znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 229/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   K.   B.,   Ö.,   S.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   E., Advokátska   kancelária,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Katastrálneho úradu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Xo 122/08-BP a jeho rozhodnutím z 8. februára 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. B. o d m i e t a.

  O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2011 doručená sťažnosť Ing. K. B. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 v spojení   s   čl.   2   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Katastrálneho úradu   v Bratislave (ďalej len „katastrálny úrad“)   v   konaní vedenom   pod sp. zn. Xo 122/08-BP a jeho rozhodnutím z 8. februára 2011.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka podala návrh na opravu chyby na Správe katastra   pre hlavné mesto Slovenskej republiky   Bratislavu (ďalej len „správa katastra“) 3. marca   2008.   Správa   katastra   rozhodla   o   návrhu   sťažovateľky   rozhodnutím   sp.   zn. X 344/08 z 31. júla 2008, ktorým jej návrhu na opravu chybného zápisu nevyhovela. Proti uvedenému rozhodnutiu správy katastra podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol katastrálny   úrad   rozhodnutím   sp.   zn.   Xo   122/08-BP   z   28.   novembra   2008   tak,   že rozhodnutie správy katastra sp. zn. X 344/08 z 31. júla 2008 potvrdil. Sťažovateľka podala na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia katastrálneho úradu v konaní sp. zn. Xo 122/08-BP, ako aj postupu a rozhodnutia správy katastra v konaní sp. zn. X 344/08. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 3 S 35/2009 z 9. februára 2010 zrušil rozhodnutie žalovaného a v prvom výroku svojho rozsudku   uviedol: „Krajský   súd   V   Bratislave   rozhodnutie   žalovaného   č.   Xo-128/08-BP zo dňa 28.11.2008 v spojení s rozhodnutím sp. zn. X-344/08 zo dňa 31.07.2008 Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zrušuje podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „vychádzajúc z výroku Krajského súdu v Bratislave č. 3S 35/2009 zo dňa 09.02.2010, dôvodne predpokladala, že vecou sa bude opätovne zaoberať Správa katastra ako prvostupňový orgán. Vzhľadom na to, že nečinnosť správnych   orgánov   trvala   viac   ako   9   mesiacov,   podala   sťažovateľka   dňa   22.12.2010 sťažnosť   na   nečinnosť   správnych   orgánov.“. Sťažovateľkina   sťažnosť   bola   oznámením o výsledku   prešetrenia   sťažnosti   z   24.   februára   2011   vyhodnotená   ako   opodstatnená. Dňa 21. februára 2011 bolo sťažovateľke doručené rozhodnutie katastrálneho úradu sp. zn. Xo 122/08-Bp z 8. februára 2011, ktorým katastrálny úrad potvrdil   rozhodnutie správy katastra sp. zn. X 344/08 z 31. júla 2008.

Sťažovateľka tvrdí, že „Katastrálny úrad v Bratislave výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 3 s 35/2009 zo dňa 09.02.2010 vôbec nerešpektoval. Podľa názoru sťažovateľky je nepochybné že Katastrálny úrad v Bratislave pri vydaní rozhodnutia č. XO 122/08-BP nekonal v súlade“ s ustanovením § 250j ods. 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Tiež tvrdí, že katastrálny úrad rozhodnutím sp. zn. Xo 122/08-BP z 8. februára 2011 potvrdil rozhodnutie správy katastra   sp.   zn.   X   344/08   z   31.   júla   2008, „ktoré   bolo   rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave   zrušené“. Sťažovateľka   považuje   toto   rozhodnutie   katastrálneho   úradu za „zmätočné a nevykonateľné“.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   ďalej   uviedla,   že „podala   dňa   24.03.2011   podnet na podanie   protestu   prokurátora   a   následne   –   dňa   31.03.2011   –   aj   opätovnú   žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Katastrálneho úradu podľa ust. § 247 a nasl.“ OSP.

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   je   toho   názoru,   že   katastrálny   úrad v napadnutom konaní „bol takmer 12 mesiacov nečinný, čím došlo k prieťahom v konaní a porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Navyše, podľa právneho názoru sťažovateľky katastrálny úrad pri vydaní svojho rozhodnutia sp. zn. Xo   122/08-BP   z   8.   februára 2011 „nerešpektoval právny názor súdu   a   porušil zásadu dvojinštančnosti správneho konania, čím došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky upraveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal tento nález:„1. Základné práva sťažovateľky Ing. K. B. vyplývajúce z čl. 2 v spojení s čl. 48 Ústavy   Slovenskej   republiky   boli   činnosťou   Katastrálneho   úradu   v   Bratislave   v konaní č. Xo 122/08 - BP ako aj jeho následným rozhodnutím zo dňa 08.02.2011 porušené.

2. Ústavný súd Ing. K. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2.500 (slovom: dvetisícpäťsto) EUR, ktoré je Katastrálny úrad v Bratislave povinný vyplatiť v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

3.   Ústavný   súd   Ing.   K.   B.   priznáva   náhradu   trov   konania   právneho   zastúpenia vo výške   260,78   EUR,   ktoré   je   Katastrálny   úrad   v   Bratislave   povinný   vyplatiť   na   účet právneho   zástupcu   sťažovateľky   v   lehote   dvoch   mesiacov   odo   dňa   právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sa   predovšetkým   musel vysporiadať s neurčitosťou   petitu sťažnosti, v ktorom (na rozdiel od odôvodnenia sťažnosti) sťažovateľka nešpecifikovala namietané porušenie základných práv a označila v ňom čl. 2 a čl. 48 ústavy bez uvedenia konkrétnych odsekov. Ústavný súd ustálil predmet tohto konania vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti aj bez výzvy adresovanej sťažovateľke na odstránenie tohto nedostatku sťažnosti tak, ako to je   uvedené   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia.   Dôvodom   zvoleného   postupu   bola   jednak hospodárnosť a efektívnosť konania (§ 6 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde), ďalej   skutočnosť,   že   sťažovateľka   je   v   konaní   zastúpená   kvalifikovaným   právnym zástupcom,   a   napokon   tiež   samotné   rozhodnutie   o   predloženej   sťažnosti   v   rámci   jej predbežného prerokovania, ktoré vyplýva z výroku a odôvodnenia tohto uznesenia.

Podstata   námietok   sťažovateľky   spočíva   v   jej   nespokojnosti   s   postupom katastrálneho úradu a jeho rozhodnutím v napadnutom konaní. Konanie katastrálneho úradu je   podľa   nej   poznamenané   zbytočnými   prieťahmi   a   zároveň   vydaním   označeného rozhodnutia   katastrálneho   úradu   (sp.   zn.   Xo   122/08-BP   z   8.   februára   2011)   došlo k porušeniu „ústavného práva sťažovateľky upraveného v čl. 2 Ústavy SR“.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

1. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal jej opodstatnenosť, t. j. či   postupom   katastrálneho   úradu   v   označenom   konaní   mohlo   dôjsť   k   porušeniu   ňou označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a tiež skúmal, či v danej veci je daná jeho právomoc.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Katastrálny úrad ako orgán štátnej správy na úseku katastra patrí do sústavy orgánov verejnej správy. V zmysle § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov aj orgánov štátnej správy, pričom   postupom takéhoto orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 posledná veta OSP).

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Z   citovaných   právnych   záverov   vyplýva,   že   ak   sťažovateľka   tvrdí,   že   bolo   jej základné právo porušené nečinnosťou orgánu verejnej správy, vo veci bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, túto možnosť však sťažovateľka nevyužila.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní, pretože dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná jeho právomoc.

2.   Sťažovateľka   svojou   sťažnosťou   namietala,   že   postupom   katastrálneho   úradu v označenom   konaní   boli   porušené   aj   jej „základné   práva   vyplývajúce   z   čl.   2   ods.   2 v spojení   s   čl.   48“ ústavy.   Ústavný   súd   pripomína,   že   čl.   2   ods.   2   ústavy   neupravuje základné práva, ale vyjadruje princíp právneho štátu, a nemožno ho samostatne aplikovať (a teda ani namietať jeho porušenie) v konaní o porušení individuálnych základných práv a slobôd   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy prostredníctvom   sťažnosti   pred   ústavným   súdom   (m.   m.   I.   ÚS   24/98,   II.   ÚS   810/00, II. ÚS 81/02).   Z   týchto dôvodov   ústavný súd posúdil   sťažnosť   v   tejto   časti   ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku,   bolo   už   bez   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky predostretými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011