhodnutia, aby práva účastníkov konania ostali v plnej miere zachované   a rešpektované   a aby   čo   najskôr   došlo   k odstráneniu   právnej   neistoty,   teda k ukončeniu výkonu rozhodnutia jedným z možných spôsobov. K odstráneniu stavu právnej neistoty   mohol   svojím   konaním   prispieť   aj   sťažovateľ,   ktorý   však   k danej   veci   zaujal pasívny postoj. Možno konštatovať, že postup okresného súdu vyznel v podstate v prospech sťažovateľa, pretože jeho povinnosť platiť bola práve postupom okresného súdu oddialená.

Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   namietal   porušenie   označených   práv   len   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. E 2968/95. Zároveň okrem iného žiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 6 CoE 82/05 z 22. decembra 2005. Sťažovateľ   však   v petite   sťažnosti   nežiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol   aj   o prípadnom porušení označených práv uznesením krajského súdu. V tejto súvislosti ústavný súd nad rámec konštatuje, že k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť len v dôsledku činnosti alebo nečinnosti orgánu verejnej moci   (v   danom   prípade   krajského   súdu),   avšak   samotným   rozhodnutím   takého   orgánu nemôže dôjsť k porušeniu uvedených práv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2006