znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 231/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. G. H. a Mgr. G. H., obaja bytom P., v ktorej namietajú porušenie ich práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 14/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Mgr.   G.   H.   a Mgr.   G.   H.   o d   m   i e   t   a   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2004 doručená sťažnosť Mgr. G. H. a Mgr. G. H., obaja bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 14 Co 14/03. Za svojho právneho zástupcu v predmetnej veci sťažovatelia označili JUDr. F. M., bytom B.

Sťažnosť   sťažovateľov   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažnosť sťažovateľov neobsahovala označenie odporcu (§ 20 ods. 1, § 50 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde), návrh rozhodnutia (petit) (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (II. ÚS 37/02, III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03), ako ani označenie dôvodov, na základe ktorých si sťažovatelia v nej uplatnili svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Keďže v sťažnosti sťažovateľmi označený právny zástupca JUDr. F. M., bytom B., podľa zistenia   ústavného   súdu   nie   je   zapísaný   do   zoznamu   advokátov   vedeného   Slovenskou advokátskou   komorou,   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby   mu   taktiež   predložili splnomocnenie pre konkrétneho advokáta (ním prijaté) na ich zastupovanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).  

Ústavný   súd   listami   z   23.   júna   2004   (doručenými   28.   júna   2004)   upozornil sťažovateľov   na   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že ich sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Súčasne ich v ňom vyzval, aby v lehote 14 dní od doručenia výzvy doplnili svoju sťažnosť tak, aby spĺňala náležitosti v zmysle ustanovení zákona o ústavnom súde, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia   na   výzvu   ústavného   súdu   reagovali   prostredníctvom   JUDr.   F.   M. podaním z 8. júla 2004, ktorým však nedoplnili svoju sťažnosť tak, aby spĺňala všetky náležitosti   sťažnosti   v zmysle   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   (sťažovatelia nevymedzili   petit   a   nepredložili   splnomocnenie   pre   advokáta   zapísaného   do   zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou na ich zastupovanie pred ústavným súdom). Neurobili tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

V zmysle   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   sa   k   návrhu   na   začatie   konania   musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažnosť sťažovateľov nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovatelia ani napriek výzve ústavného súdu z 23. júna 2004 nedostatky svojej sťažnosti do dnešného dňa neodstránili, hoci boli na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornení.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004