znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 23/06-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   11.   januára 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   A.   B.,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. J. B., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd a základného práva podľa   čl. 26 ods.   1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Mgr. A. B. v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava   IV   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   19   C   217/04,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažnosť Mgr. A. B. v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta 2005 doručená (doplnená na základe výzvy ústavného súdu 28. októbra 2005) sťažnosť Mgr. A. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. B., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04.

Sťažovateľka   uviedla,   že   návrhom   z 21.   mája   2003   sa   na   okresnom   súde   voči odporkyni   domáhala   zaplatenia   dlžnej   sumy,   teda   preplatku   vyúčtovania   na   nájomnom a službách   spojených   s nájmom   za   rok   1999,   pričom   v súvislosti   s podaným   návrhom požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vec bola na okresnom súde vedená pod sp. zn. 12 Ro 874/03, neskôr bola prevedená do registra 19 C a bola jej pridelená sp. zn. 19   C   217/04.   Sťažovateľka   uviedla,   že   aj   napriek   tomu,   že   požiadala   o oslobodenie od súdneho poplatku, okresný súd ju 4. júna 2003 vyzval na jeho zaplatenie. K výzve súdu sa   sťažovateľka   vyjadrila   listom   z 30.   júna   2003,   v ktorom   uviedla,   že   postup   súdu nepovažuje za   správny,   keďže   ju vyzval   na zaplatenie   súdneho   poplatku   bez   toho,   aby rozhodol   o jej   žiadosti   o oslobodenie   od   tohto   súdneho   poplatku.   Keďže   podľa   názoru sťažovateľky bol okresný súd v označenej veci nečinný, sťažovateľka 10. februára 2004 podala   predsedníčke   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Na   sťažnosť   jej   odpovedala predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2018/04 z 19. februára 2004, v ktorom konštatovala nesprávny postup súdu v súvislosti so zaslaním výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresný súd ju opätovne požiadal o preukázanie jej majetkových pomerov. Sťažovateľka predložila súdu potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch   11.   marca   2004 a následne   okresný   súd 4.   mája 2004   rozhodol   o oslobodení sťažovateľky od zaplatenia súdneho poplatku a zároveň vydal platobný rozkaz na zaplatenie dlžnej   sumy.   Proti   platobnému   rozkazu   okresného   súdu   podala   odporkyňa   odpor, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila 20. septembra 2004. Sťažovateľka uviedla, že okresný súd určil termín pojednávania na 2. máj 2005 a ďalšie pojednávanie na 27. október 2005. V uvedenom postupe okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Konanie okresného súdu je podľa   nej   poznačené   zbytočnými   prieťahmi,   ako   aj   nesprávnym   a neefektívnym postupom.   Sťažovateľka   zároveň   dodala,   že   svojím   konaním   sa   o prieťahy   v postupe okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04 nijako nepričinila a že podľa jej názoru nejde o skutkovo ani právne zložitú vec.

Vo svojej   sťažnosti sťažovateľka namietala aj porušenie základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy. V tejto súvislosti uviedla, že 2. mája 2005 sa na okresnom súde zúčastnila   pojednávania,   na   ktoré   sa   dostavila   v sprievode   T.   Š.   Vzhľadom   na   to, že sťažovateľka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, čím je sťažená jej motorika, požiadala T. Š. o vyhotovenie zvukového záznamu z tohto pojednávania. Podľa vyjadrenia sťažovateľky   zákonná   sudkyňa   neumožnila   vyhotoviť   zvukový   záznam   o priebehu pojednávania,   pričom   toto   svoje   rozhodnutie   nijako   neodôvodnila.   Sťažovateľka sa domnieva, že daným postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo podľa čl.   26   ods.   1   a 2   ústavy.   Vzhľadom   na   to,   že sťažovateľka   prejavila   nespokojnosť s postupom okresného súdu, 9. mája 2005 podala sťažnosť predsedníčke súdu, ktorá podľa vyjadrenia sťažovateľky na predmetnú sťažnosť nereagovala.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd v danej veci rozhodol nálezom, v ktorom by konštatoval:

„1. Základné právo Mgr. A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV v konaní vedenom pod spis. zn. 19 C 217/04 bolo porušené.

2.   Základné   právo   sťažovateľky   Mgr.   A.   B.   na   informácie   a ich   slobodné vyhľadávanie   a rozširovanie,   priznané   čl.   26   ods.   1,   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod spis. zn. 19 C 217/04 bolo porušené.

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   sa   prikazuje   vo   veci   19   C   217/04   konať   bez zbytočných prieťahov.

4.   Mgr.   A.   B.   sa priznáva finančné   zadosťučinenie vo   výške 50 000 Sk   (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún)   za   porušenie   základného   práva   prerokovať   vec   bez zbytočných prieťahov, ktoré je Okresný súd Bratislava IV   povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

5. Mgr. A. B. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk (slovom stopäťdesiattisíc slovenských korún) za porušenie základného práva na informácie a ich slobodné   vyhľadávanie   a rozširovanie,   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava   IV   povinný   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

6. Okresnému súdu Bratislava IV sa ukladá, aby uhradil trovy právneho zastúpenia Mgr. A. B., právnemu zástupcovi, JUDr. J. B., advokátovi (...)“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   Sťažovateľka   v časti   sťažnosti   namietala   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...).

Z obsahu sťažnosti, ale predovšetkým zo spisu okresného súdu sp. zn. 19 C 217/04 doručeného   ústavnému   súdu   10.   októbra   2005,   ústavný   súd   zistil,   že   v danej   veci   boli vykonané tieto úkony:

Dňa 21. mája 2003 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu, predmetom ktorého bolo zaplatenie dlžnej sumy.

Dňa 21. mája 2003 sťažovateľka požiadala okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 16. júna 2003 okresný súd prostredníctvom registra obyvateľov zisťoval trvalý pobyt odporkyne.

Dňa 30. júna 2003 sa sťažovateľka vyjadrila k výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 20. februára 2004 zákonný sudca uložil kancelárii, aby sťažovateľke doručila výzvu na predloženie potvrdenia o jej osobných a majetkových pomeroch.

Dňa 11. marca 2004 bolo okresnému súdu doručené potvrdenie o sťažovateľkiných osobných a majetkových pomeroch.

Dňa 4. mája 2004 okresný súd vydal uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 4. mája 2004 okresný súd rozhodol vo veci platobným rozkazom. Dňa 16. júna 2004 do spisu okresného súdu nazrela odporkyňa. Dňa 28. júna 2004 podala odporkyňa proti platobnému rozkazu odpor.Dňa 5.   augusta   2004 zákonný sudca   uložil   kancelárii,   aby sťažovateľke doručila na vyjadrenie odpor a zároveň vyzvala odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor. Dňa 20. septembra 2004 sťažovateľka doručila okresnému súdu vyjadrenie k odporu. Dňa 7. októbra 2004 bol spis prevedený z registra Ro do registra C.Dňa 18. februára 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 2. máj 2005.Dňa   2.   mája   2005   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktorého sa zúčastnila sťažovateľka aj odporkyňa a ktoré bolo odročené na 27. október 2005.Dňa 13. decembra 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu podanej námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni.

Od 1. januára 2006 bol spis pridelený inej zákonnej sudkyni.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19   C   217/04   týkajúcej   sa   návrhu   na   zaplatenie   dlžnej   sumy   vo   výške   1   745   Sk s príslušenstvom a sumy vo výške 423 Sk s príslušenstvom, je zjavne neopodstatnená.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Z tohto   právneho   názoru   vychádzal   ústavný   súd   aj   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti.   Na   základe   toho   ústavný   súd   zistil,   že   konanie   na   okresnom   súde   prebieha od 21. mája 2003. Ústavný súd je však toho názoru, že dĺžka predmetného súdneho sporu v spojení   s počtom   úkonov   nie   je   takej   povahy,   aby   bolo   možné   v danej   veci   vysloviť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Celková   dĺžka   doterajšieho konania spolu   s charakterom   veci   – spor   o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 745 Sk s príslušenstvom a sumy vo výške 423 Sk s príslušenstvom zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené pod sp. zn. 19 C 217/04 bolo už možné pokladať za konanie   so   zbytočnými   prieťahmi.   Ústavný   súd   už   v predchádzajúcich   prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu   ústavný   súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania   (napr.   I.   ÚS   19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   nevyslovil porušenie   základného   práva   zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01),   prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04 nebol   nečinný,   vykonal   procesné   úkony,   dokonca   rozhodol   vo   veci   samej   platobným rozkazom,   proti   ktorému   podala   odporkyňa   odpor.   Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd v danej   veci   určil   dva   termíny   pojednávaní   (2.   mája   2005   a   27.   októbra   2005), ale od 13. decembra 2005 sa spis nachádza na krajskom súde z dôvodu podanej námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni. S poukazom na vyššie uvedené argumenty ústavný súd postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 217/04 nemôže považovať za porušenie   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   už   na   svojom predbežnom   prerokovaní   pre   zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods.   2   zákona o ústavnom súde).

2.   Sťažovateľka   v časti   sťažnosti   namietala aj   porušenie   základného práva   podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04. Porušenie označeného základného práva videla v tom, že na pojednávaní konanom 2. mája 2005   zákonná   sudkyňa   neumožnila   osobe,   ktorá   sťažovateľku   na   pojednávaní   pre   jej zdravotné postihnutie sprevádzala a ktorú sťažovateľka požiadala o vyhotovenie zvukového záznamu   z jeho   priebehu,   tento   záznam   vyhotoviť.   Sťažovateľka,   ako   aj   osoba,   ktorá ju na pojednávaní   sprevádzala   (T.   Š.),   sa   na   postup   zákonnej   sudkyne   sťažovala. Predsedníčka   okresného   súdu   sťažnosti   prešetrila   a   vyhodnotila   ich   ako   nedôvodné. Svoje stanovisko vo vzťahu k sťažovateľke zaujala v liste sp. zn. Spr. 2092/05 z 1. júna 2005,   ktorý   jej   ale   nebol   doručený,   a vo   vzťahu   k T.   Š.   v liste   sp.   zn.   Spr.   2110/05 zo 14. júna 2005 doručenom 24. júna 2005. Táto skutočnosť je ústavnému súdu zrejmá z príloh, ktoré sťažovateľka k svojej sťažnosti predložila. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu pri doručovaní odpovede na sťažnosť sťažovateľky nebol správny, pretože odpoveď z 1. júna 2005 zaslal na mylnú adresu. Zo „sťažnostného spisu“ okresného súdu sp. zn. Spr. 2092/05 je zrejmé, že predsedníčka okresného súdu uložila kancelárii doručiť písomnosť na aktuálnu adresu sťažovateľky, ale pri opise došlo zrejme k chybe v písaní spočívajúcej   v adresovaní   písomnosti   na   nesprávnu   adresu   sťažovateľky,   a preto   jej odpoveď ani nemohla byť doručená.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uviedol:   „Sťažnosť   podľa   čl.   127 Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   pre   prijatie   sťažnosti podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov,   teda   v lehote   dvoch   mesiacov   od   kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

Porušenie označeného základného práva postupom okresného súdu na pojednávaní 2. mája 2005 vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 217/04 sťažovateľka namietala v sťažnosti z 25.   augusta   2005   danej   na   prepravu   toho   istého   dňa   a   doručenej   ústavnému   súdu 30. augusta 2005, teda po lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti. Aj keby ústavný súd bral zreteľ na dátum doručenia odpovede predsedníčky okresného súdu o vybavení   sťažnosti   osobe,   ktorá   sťažovateľku   na   pojednávaní   sprevádzala,   keďže samotnej   sťažovateľke   odpoveď   doručená   nebola, sťažnosť   by   bola   podaná   oneskorene aj v danom   prípade,   pretože   z príloh   predložených   k sťažnosti   vyplýva,   že   odpoveď na sťažnosť bola T. Š. doručená 24. júna 2005. Z uvedeného možno dôvodne predpokladať, že o tejto   skutočnosti   bola v danom   čase   informovaná aj sťažovateľka, keďže odpoveď adresovanú T. Š. sťažovateľka predložila ako prílohu k svojej sťažnosti.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   žiadosťou   sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2006