SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 229/05-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť V. K., bytom V., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 183/97 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo V. K. na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 183/97 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 183/97 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. V. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania V. K. v sume 5 302 Sk (slovom päťtistíctristodva slovenských korún) na účet advokáta JUDr. M. K., K., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti V. K. zo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2005 doručená sťažnosť V. K., bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní o žalobe sťažovateľa proti žalovanému F. v K. o náhradu škody spôsobenej na zdraví vedenom pod sp. zn. 21 C 183/97.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že je účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 21 C 183/97 o náhradu škody spôsobenej na zdraví. Žalobu podal 26. februára 1997. V konaní bolo vykonané dokazovanie vrátane 4 znaleckých posudkov. Posledné pojednávanie sa uskutočnilo 5. apríla 2004. Predmetné konanie trvá už viac ako 8 rokov. Vec nebola dosiaľ právoplatne skončená. Od posledného pojednávania uplynul viac ako jeden rok.
Sťažovateľ si uplatňuje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil tým, že od podania žaloby nie je doteraz vo veci právoplatne rozhodnuté, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.
Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že od 26. februára 1997 (podaná žaloba) nebolo doteraz konanie vedené pod sp. zn. 21 C 183/97 právoplatne skončené.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 21 C 183/1997 porušené.
Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby vo veci sp. zn. 21 C 183/1997 konal v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Košice II do 2 mesiacov od právoplatnosti.
Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania na účet právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti.“
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 13. februára 2006 uviedol podrobný rozbor úkonov vykonaných vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 183/97, ako aj nasledovné:
„Z chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že súd v danej veci postupoval systematicky za účelom úplného a objektívneho zistenia skutkového stavu, nakoľko sa podľa môjho názoru jedná o skutkovo náročné konanie, čo síce sťažovateľ popiera, ale sám pripúšťa, že vo veci bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie. Prvý znalecký posudok spochybnil sám sťažovateľ a žiadal o vykonanie ďalšieho posudku. Ak sa nejednalo o skutkovo zložitú vec, bolo by zrejme postačovalo predloženie sťažovateľom spochybneného jediného posudku, na základe ktorého mohol súd rozhodnúť.
Sťažovateľ konštatuje, že vo veci boli podané 4 znalecké posudky, na základe ktorých mohlo byť vo veci rozhodnuté. Opomenul ale skutočnosť, že pre úplné zodpovedanie otázok pri vypracúvaní posledného posudku, bolo potrebné tento doplniť výsluchom znalca, ktorý podklady pre tento posudok spracúval.
Nie vinou tunajšieho súdu bolo stanovisko tohto znalca získané až v januári tohto roku, ale jeho získaniu bránili objektívne okolnosti na strane znalca.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že v danom konaní nemožno konštatovať žiadne zbytočné prieťahy spôsobené tunajším súdom.“
Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 13. februára 2006 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Sťažovateľ v podaní z 23. februára 2006 taktiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a vyčíslil trovy konania vo výške 8 196 Sk.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 229/05-9 z 23. augusta 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).
Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 21 C 183/97, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité na dokazovanie. V konaní bolo potrebné niekoľkokrát vyhotovovať znalecké posudky ohľadom zdravotného stavu sťažovateľa a ohľadom príčinnej súvislosti medzi operáciou sťažovateľa a konaním žalovaného.
V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také zavinené správanie sťažovateľa, ktorým by prispel k celkovej dĺžke konania, ako je napríklad neospravedlnená neúčasť na pojednávaniach.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 21 C 183/97 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:
Dňa 26. februára 1997 bola okresnému súdu podaná žaloba.Dňa 7. apríla 1997 okresný súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby.Dňa 17. apríla 1997 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu – vyčíslenie straty na zárobku.
Dňa 20. mája 1997 bola žaloba zaslaná žalovanému na vyjadrenie.Dňa 3. júna 1997 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe.Dňa 17. júla 1997 okresný súd zaslal žalobcovi vyjadrenie žalovaného na zaujatie stanoviska.
Dňa 31. júla 1997 bolo okresnému súdu doručené stanovisko žalobcu.Dňa 4. septembra 1997 okresný súd opätovne vyzval žalobcu na zaujatie stanoviska k vyjadreniu žalovaného.
Dňa 17. septembra 1997 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom navrhuje ustanoviť súdneho znalca.
Dňa 27. februára 1998 bol určený termín pojednávania na 2. apríl 1998.Dňa 2. apríla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 5. mája 1998 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie.
Dňa 21. mája 1998 žalovaný zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania.Dňa 22. mája 1998 žalobca zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania.Dňa 2. júla 1998 bol spis zaslaný znalcovi.Dňa 17. októbra 1998 znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok.Dňa 28. októbra 1998 okresný súd rozhodol o znalečnom.Dňa 16. novembra 1998 okresný súd zaslal žalobcovi a žalovanému znalecký posudok na vyjadrenie.
Dňa 4. decembra 1998 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku, v ktorom požiadal o vypracovanie nového znaleckého posudku.Dňa 22. februára 1998 okresný súd zaslal vyjadrenie žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného na zaujatie stanoviska.
Dňa 8. marca 1999 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku.
Dňa 28. apríla 1999 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie.Dňa 17. mája 1999 žalovaný zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania.Dňa 17. mája 1999 znalec požiadal o doručenie spisu za účelom vypracovania znaleckého posudku.
Dňa 18. mája 1999 žalobca zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania.Dňa 31. mája 1999 bol daný pokyn kancelárii na zaslanie súdneho spisu znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.
Dňa 19. septembra 1999 okresný súd urgoval vypracovanie znaleckého posudku.Dňa 6. októbra bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.Dňa 11. októbra 1999 okresný súd rozhodol o znalečnom.Dňa 17. novembra 1999 okresný súd vyzval žalobcu a žalovaného na vyjadrenie k znaleckému posudku.
Dňa 7. decembra 1999 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku.
Dňa 13. decembra 1999 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku.
Dňa 28. januára 2000 bol vytýčený termín pojednávania na 30. marec 2000.Dňa 17. februára 2000 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného, v ktorom oznamuje súdu skončenie právneho zastúpenia.
Dňa 30. marca 2000 sa konalo pojednávanie.Dňa 10. apríla 2000 okresný súd vyzval MUDr. H. Š., aby oznámila meno a sídlo posudkového lekára, ktorý uznal žalobcu za invalidného.
Dňa 10. apríla 2000 okresný súd vyzval Úrad práce K. na zaslanie správy, či žalobcovi bola v roku 1994 poskytnutá podpora v nezamestnanosti.
Dňa 10. apríla 2000 okresný súd vyzval zamestnávateľa žalobcu na zaslanie odpisu mzdových listín.
Dňa 10. apríla 2000 bolo okresnému súdu doručené doplnenie údajov od žalobcu.Dňa 25. apríla 2000 bola okresnému súdu doručená odpoveď MUDr. H. Š.Dňa 26. apríla 2000 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného úradu práce K.Dňa 12. mája 2000 bol daný pokyn kancelárii na predvolanie svedkyne MUDr. G. M. na 25. máj 2000.
Dňa 25. mája 2000 sa konalo pojednávanie.Dňa 30. mája 2000 okresný súd požiadal o výpis z obchodného registra týkajúci sa zamestnávateľa žalobcu.
Dňa 14. júna 2000 bolo okresnému súdu doručené podanie S. p. ohľadom výšky invalidného dôchodku žalobcu.
Dňa 10. augusta 2000 si okresný súd vyžiadal z obchodného registra údaje o konateľovi zamestnávateľa žalobcu.
Dňa 16. augusta 2000 bolo okresnému súdu doručené podanie S. p. ohľadom dôchodku žalobcu.
Dňa 17. augusta 2000 bola okresnému súdu doručená odpoveď z obchodného registra.
Dňa 21. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie. Dňa 26. októbra 2000 okresný súd ustanovil znalca.Dňa 29. novembra 2000 bol daný pokyn kancelárii na zaslanie spisu znalcovi. Dňa 9. januára 2001 bol spis zaslaný znalcovi.Dňa 26. februára 2001 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.
Dňa 5. marca 2001 okresný súd žiadal znalca o vrátenie spisu.Dňa 19. marca 2001 okresný súd rozhodol o odmene ustanoveného znalca.Dňa 19. marca 2001 bol žalobcovi a žalovanému zaslaný znalecký posudok na vyjadrenie.
Dňa 18. apríla 2001 bolo okresnému súdu doručené stanovisko žalovaného k znaleckému posudku.
Dňa 25. apríla 2001 bol daný pokyn učtárni na vyplatenie odmeny znalcovi.Dňa 27. júna 2001 bol spis sp. zn. 21 C 183/97 presunutý do súdneho oddelenia JUDr. A. M.
Dňa 6. augusta 2001 bol daný pokyn učtárni okresného súdu na vrátenie preddavku zloženého na trovy znaleckého dokazovania.
Dňa 20. augusta 2001 okresný súd rozhodol uznesením o vylúčení znalca z vykonania znaleckého dokazovania v oblasti ortopédie.
Dňa 19. septembra 2001 žalobca požiadal o vyhotovenie fotokópie zo spisu sp. zn. 21 C 183/97.
Dňa 24. septembra 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu o vylúčení znalca z vykonania znaleckého dokazovania v oblasti ortopédie.Dňa 27. septembra 2001 bol spis postúpený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.
Dňa 23. januára 2002 krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o vylúčení znalca z vykonania znaleckého dokazovania v oblasti ortopédie.
Dňa 5. marca 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.Z 8. júla 2002 sa v spise nachádza úradný záznam, že spis bol predsedníčke senátu predložený 1. júla 2002.
Dňa 8. júla 2002 okresný súd vydal uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania.Dňa 2. septembra 2002 bol daný pokyn kancelárii na zistenie, či bol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, a aby bol spis po zaplatení tohto preddavku zaslaný znalcovi.
Dňa 7. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie znalca, ktorým žiadal o vyžiadanie zápisnice o rokovaní S. p., ktorá rozhodla o priznaní invalidity žalobcovi, pretože sa v súdnom spise nenachádza.
Dňa 10. marca 2003 okresný súd vyzval S. p. B. na zaslanie zápisnice o priznaní invalidity žalobcovi.
Dňa 16. apríla 2003 bola okresnému súdu doručená kópia zápisnice S. p. o priznaní invalidity žalobcovi.
Dňa 28. apríla 2003 bol daný pokyn kancelárii na doručenie spisu znalcovi.Dňa 2. októbra 2003 okresný súd urgoval u znalca vypracovanie znaleckého posudku.
Dňa 20. októbra 2003 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.Dňa 10. novembra 2003 okresný súd žiadal S. p. o zaslanie zápisnice o rokovaní posudkovej komisie, na základe ktorej bol žalobca uznaný za invalidného, vrátane ďalších rozhodnutí týkajúcich sa posudzovania invalidity žalobcu.
Dňa 10. novembra 2003 okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie žalobcovi a žalovanému.
Dňa 24. novembra 2003 okresný súd vydal uznesenie o znalečnom.Dňa 27. novembra 2003 boli okresnému súdu doručené doklady vyžiadané od S. p.Dňa 2. decembra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku.
Dňa 2. decembra 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku.
Dňa 27. januára 2004 okresný súd doručil znalcovi ďalšie doklady S. p. a stanovisko žalovaného k znaleckému posudku na vyjadrenie, či tieto doklady môžu mať vplyv na závery vyslovené v podanom znaleckom posudku.
Dňa 29. januára 2004 bol daný pokyn učtárni okresného súdu na vyplatenie znalečného znalcovi.
Dňa 27. februára 2004 bola doručená odpoveď znalca, že na svojom posudku trvá.Dňa 3. marca 2004 bol stanovený termín pojednávania na 5. apríl 2004.Dňa 3. marca 2004 bol žalovaný vyzvaný okresným súdom na doloženie dokladu o poučení žalobcu o jeho zdravotnom stave.
Dňa 19. marca 2004 bola okresnému súdu doručená fotokópia z chorobopisu žalobcu preukazujúca, že dal súhlas na chirurgický zákrok.
Dňa 24. marca 2004 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti svedka prof. MUDr. F. M., DrSc., na pojednávaní.
Dňa 24. marca 2004 okresný súd vyzval svedka prof. MUDr. F. M., DrSc., aby oznámil, kedy sa môže zúčastniť na pojednávaní.
Dňa 31. marca 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď prof. MUDr. F. M., DrSc.Dňa 5. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 2. júna 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne žalovaného, že k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalovaný navrhol, aby bolo rozhodnuté až po výsluchu znalca.
Z 18. októbra 2004 sa v spise nachádza úradný záznam, že telefonicky bolo zistené u sekretárky znalca prof. MUDr. F. M., DrSc., že je dlhodobo práceneschopný a toho času je na liečení v zahraničí a nie je známy pravdepodobný nástup do práce.
Dňa 10. novembra 2004 podal žalobca sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní.
Z 15. novembra 2004 sa v spise nachádza úradný záznam, že bolo telefonicky zistené, že znalec prof. MUDr. F. M., DrSc., je ešte stále práceneschopný a predpokladaný nástup do práce je január 2005.
Dňa 31. marca 2005 okresný súd dožiadal Okresný súd Bratislava I o vykonanie výsluchu znalca prof. MUDr. F. M., DrSc.
Dňa 18. apríla 2005 bol spis doručený Okresnému súdu Bratislava I.Dňa 17. augusta 2005 bol znalec prof. MUDr. F. M., DrSc., predvolaný na výsluch na 2. september 2005.
Dňa 23. augusta 2005 okresný súd urgoval Okresný súd Bratislava I ohľadne vykonania výsluchu znalca prof. MUDr. F. M., DrSc.
Dňa 2. septembra 2005 sa mal uskutočniť výsluch znalca, ktorý sa naň nedostavil. Bola prítomná právna zástupkyňa žalovaného.
Dňa 3. novembra 2005 Okresný súd Bratislava I vyzval znalca, aby uviedol, kedy sa môže zúčastniť výsluchu.
Dňa 21. novembra 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie znalca prof. MUDr. F. M., DrSc., v ktorom oznamuje, že je po dvoch ťažkých operáciách chrbtice a nemôže sa zúčastniť výsluchu ako znalec. Oznámil, že môže byť vypočutý na svojom pracovisku, na ktorom pracuje na úväzok.
Dňa 22. novembra 2005 Okresný súd Bratislava I postúpil dožiadanie Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu, že pracovisko prof. MUDr. F. M., DrSc., sa nachádza v obvode Okresného súdu Bratislava II.
Dňa 22. decembra 2005 Okresný súd Bratislava II vyzval prof. MUDr. F. M., DrSc., na písomné vyjadrenie.
Dňa 11. januára 2006 došlo Okresnému súdu Bratislava II písomné vyjadrenie znalca prof. MUDr. F. M., DrSc.
Dňa 23. januára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.
Pri hodnotení postupu okresného súdu ústavný súd zistil, že v konaní ide o zložitú vec náročnú na znalecké dokazovanie. Je však neakceptovateľné, aby okresný súd v danom konaní v priebehu 9 rokov ani raz nerozhodol vo veci rozsudkom. Takýto postup okresného súdu je v rozpore s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná. Tento postup preto ústavný súd považuje za porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). Zodpovednosť súdu za celkovú dĺžku konania je objektívna a súd sa jej môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že k nej podstatne prispel sťažovateľ alebo vyplynula z právnej či faktickej náročnosti veci. Zistenie, že právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené, vyriešilo jeho námietku porušenia základných práv a slobôd. Ústavný súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami uplatnenými sťažovateľom v jeho sťažnosti.
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Keďže k porušeniu základného práva došlo zdĺhavým konaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 183/97 (bod 2 výroku nálezu).
Sťažovateľ uplatnil priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk, ktorú aj zdôvodnil najmä dĺžkou konania a z toho vyplývajúcou právnou neistotou.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Ústavný súd vyhovel sťažovateľovi a vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde a prikázal tomuto súdu, aby konal bez zbytočných prieťahov.
Dovŕšením opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd vzal do úvahy najmä predmet sporu a dĺžku konania, počas ktorej nebolo vo veci rozhodnuté, ako aj odôvodnenú nedôveru sťažovateľa v nastolenie právnej istoty.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vyhádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnúť aj o trovách konania.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil trovy konania za tri úkony a tri paušálne náhrady spolu vo výške 8 196 Sk.
Pri stanovení trov konania ústavný súd postupoval podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktorú ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť na účet advokáta sťažovateľa do pätnástich dní od právoplatnosti nálezu.
Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2006