znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 229/2022-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky

proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č. k. 10D/1443/2002, právoplatnému 26. júna 2007 a vykonateľnému 8. augusta 2007, takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkové východiská

1. Sťažovateľka sa neúplnou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. marca 2022 domáha vyslovenia bližšie nešpecifikovaných práv. Tiež navrhuje, aby ústavný súd preskúmal zákonnosť napadnutého uznesenia okresného súdu.

2. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou dedičského konania ako dedička po poručiteľovi v I. zákonnej dedičskej skupine. Napadnutým uznesením okresný súd schválil dohodu dedičov a priznal sťažovateľke majetok po poručiteľovi v sume 326 985,46 Sk (10 853,93 eur).

3. Sťažovateľka tvrdí, že jej nevlastná matka zneužila nepriaznivý zdravotný stav poručiteľa a neoprávnene zrealizovala prepis jeho majetkov a výber jeho finančných prostriedkov z vkladnej knižky. Podľa jej názoru o dedičstve nebolo rozhodnuté tak, ako sa pôvodne dedičia dohodli. Sťažovateľka sa domnieva, že dom v katastrálnom území, v ktorom jej nevlastná matka dožila, by mal patriť jej. Sťažovateľka tiež tvrdí, že jej bolo pridelené 1 % z celého majetku poručiteľa, pričom tvrdí, že deťom po zomrelom patrí 50 % z majetku poručiteľa. V závere uviedla, že právnej ochrany sa domáha s odstupom času 14 rokov z dôvodu, že každú jej procesnú aktivitu by toho času žijúca nevlastná matka zmarila. Tiež namieta, že do dedičského konania nebol zahrnutý dom so záhradou a dve motorové vozidla značky a. Z uvedeného dôvodu preto namieta nezákonné a nespravodlivé dedičské konanie.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

5. Podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je podaný oneskorene.

6. Sťažovateľka v neúplnej ústavnej sťažnosti potvrdila, že sa domáha ochrany ústavnosti po 14 rokoch. Ústavný súd považoval z napadnutého uznesenia za preukázané, že okresný súd v dedičskej veci po zomrelom právoplatne rozhodol 26. júna 2007. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka proti napadnutému uzneseniu podala ústavnú sťažnosť (14. marca 2022), teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (26. júna 2007). Vzhľadom na uvedené preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene. Ústavný súd vzhľadom na zjavnú oneskorenosť, a tým aj zjavnú neúspešnosť ústavnej sťažnosti z dôvodu hospodárnosti konania už nevyzýval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov jej podania (§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2022

Peter Straka

predseda senátu