znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 229/03-10Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. T., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody L., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., ktorou namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Tpr 81/03, ako aj jeho uznesením sp. zn. Tpr 81/03 z 3. mája 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2003 doručená sťažnosť M. T., t. č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia   slobody   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   S., Advokátska kancelária, Č., ktorou namietal porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tpr 81/03, ako aj uznesením uvedeného súdu sp. zn. Tpr 81/03 z 3. mája 2003.

Z obsahu sťažovateľovho podania a jeho príloh vyplýva, že uznesením Krajského úradu   justičnej   polície   Policajného   zboru   v Ž.   sp.   zn.   ČVS:   KÚJP-95/OVEK-2002 z 29. apríla   2003   bolo   proti   sťažovateľovi   začaté   trestné   stíhanie   vo   veci   vedenej   proti obvineným F. C. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „TP“) a iné. Následne bol sťažovateľ 30. apríla 2003 o 14.30 hod zadržaný podľa § 75 TP. Na základe zákonného poučenia zo strany vyšetrovateľa si pri svojom zadržaní zvolil obhajcu a trval na tom, aby bol jeho obhajca informovaný a volaný ku všetkým procesným úkonom uskutočňovaným   v tejto   trestnej   veci.   Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   Tpr   81/03 z 3. mája 2003 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 TP z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b) a c) TP, a to aj napriek skutočnosti, že zvolený obhajca podľa neho o tomto procesnom úkone nebol upovedomený, a teda ani pri ňom nebol prítomný. Proti spomínanému   uzneseniu   sťažovateľ   podal   sťažnosť,   ktorú   následne   dodatočne prostredníctvom svojho právneho zástupcu 14. mája 2003 odôvodnil. Uznesením Krajského súdu v T. (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 35/03 z 12. júna 2003 bola jeho sťažnosť zamietnutá. Krajský súd sa podľa neho nedostatočne zaoberal dôvodom sťažnosti, resp. nezaoberal sa ním vôbec, čím porušil zákon. Sťažovateľ preto podal 21. júla 2003 podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Na tento podnet však generálna prokuratúra ďalej nijako nereagovala.

Okresný   súd   podľa   sťažovateľa   porušil   čl.   50   ods.   3   ústavy   tým,   že   napriek skutočnosti,   že   mal   zvoleného   obhajcu   a požiadal   o zabezpečenie   jeho   prítomnosti   pri rozhodovaní   o jeho   vzatí   do   väzby,   okresný   súd   tohto   obhajcu   neodkladne   vhodným spôsobom neupovedomil o termíne výsluchu. Jeho právny zástupca bol podľa neho „(...) neustále   na   príjme   a kontroloval   technické   prostriedky   nachádzajúce   sa   v Advokátskej kancelárii,   či   nebolo   doručené   upovedomenie   o výsluchu   príslušným   súdom“. Z vyššie uvedených skutočností je podľa neho teda zrejmé, že tento úkon je pre procesnú chybu nezákonný.

Okresný súd podľa sťažovateľa svojím postupom znemožnil prípravu jeho obhajoby a zároveň   poprel   i jeho   právo   obhajovať sa   za   pomoci   obhajcu.   Takéto   nezabezpečenie prítomnosti obhajcu je podľa neho v príčinnej súvislosti s porušením čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby takto rozhodol:

„Základné právo M. T. podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základným slobôd postupom Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. Tpr 81/03 bolo porušené.

Uznesenie Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. Tpr 81/03 z 3. mája 2003 sa ruší. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia 10 555,20 Sk (2 úkony po 4 270 Sk – prevzatie a príprava, návrh, 2x režijný paušál po 128 Sk, DPH 20 % t. j. 1759,20 Sk) na č. ú. JUDr. M. S. a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   už   v rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   lehota   dvoch   mesiacov   na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorá sa pri rozhodnutí počíta od jeho právoplatnosti, by mala vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca pre   uplatnenie   účinnej   ústavnej   ochrany   sťažovateľom   a zároveň   rešpektuje   aj   princíp právnej istoty. Aby uvedené požiadavky spĺňala, môže začať plynúť len vtedy, pokiaľ bolo právoplatné rozhodnutie sťažovateľovi náležite oznámené. Ak sa tak nestalo, táto lehota nemôže začať plynúť (obdobne pozri napr. III. ÚS 133/02).

K porušeniu sťažovateľových práv v predmetnej veci malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Tpr 81/03, ako aj jeho uznesením sp. zn.   Tpr 81/03 z 3. mája 2003 (pozri návrh rozhodnutia).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd v zásade viazaný návrhom (petitom)   sťažovateľa   vymedzeným   v jeho   sťažnosti.   Ako   vyplýva   zo   sťažovateľovej sťažnosti, pri vyhlásení uznesenia okresného súdu sp. zn. Tpr 81/03 z 3. mája 2003 bol prítomný a jeho písomné vyhotovenie mu muselo byť doručené v priebehu mesiaca máj 2003. Sťažnosť   sťažovateľa   zo   16.   septembra   2003,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv zaručených v čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, bola ústavnému súdu doručená 24. septembra 2003 (podaná bola na pošte 22. septembra 2003). Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa zo 16. septembra 2003 bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie sťažnosti v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju bolo potrebné odmietnuť ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 15. októbra 2003