znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 230/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bardejov č. k. 3 C 46/2003-57 z 18. júla 2005 a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3 Co 313/05-64 z 21. septembra 2005, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   3.   januára 2006 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 C 46/2003-57 z 18. júla 2005 a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 313/05-64 z 21. septembra 2005   v konaní   sťažovateľa   ako   žalobcu   proti   žalovanému   Okresnému   stavebnému bytovému družstvu B. o neplatnosť platobného výmeru.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 2 Co 246/04   z 1.   februára   2005   bolo   potvrdené   rozhodnutie   okresného   súdu   ako   súdu prvého stupňa sp. zn. 3 C 46/03 z 30. júla 2004 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku vo výške 1 000 Sk   za podanú žalobu z 22. marca 2003 v konaní proti žalovanému   Okresnému   stavebnému   bytovému   družstvu   B.   o neplatnosť   platobného výmeru   na   nájomné   a služby   spojené   s užívaním   bytu.   Proti   tomuto   rozhodnutiu podal sťažovateľ   dovolanie   28.   februára   2005.   Dňa   15.   marca   2005   bola   sťažovateľovi doručená   výzva   okresného   súdu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podané   dovolanie vo výške 2 000 Sk. Dňa 16. marca 2005 podal sťažovateľ žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho   poplatku.   Okresný   súd   uznesením   z 18.   júla   2005   nepriznal   sťažovateľovi oslobodenie   od platenia   súdneho   poplatku.   Odvolací   súd   (krajský   súd)   toto   rozhodnutie potvrdil. Podľa názoru sťažovateľa neboli splnené podmienky pre zamietnutie jeho žiadosti na oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Podľa   sťažovateľa   bolo   uznesením   okresného   súdu   a uznesením   krajského   súdu porušené   jeho   základné   právo   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Sťažovateľ   žiada   poskytnutie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške 60 000 Sk. Nárok na priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu   a krajského   súdu   mu   bola   odopretá spravodlivosť.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol: „1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1/, čl. 46 Ústavy SR a ods. 1/, čl. 6 Dohovoru o ich ochrane postupmi Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Bardejove v dovolaní u neho vedenom ku kauze pod č. k. 3 C 46/03 porušené boli.

2.   Zrušuje   uznesenia   Krajského   súdu   v Prešove   sp.   zn.   3   Co   313/05-64,   zo   dňa 21. IX. 05 a okresného súdu v Bardejove pod č. k. 3 C 46/03, zo dňa 18. VII. 05.

3. Prikazuje Okresnému súdu v Bardejove vo veci pod č. k. 3 C 46/03 konať.

4. Priznáva I. K. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 tis. Sk (slovom šesťdesiattisíc korún slovenských), ktoré sú mu povinní Okresný súd v Bardejove a Krajský súd v Prešove uhradiť spoločne a nerozdielne do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

5.   Ukladá   Okresnému   súdu   v Bardejove   a Krajskému   súdu   v Prešove   spoločne a nerozdielne   uhradiť   vzniklé trovy tohto konania na označený   účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Ústavný   súd   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   opakovane   vyslovil právny názor, že ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie   všeobecného   súdu   v prípade,   ak   v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo samotným   rozhodnutím   došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody.   Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska   neospravedlniteľné   a   neudržateľné   a   zároveň   by   mali   za   následok   porušenie základného   práva   alebo   slobody   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   13/00,   I.   ÚS   139/02, III. ÚS 180/02).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne   sa   domáhať   ochrany   svojich   práv   na   súde,   že   tomuto   oprávneniu   zodpovedá povinnosť   súdu   nezávisle   a nestranne   vo   veci   konať   tak,   aby   bola   namietanému   právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda   že   základné   právo   na   súdnu   ochranu   nespočíva   len   v práve   domáhať   sa   súdnej ochrany, ale ju aj v určitej   kvalite, t.   j.   zákonom   ustanoveným postupom   súdu,   dostať. Ďalej uviedol,   že   postup   súdov   v konaní   o veci   a jeho   kvalita   ustanovená   zákonom je vyjadrením   práva na súdnu   ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy.   Nakoniec   zdôraznil,   že   ochranu   základným   právam   a slobodám   poskytujú predovšetkým   všeobecné súdy,   pričom   ústavný   súd   súdnu   ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občianskym súdnym poriadkom) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).

Článok   6   ods.   1   dohovoru   každému   zaručuje   právo   podať   žalobu   na   uplatnenie svojich občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide   o organizáciu   a zloženie súdu   a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, právo   byť   prítomný   na   pojednávaní,   právo   na   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia   a iné požiadavky spravodlivého procesu.

Podľa   §   138   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   na   návrh   môže   súd   priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného   súdu   č.   k.   3   C   46/2003-57   z 18.   júla   2005   a uznesením   krajského   súdu č. k. 3 Co 313/05-64   z 21.   septembra   2005,   k tomuto   porušeniu   nedošlo.   Okresný   súd ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť žalobcu (sťažovateľa) o oslobodenie od platenia súdneho   poplatku   za   dovolanie.   Žalobca   bol   okresným   súdom   20.   júna 2005   vyzvaný, aby preukázal   súdu   všetky   podstatné   skutočnosti,   ktoré   sú   potrebné   na   rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Žalobca uviedol tvrdenia o svojich príjmoch a majetku, avšak výšku svojich výdavkov nepreukázal. Okresný súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku z dôvodu, že neexistujú u neho také majetkové a sociálne pomery, ktoré by oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňovali. Krajský súd ako   súd   odvolací   uznesenie   súdu   prvého   stupňa,   ktorým   nebolo   priznané   oslobodenie od platenia súdneho poplatku, potvrdil. Podľa názoru krajského súdu u žalobcu nie je dôvod na oslobodenie   od   platenia   súdneho   poplatku,   keďže   žalobca   má   príjem   vo   forme starobného dôchodku a zároveň je vlastníkom nehnuteľného majetku (rozostavanej chaty). Výška vyrubeného súdneho poplatku (2 000 Sk) nie je v takej sume, že by ju žalobca nebol schopný uhradiť.

Z priebehu   konania   v tejto   veci   je   zrejmé,   že   predmetná   vec   sťažovateľa   bola preskúmaná vecne prvostupňovým i odvolacím súdom. Súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci svoje rozhodnutia primerane odôvodnili a dospeli v nich v podstate k zhodným skutkovým   a právnym   záverom.   Po   oboznámení   sa   s obsahom   príslušného   spisu   dospel ústavný súd k záveru, že okresný súd a krajský súd danú právnu vec správne vyhodnotili, právne   posúdili   a svoje   rozhodnutia   náležite   odôvodnili.   Skutočnosť,   že   sťažovateľom napadnuté   rozhodnutia   nezodpovedajú   jeho   právnemu   názoru,   podľa   ústavného   súdu nepostačuje k vysloveniu záveru o porušení namietaného práva. Pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci je podstatná skutočnosť, že z predloženej sťažnosti ani z napadnutých rozhodnutí nevyplýva   nič,   čo   by svedčilo   o zjavnej neodôvodnenosti   alebo arbitrárnosti záverov   vyvodených   všeobecnými   súdmi,   resp.   o porušení   základných   zásad   súdneho konania   zo   strany   súdneho   orgánu   v tejto   veci.   Teda   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo.

Uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   3   C   46/2003-57   z 18.   júla   2005   a   uznesenie krajského súdu č. k. 3 Co 313/05-64 z 21. septembra 2005, ktoré sťažovateľ napadol svojou sťažnosťou,   nemajú   charakter   zjavne   neodôvodnený   alebo   arbitrárny.   Vzhľadom   na   to sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho zástupcu. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, bolo bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006