znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 230/2025-39

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , narodeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupom Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava I) v konaní sp. zn. B1-10C/151/2008 a Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 2 Co 93/2017 takto

r o z h o d o l :

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. apríla 2025 domáha vyslovenia porušenia základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a práv na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi mestského súdu, na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z okresného súdu, a krajského súdu s tým, že mestskému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov. Žiada finančné zadosťučinenie 48 000 eur od mestského súdu a 12 000 eur od krajského súdu.

II.

2. Okresný súd uznesením z februára 2022 na základe darovacej zmluvy pripustil na žalujúcej strane vstup sťažovateľa do konania vedeného od roku 2008, v ktorom sa spolu s ďalšími 60 žalobcami (vlastníkmi bytov) proti žalovaným domáha určenia, že sú spoluvlastníkmi nebytových priestorov v bytovom dome. Okresný súd rozsudkom z októbra 2016 žalobe vyhovel, no krajský súd tento rozsudok uznesením z júla 2019 v namietanom konaní zrušil s tým, že okresný súd má odstrániť formálne vady žaloby.  

3. Okresný súd uzneseniami z februára, júna 2022, septembra 2023, februára a apríla 2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi zomretých žalobcov, o pristúpení a zmene subjektov a zmene žaloby. Pojednávania nariadené na jún a september 2022, apríl a október 2023 sa pre ustálenie žalujúcich subjektov v dôsledku úmrtí žalobcov a prevodov bytov nekonali. Mestský súd pojednávanie konané v marci 2024 pre predloženie dôkazných návrhov a vyžiadanie historického výpisu listu vlastníctva odročil na júl 2024. To sa konalo a pre vysporiadanie sa žalobcov s nesúladom v označení nebytového priestoru podľa historického a aktuálneho výpisu listu vlastníctva bolo odročené na október 2024, ktoré bolo odročené na vyhlásenie rozsudku. Mestský súd rozsudkom z 27. novembra 2024 určil, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nebytových priestorov v bytovom dome. Proti tomuto rozsudku žalovaní podali odvolanie.

III.

4. Sťažovateľ poukazuje na neprimeranú dĺžku konania, ku ktorej prispelo opakované odročovanie pojednávaní, pričom nový termín bol určovaný v neprimerane dlhých intervaloch. Namieta nesústredený postup okresného súdu, ktorý vo veci prvýkrát rozhodol po viac ako ôsmich rokoch od podania žaloby a odvolacie konanie trvalo takmer tri roky. Je toho názoru, že konanie pred oboma súdmi tvorí jeden celok. V konaní ide o majetkový spor patriaci do bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ani vyšší počet subjektov na stranách sporu nemôže ospravedlniť 17 rokov trvajúce konanie. Sťažovateľ tvrdí, že celková dĺžka konania má za následok aj porušenie jeho vlastníckeho práva a jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

5. Mestský súd uviedol, že hoci predmet konania možno zaradiť do bežnej rozhodovacej činnosti, tak konanie je skutkovo zložité, keďže účastníkmi musí byť množstvo často sa meniacich vlastníkov bytov. Potrebu na tieto zmeny reagovať nemožno pričítať na ťarchu súdu, keďže ide o objektívny stav, ktorý nevie eliminovať. Krajský súd považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú. Poukazuje na to, že v čase namietaného odvolacieho konania nebol sťažovateľ stranou sporu. Je toho názoru, že pozíciu sťažovateľa treba posudzovať len od jeho vstupu do konania.

IV.

6. Ústavná sťažnosť nie je dôvodná. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02).

7. Pri procesnom nástupníctve na základe singulárnej sukcesie sa možné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote skúma iba v období, počas ktorého bol sťažovateľ účastníkom posudzovaného konania (III. ÚS 209/03, III. ÚS 229/04, I. ÚS 278/06, IV. ÚS 288/2010, I. ÚS 163/2011, II. ÚS 46/2012, III. ÚS 161/2013, I. ÚS 50/2014, III. ÚS 37/2025). Vo veci sťažovateľa nie je dôvod zohľadniť celkovú dĺžku konania. Stav právnej neistoty sťažovateľa trvá len od februára 2022, keď do konania vstúpil na základe toho, že hmotnoprávnym úkonom (darovacou zmluvou) nadobudol byt, s vlastníctvom ktorého je spojené aj vlastníctvo k nebytovým priestorom, určenie ktorého je predmetom namietaného konania. Od výsledku namietaného konania závisí to, či a v akom podiele bude sťažovateľ podielovým spoluvlastníkom nebytových priestorov. Sťažovateľ pred nadobudnutím vlastníctva k bytu nebol v stave právnej neistoty, a preto porušenie jeho ústavných práv nemožno vyvodiť z celkového trvania sporu, ktorého stranou sa stal až vo februári 2022.

8. Preto bolo nevyhnutné preskúmať postup súdu len v čase po vstupe sťažovateľa do konania. K tomu treba uviesť, že v priebehu rokov 2022 až 2024 okresný a následne mestský súd postupoval bez prieťahov. Mestský súd priebežne nariaďoval pojednávania, hoci polovicu z nich bez uskutočnenia odročil. To bolo zapríčinené tým, že konanie možno bezpochyby hodnotiť ako skutkovo zložité pre množstvo subjektov na žalujúcej strane. Mestský súd musel opakovane a často reagovať na meniaci sa procesný stav rozhodnutiami o zmene a pristúpení subjektov, pokračovaní v konaní s dedičmi a zmene žalobného návrhu. Medzi pojednávaniami overoval stav dedičských konaní po zomretých žalobcoch a čakal na ich výsledok, aby v zmysle inštruktáže krajského súdu vedel určiť, v akom podiele vlastník bytu vlastní spoluvlastnícky podiel k nebytovým priestorom. Okrem toho zatiaľ neprávoplatným rozsudkom mestského súdu určujúcim vlastníctvo sťažovateľa k nebytovým priestorom sa znížila intenzita právnej neistoty sťažovateľa.

9. Dĺžka konania po vstupe sťažovateľa, ktoré nepresahuje tri roky, nie je s prihliadnutím na množstvo žalobcov a potrebu procesne reagovať na zmeny vlastníkov bytov neprimeraná. Pri takomto stave konania a právnej neistoty sťažovateľa nemožno dospieť k záveru, že by postupom mestského súdu došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. To vylučuje porušenie jeho vlastníckeho práva a jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

10. Čo sa týka úkonov mestského súdu súvisiacich s odvolaním proti rozsudku, tak ústavná sťažnosť neobsahuje konkrétne skutkové dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu ústavných práv sťažovateľa postupom mestského súdu po vydaní rozsudku. K tomu možno doplniť, že mestský súd uviedol, že v súčasnosti vykonáva procesné úkony súvisiace s odvolaním, od podania ktorého uplynulo najviac päť mesiacov. Vylúčené je porušenie ústavných práv sťažovateľa postupom krajského súdu, keďže počas rozhodovania o odvolaní v rokoch 2017 až 2019 nebol stranou sporu.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Koši ciach 29. mája 2025

Robert Šorl

predseda senátu