znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 23/02-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. marca 2002 prerokoval späťvzatie z 19. februára 2002 sťažnosti z 30. januára 2002 Transpetrolu, a. s., B., a Mgr. J. K., K., obaja zastúpení advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., pre porušenie práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky vydaním príkazov sp. zn. EX 196/1999   z 12.   decembra   2001   a sp.   zn.   EX   196/1999   z 13. decembra   2001   súdnym exekútorom Ing. J. Š., Exekútorský úrad K., zastúpeným advokátom JUDr. J. K., B., a takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie sťažnosti   p r i p ú š ť a   a konanie o nej   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Transpetrol, a. s., B. a Mgr. J. K. (ďalej len „navrhovatelia“) podali 30. januára 2001 prostredníctvom ich právneho zástupcu spoločnú sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Touto sa od Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) domáhali, aby ju prijal na ďalšie konanie a v konaní o nej rozhodol:„1. Právo spoločnosti Transpetrol, a. s. priznané čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vydaním príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky EX 196/1999 dňa 12. 12. 2001 a vydaním príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky EX 196/1999 dňa 13. 12. 2001 porušené bolo.

2. Právo Mgr. J. K. priznané čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky vydaním príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky EX 196/1999 dňa 12. 12. 2001 a vydaním príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky EX 196/1999 dňa 13. 12. 2001 porušené bolo.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ruší príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky EX 196/1999 vydaný v Komárne 12. 12. 2001 súdnym exekútorom Ing. J. Š.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ruší príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky EX 196/1999 vydaný v Komárne 13. 12. 2001 súdnym exekútorom Ing. J. Š.“

Podaním   z 19.   februára   2002   navrhovatelia   ústavnému   súdu   prostredníctvom   ich právneho zástupcu oznámili: „dňa 5. februára 2002 som v mene spoločnosti Transpetrol, a. s. a Mgr. J. K. predložil spoločnú ústavnú sťažnosť oboch sťažovateľov, v ktorej namietli porušenie svojich práv priznaných čl. 20 ods. 1 a čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Dňa 7. 02. 2002 som dostal od Mgr. K. požiadavku o späťvzatie ústavnej sťažnosti podľa prvej vety § 54 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. Túto požiadavku uplatnila aj spoločnosť Transpetrol, a. s. dňa 12. februára 2002. V súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii Vám na základe príkazu svojich klientov oznamujem ich želanie vziať svoju ústavnú sťažnosť späť.“

Ústavný   súd   medzičasom   zaslal   sťažnosť   na   vyjadrenie   súdnemu   exekútorovi Ing. J. Š. (ďalej len „odporca“) a požiadal ho, aby ústavnému súdu zaslal na nahliadnutie aj príslušný exekučný spis.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpovedal listom z 22. februára 2002. Navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že v predmetnej veci nedošlo k porušeniu ústavy, tak   ako   sa   to   uvádza   v sťažnosti.   V tomto   podaní   okrem   iného   uviedol,   že:   „Na   účet Exekútorského   úradu   ku   dnešnému   dňu   nedošlo   k finančnému   plneniu.   Teda,   nedošlo k faktickému zásahu žiadnych práv.“

V exekučnom spise, ktorý odporca ústavnému súdu zaslal, sa nachádza taktiež jeho list   z 11.   februára   2002   adresovaný   Transpetrolu,   a.   s.,   B.   Na   záver   tohto   listu   sa s poukazom   na   významné   právne   skutočnosti,   ktoré   medzičasom   nastali,   uvádza: „Vzhľadom   na   horeuvedené   skutočnosti   ruším   všetky   príkazy   na   začatie   exekúcií a exekučné príkazy.“

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ak   sťažovateľ   vezme   svoju ústavnú   sťažnosť   späť,   ústavný   súd   konanie   o nej   zastaví.   To   neplatí,   ak   ústavný   súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Keďže ústavný súd dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, s poukazom na vyššie uvedené   skutočnosti   potom   späťvzatie   z 19. februára   2002   sťažnosti   z 30.   januára   2002 pripustil a konanie o nej zastavil podľa § 54 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. marca 2002