znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 230/2010-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   decembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. F. M., V., zastúpeného   advokátom JUDr. R. G., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 65/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. F. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 65/2003   p o r u š e n é b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 18   C   65/2003 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré mu j e   Okresný súd Bratislava II   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia Ing. F. M. v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy konania v sume 303,30 € (slovom   tristotri   eur   a tridsať   centov)   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky č.... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 230/2010-23 z 25. augusta 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 65/2003.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti   podaním   sp.   zn.   Spr. 2110/2010   z 2.   novembra   2010   doručeným   ústavnému súdu 8. novembra 2010, v ktorom okrem iného uviedla:

„Po oboznámení sa s jej obsahom, ako aj obsahom predmetného spisu navrhujem, aby ústavný súd rozhodol v časti namietaného porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj pri priznaní finančného zadosťučinenia tak, že vysloví, že právo sťažovateľa porušené nebolo a neprizná sťažovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci, aj keď nejde o právne zložitú vec, úkony súdu boli vykonávané v primeraných časových intervaloch, ako to vyplýva z pripojenej faktografie; vo veci súd dňa 03.10.2008 vyniesol prvý rozsudok, voči ktorému podal odvolanie sťažovateľ. Krajský súd   v   Bratislave   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   zrušil   a   vrátil   ju   na   nové   konanie. V súčasnosti je vec pridelená sudkyni JUDr. Č., ktorá prevzala oddelenie po JUDr. S., na ktorého sťažovateľ podal trestné oznámenie.“

Súčasťou vyjadrenia bola podrobná chronológia úkonov okresného súdu:«14.05.2003 - doručený súdu návrh navrhovateľa 09.07.2003 - výzva (vzor 4a) navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku za návrh 09.07.2003 - výzva navrhovateľovi na doloženie dokladov do spisu 28.07.2003 - podanie navrhovateľa v zmysle výzvy 4A 28.07.2003 - žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov 25.09.2003 - žiadosť navrhovateľa o vytýčenie pojednávania 19.03.2004 - výzva navrhovateľovi na preukázanie osobných a majetkových pomerov; zisťovanie nehnuteľností a vlastníctva motorového vozidla 07.04.2004 - potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o evidencii navrhovateľa ako uchádzača o zamestnanie 07.04.2010   -   doloženie   tlačiva   o   osobných   a   majetkových   pomeroch   navrhovateľa 29.04.2004 - výpis z katastra nehnuteľností 24.08.2004   -   uznesenie,   ktorým   súd   nepriznal   navrhovateľovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov

31.08.2004 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 24.08.2004 08.09.2004 - predloženie spisu na Krajský súd Bratislava 30.09.2004 - rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu a navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal 02.12.2004 - spis doručený na Okresný súd Bratislava II 03.12.2004 - doručovanie uznesenia KS BA a výzvy navrhovateľovi 13.01.2005 - odpoveď navrhovateľa na výzvu súdu 21.01.2005 - vydanie platobného rozkazu 07.02.2005 - odpor voči platobnému rozkazu 09.02.2005 - výzva odporcovi (vzor 4a) na zaplatenie súdneho poplatku za odpor 09.02.2005 - navrhovateľovi zaslaný na odpor na vyjadrenie 23.02.2005 - vyjadrenie navrhovateľa k odporu 09.03.2005 - záznam o zložení SP za odpor 10.03.2005 - vo veci stanovený termín pojednávania na 02.05.2005 28.04.2005 - podanie navrhovateľa označené ako „výpoveď“ 02.05.2005 - pojednávanie odročené na neurčito s tým, že súd dožiadaným súdom v Martine vypočuje navrhovateľa a o vypočutie svedkov 09.06.2005   -   žiadosť   navrhovateľa   o   zaslanie   rozsudku,   na   základe   pojednávania   dňa 02.05.2005 16.06.2005 - dožiadanie - žiadosť o vykonanie výsluchu účastníka a svedkov na OS Martin 29.06.2005 - dožiadanie doručenú súdu v Martine 01.07.2005 - predvolanie svedkov a navrhovateľa na výsluch na deň 18.07.2005 08.07.2005 - doručenie neprevzatej zásielky pre svedkyňu - adresát neznámy 11.07.2005 - žiadosť o súčinnosť odporcu pri zisťovaní údajov o svedkovi 11.07.2005 - zaslanie údajov od odporcu k výzve súdu 18.07.2005 - ospravedlnenie navrhovateľa z výsluchu 18.07.2005 - zápisnica z výsluchu svedka 18.07.2005 - stanovený výsluch navrhovateľa na deň 08.08.2005 19.07.2005 - zápisnica o výsluchu svedkyne 08.08.2005 - úradný záznam o dostavení sa navrhovateľa, ktorý založil do spisu písomnú výpoveď

15.08.2005 - vrátenie dožiadania, doručenie spisu na Okresný súd Bratislava II 22.08.2005 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 03.10.2005 07.09.2005 - odpoveď navrhovateľa na upovedomenie o termíne pojednávania 12.09.2005 - zaslanie navrhovateľovi fotokópie zápisníc o výsluchu svedkov 26.09.2005 - stanovisko navrhovateľa k zápisnici o výsluchu svedkov 03.10.2005 - vyhlásený rozsudok 05.10.2005 - žiadosť odporcu o zaslanie zápisnice z pojednávania 06.10.2005 - zaslanie požadovaných fotokópií odporcovi 26.10.2005 - žiadosť zákonného sudcu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia 02.03.2006 - odvolanie navrhovateľa voči rozsudku 13.03.2006 - spis predložený na Krajský súd Bratislava 09.05.2006 - zaslanie odvolania na vyjadrenie odporcovi 03.01.2008 - vo veci stanovený termín pojednávania na 24.01.2008 14.01.2008 - súdu vrátená zásielka s predvolaním od navrhovateľa neprevzatá, adresát neznámy 17.01.2008 - zisťovanie pobytu navrhovateľa 24.01.2008 - pojednávanie   odročené   na   neurčito   za   účelom   zistenia   adresy   pobytu navrhovateľa 21.04.2008 - odpoveď na dožiadania o zistenie adresy navrhovateľa 23.04.2008 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 29.05.2008 07.05.2008 - podanie navrhovateľa, ktorým požiadal o ustanovenie advokáta pre konanie 19.05.2008 - uznesenie KS BA, ktorým ustanovil navrhovateľovi pre odvolacie konanie zástupcu z radov advokátov 29.05.2008 - odvolací senát rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie 03.07.2008 - spis s rozhodnutím KS BA vrátený na Okresný súd Bratislava II 07.07.2008 - doručovanie rozhodnutia účastníkom konania 15.07.2008 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 20.10.2008 04.09.2008 - podanie navrhovateľa označené ako „dôkazný návrh" 20.10.2008 - pojednávanie odročené na termín 01.12.2008 20.11.2008 - zaslanie poistného spisu od odporcu 01.12.2008 - pojednávanie odročené na termín 21.01.2009

03.12.2008 - podanie navrhovateľa - označenie adresy svedkyne 21.01.2009   -   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   dožiadaným   súdom   bude vypočutá navrhovaná svedkyňa 29.01.2009   -   doručenie   otázok   PZ   navrhovateľa,   ktoré   majú   byť   položené   svedkyni 02.02.2009 - dožiadanie - výsluch svedkyne na Okresný súd Martin 31.03.2009 - urgencia vybavenia dožiadania 16. 04.2009 - odpoveď na výzvu súdu 22.04.2009 - žiadosť z OS Martin, či tunajší súd trvá na vypočutí 28.04.2009 - odpoveď na výzvu dožiadaného súdu 10.06.2009 - vrátenie dožiadania výsluchu na Okresný súd Bratislava 17.07.2009 - vo veci stanovený termín pojednávania na deň 30.09.2009 14.09.2009 - zrušený termín pojednávania 30.09.2009 - z dôvodu PN sudcu 14.09.2009 - stanovený nový termín na deň 23.11.2009 18.11.2009 - ospravedlnenie navrhovateľa z pojednávania 23.11.2009 - pojednávanie   odročené   na   neurčito,   s   tým,   že   súd   bude   zisťovať   pobyt svedkyne 24.11.2009 - zisťovanie pobytu prostredníctvom R. 24.11.2009 - lustrácia v S. 30.11.2009 - odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 23.11.2009 vyhláseného na pojednávaní 03.12.2009 - odpoveď na výzvu súdu z R. 17.03.2010 - dožiadanie Prezídia PZ Bratislava na štúdium spisu 03.05.2010   -   dožiadanie   na   Prezídium   PZ   v   Bratislave   o   zaslanie   fotokópie   trestného oznámenia 21.05.2010 - zaslanie požadovaných dokladov z Prezídia PZ 17.06.2010 - spis predložený predsedníčke súdu z dôvodu zaujatosti a pridelenia spisu na vybavenie inému zákonnému sudcovi 23.06.2010 - spis prikázaná na vybavenie inému zákonnému sudcovi 07.07.2010 - žiadosť o súčinnosť pri zisťovaní adresy svedkyne 20.07.2010 - odpoveď na výzvu súdu zo dňa 07.07.2010

29.07.2010 - do spisu založený podnet navrhovateľa spolu s odpoveďou podpredsedníčky súdu 06.08.2010 - zisťovaný pobyt svedkyne cez živnostenský register 09.08.2010 - výpis zo ŽR 06.08.2010 - žiadosť o prešetrenie pobytu - Okresné riaditeľstvo PZ v Martine 20.08.2010 - oznámenie o prešetrovaní pobytu z OR PZ Martin 28.09.2010 - dožiadanie výsluchu svedkyne OS Martin.»

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z previerky súdneho spisu sp. zn. 18 C 65/2003, ktorý bol predložený ústavnému súdu 8. novembra 2010.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenie svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, ktoré je obdobné ako základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne až   právoplatným   rozhodnutím súdu (I. ÚS 44/99,   IV. ÚS 68/02) alebo   iným   zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 86/08).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie účastníka (2) a postup súdu (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje aj   povahu   prerokúvanej   veci   a jej význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je nárok sťažovateľa na zaplatenie poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania nie sú právne zložité a tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (napr. IV. ÚS 48/03 a IV. ÚS 243/03), ktorá môže využívať rozsiahlu stabilizovanú judikatúru. Skutkovo tiež nie je konanie zložité a na zložitosť veci nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zo spisu okresného súdu nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ prispel podstatne k predĺženiu konania v predmetnej veci, hoci sa nezúčastňoval nariadených pojednávaní zo zdravotných dôvodov a z dôvodu starostlivosti o svoju ťažko zdravotne postihnutú mamu. V konaní bol aktívny, k veci sa vyjadroval   písomne,   a   okresný   súd   preto   pojednával   aj   v jeho   neprítomnosti. Dňa 31.   augusta   2004   požiadal   navyše   aj   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   ale   o jeho žiadosti   bolo   rozhodnuté   až 19.   mája   2008.   Ani   okresný   súd   nepoukázal   vo   svojom vyjadrení   k   sťažnosti   na   to,   že   by   jeho   správanie   ovplyvnilo   doterajšiu   dĺžku   tohto konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bol postup okresného súdu. Zo spisu vyplýva, že okresný súd síce konal, nariadil aj viac pojednávaní a nemožno mu vytknúť dlhodobejšiu nečinnosť [spis sa navyše nachádzal na odvolacom   súde   od   marca   2006   do   júla   2008   (viac   ako   16   mesiacov],   ale   najväčším pochybením okresného súdu je to, že pred rozhodnutím vo veci samej (3. októbra 2005), riadne   nezistil   skutkový   stav   veci,   v dôsledku   čoho   odvolací   súd   29.   mája   2008   jeho rozhodnutie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP platného v relevantnom čase a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Činnosť okresného súdu bola teda neefektívna, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania, a preto nemožno súhlasiť, že okresný súd vo veci priebežne konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli.

Je potrebné tiež konštatovať, že konanie v predmetnej veci od jej podania okresnému súdu (január 2003) dosiaľ trvá takmer 8 rokov a nie je právoplatne skončené.

Vzhľadom   na uvedené okolnosti   ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 65/2003 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Vzhľadom   na   rozhodnutie,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu vo veci sp. zn. 18 C 65/2003 konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ tiež žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, v dôsledku čoho je v stave právnej neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Keďže právna neistota sťažovateľa nebola okresným súdom odstránená ani po viac ako 7 rokoch od začatia konania, zohľadňujúc žiadosť sťažovateľa ústavný súd priznal sťažovateľovi požadované finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 303,30 €.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov konania   (za   dva   úkony   právnej   služby   a   režijný   paušál)   je   vypočítaná   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a keďže nie je v rozpore   s   touto   vyhláškou,   uložil   Kancelárii   ústavného   súdu   uhradiť   ustanovenému právnemu   zástupcovi   trovy   právneho   zastúpenia   v sume   303,30   €.   Zároveň   uložil okresnému   súdu   povinnosť   uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   Kancelárie ústavného súdu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (výrok 4 a 5 nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010