znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 230/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. H., D., Ľ. K., Česká republika, a Ing. D. A., Česká republika,   zastúpených   advokátom   JUDr.   R.   S.,   D.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Správy katastra v Dolnom Kubíne v konaní o zápise vlastníckych práv do katastra nehnuteľností na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1515/1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   V.   H.,   Ľ.   K.   a Ing.   D.   A. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2009 doručená sťažnosť Ing. V. H., D., Ľ. K., Česká republika, a Ing. D. A., Česká republika (ďalej   len   „sťažovatelia“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Správy   katastra   v   Dolnom   Kubíne   (ďalej   len   „správa   katastra“) v konaní   o zápise   vlastníckych   práv   do katastra   nehnuteľností   na základe   rozsudku Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vydaného   v konaní   vedenom pod sp. zn. 7 C 1515/1998.

Sťažovatelia   v sťažnosti   uviedli,   že   rozsudkom   okresného   súdu č. k. 7 C 1515/1998-226 z 2. októbra 2006 bola odporcovi uložená povinnosť vydať veci nachádzajúce   sa   v   katastrálnom   území   P.   sťažovateľom.   Rozsudok   okresného   súdu nadobudol právoplatnosť 21. decembra 2007 a vykonateľnosť 24. decembra 2007. Následne okresný   súd   predmetný rozsudok   doručil   4.   januára 2008 správe katastra   na vykonanie zápisu práv k prisúdeným veciam. Namiesto zápisu správa katastra dvakrát (14. marca 2008 a 27. novembra 2008) vyzvala okresný súd „na odstránenie nedostatkov podania“. V oboch prípadoch   okresný   súd   reagoval   tvrdením,   že   nie   je   dôvod   na   to,   aby správa   katastra vlastnícke práva nezapísala.

Sťažovatelia   adresovali   18.   januára   2009   Katastrálnemu   úradu   v Ž.   (ďalej   len „katastrálny úrad“) sťažnosť, v ktorej namietali „hrubé porušenie ich vlastníckych práv, pretože   boli   obmedzení   v nakladaní   s predmetnými   nehnuteľnosťami   a oneskoreným zápisom boli aj finančne poškodení.“. Katastrálny úrad v odpovedi na sťažnosť z 20. marca 2009 konštatoval opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľov.

Podľa sťažovateľov správa katastra „úmyselne spôsobovala prieťahy vo vykonaní zápisu   rozsudku“ okresného   súdu   a týmto   konaním „závažným   spôsobom   zasiahla do vlastníckeho práva oprávnených z rozsudku, pretože sťažovatelia v 1 – 3 rade nemohli uvedené nehnuteľnosti užívať, nakladať s nimi a prenajímať.

Sťažovatelia   mali   počas   jedného   roka,   ktorý   trval   Správe   katastra   na   zapísanie rozsudku, veľa záujemcov o prenajatie predmetných pozemkov, kde nájom by bol vzhľadom na veľkú rozlohu predmetných pozemkov minimálne 10 000,- € za rok, ale k prenajatiu pozemkov   nedošlo   vzhľadom   k tomu,   že   sťažovatelia   v 1   –   3   rade   neboli   zapísaný   ako vlastníci   nehnuteľností.“.   Sťažovatelia   tiež   zdôraznili,   že   mali   aj   záujemcov   o kúpu predmetných pozemkov.

Uvedeným   postupom   správy   katastra   podľa   sťažovateľov   došlo   k   porušeniu   ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti takto rozhodol:

„1. Ústavný súd začína konanie o porušení práva sťažovateľov navrhovateľov Ing. V. H., nar.:..., bytom D., Ľ. K., nar.:..., bytom..., Ing. D. A., nar.:..., bytom... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré bolo poručené postupom Správy katastra v Dolnom Kubíne.

2. Sťažovateľom Ing. V. H., nar.:..., bytom D., Ľ. K., nar.:..., bytom..., Ing. D. A., nar.:..., bytom... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške:

1. Ing. V. H., nar.:..., bytom D. vo výške 50 000,- €

2. Ľ. K., nar.:..., bytom…vo výške 50 000,- €

3. Ing. D. A., nar.:..., bytom... vo výške 50 000,- €.

3. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinná vyplatiť Správa katastra v Dolnom Kubíne a to na účet JUDr. R. S. č..., vedený vo V., a. s. pobočka D.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústava podľa už citovaného čl. 127 ods. 1 podmieňuje právomoc ústavného súdu na konanie   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   zistením,   že ochranu   tam uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd nemá dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť musí odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Skutočnosť, že sťažovatelia namietajú porušenie označených práv postupom správy katastra ako prvostupňového správneho orgánu, privádza ústavný súd k záveru o nedostatku právomoci na preskúmavanie takého postupu. Ak sa totiž fyzická osoba alebo právnická osoba   domnieva,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná   bez vážneho   dôvodu   spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa podľa § 250t   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) domáhať na všeobecnom súde, aby tento vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. V prípade sťažovateľov teda existoval iný   súd   oprávnený   poskytnúť   ochranu   ich   základnému   právu   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov i právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Existencia   právomoci   všeobecného   súdu   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu poskytovať   ochranu   základným   právam   sťažovateľov,   preto   bolo   potrebné   predloženú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   nezaoberal nedostatkami   formulácie   petitu   predloženej   sťažnosti   ani   ďalšími   požiadavkami formulovanými sťažovateľmi v sťažnostnom návrhu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009