znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 227/2016-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Michalom Roštárom, advokátska kancelária, Štúrova 27, Turzovka,vo veci namietaného porušenia jeho základného práva nebyť opakovane trestne stíhanýpodľa čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súdeČadca pod sp. zn. 1 T 5/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva nebyť opakovane trestne stíhaný podľa čl. 50 ods. 5Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súdeČadca (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 1 T 5/2014.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva nebyť opakovanetrestne stíhaný podľa čl. 50 ods. 5 ústavy v konaní vedenom na okresnom súde podsp. zn. 1 T 5/2014, pretože tento súd trestným rozkazom sp. zn. 1 T 5/2014 zo 7. mája 2014rozhodol, že sťažovateľ je vinný zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)a ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, ako i prečinu porušovaniadomovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za čo ho odsúdil na súhrnný trestodňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.

Okresný súd spolu s uložením súhrnného trestu zrušil výroky o trestoch uloženýchsťažovateľovi trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 3 T 98/2013 z 23. augusta 2013pre prečin podvodu podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s uloženým trestom odňatiaslobody vo výmere 8 mesiacov a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.2 T 103/2012 z 13. septembra 2012 pre prečin podvodu podľa § 212 ods. 2 Trestnéhozákona s uloženým trestom povinnej práce v trvaní 80 hodín, ako aj všetky ďalšierozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlozrušením, stratili podklad.

Sťažovateľ podal 20. novembra 2014 na okresnom súde návrh na povolenie obnovykonania sp. zn. 2 Nt 16/2014. Návrh na povolenie obnovy konania sťažovateľ opieral okreminého aj o skutočnosť, že trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.2 T 103/2012 z 13. septembra 2012 bol sťažovateľom v čase rozhodovania porušovateľav konaní sp. zn. 1 T 5/2014 už vykonaný, skutočnosť, ktorú však porušovateľ nepreverovalpred uložením súhrnného trestu podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona. Sťažovateľ videlv uvedenom naplnenie podmienok na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestnéhoporiadku.

Okresný súd po prejednaní návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konaniav konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nt 16/2014 uznesením z 25. marca 2015 odmietol návrhsťažovateľa na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1 T 5/2014.Proti citovanému uzneseniu okresného súdu o odmietnutí návrhu na povolenie obnovykonania podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť. O sťažnosti sťažovateľa rozhodovalKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý zrušil citované uznesenie okresnéhosúdu, avšak návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenejna okresnom súdu pod sp. zn. 1 T 5/2014 uznesením sp. zn. 2 Tos 54/2015 z 15. júla 2015zamietol, v dôsledku čoho„sťažovateľ nedosiahol nápravu právoplatného rozhodnutia porušovateľa - trestného rozkazu zo dňa 07.05.2014 sp. zn.: 1T/5/2014“.

Uznesenie krajského súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na povolenie obnovykonania bolo 14. augusta 2015 doručené ustanovenému obhajcovi sťažovateľa, ktorýpredmetné uznesenie zaslal sťažovateľovi do Ústavu na výkon trestu odňatia slobodyv Ružomberku. Obhajcovi sa vrátilo 25. augusta 2015 ako nedoručené z dôvodu, že adresátje neznámy. Sťažovateľ si prevzal uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Tos 54/2015 z 15. júla2015 osobne na okresnom súdu 16. októbra 2015.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... v zmysle ustanovenia článku 50 ods. 5 Ústavy SR spočívajúce v tom, že nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby bolo postupom Okresného súdu Čadca v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: 1T/5/2014 porušené.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000,-€, ktoré je Okresný súd Čadca povinný sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛..., uhradiť do 2 (dvoch) mesiacov od doručenia nálezu Ústavného súdu SR.

Uznesenie

Okresný súd Čadca je povinný sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛... nahradiť trovy konania pred Ústavným súdom SR vo výške 296,44 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Michala Roštára, advokáta so sídlom Ak ul. Ľ. Štúra 27, číslo účtu... a to v lehote 2 (dvoch) mesiacov od doručenia uznesenia Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práva slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecnýchsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje inýsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušenísťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôžev súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich právprostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietanéporušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky ajprávomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípusubsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučneúlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverenýchkompetencií. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osobyalebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušeniektorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinnýchprávnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred inýmsúdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodunedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07).

Podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavnýsúd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.

Sťažovateľ namieta„porušenie jeho základného práva a slobody upraveného ustanovením článku 50 ods. 5 Ústavy SR, nakoľko porušovateľ v konaní ním vedenom pod sp. zn.: 1T/5/2014 uložil sťažovateľovi podľa § 42 ods. 2 TZ súhrny trest i za trestný čin, za ktorý si sťažovateľ mu pôvodne uložený trest povinnej práce trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 13.09.2012 sp. zn.: 2T/103/2012 v rozsahu 80 hodín už riadne vykonal, v dôsledku čoho sa porušovateľ dopustil pri ukladaní súhrnného trestu sťažovateľovi v konaní 1T/5/2014 porušenia základného práva sťažovateľa tým, že sťažovateľovi opätovne ukladal trest za trestný čin, za ktoré malo byť odsúdenie sťažovateľa pridŕžajúc sa § 92 ods. 2 TZ zahladené z dôvodu riadneho vykonania trestu sťažovateľom“.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhomna začatie konania. Sťažovateľ v petite sťažnosti napadolpostup okresného súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 5/2014.

Keďže ústavný súd je viazaný petitom sťažnosti podľa § 20 ods. 3 zákonao ústavnom súde, zaoberal sa len sťažovateľom napadnutým postupom okresnéhouvedeným v petite.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od svojhozačiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivýchúkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činnýchv trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúcepochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťoupodľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práva slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal v systémevšeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označenýchpráv, ktoré mali byť porušené namietaným postupom okresného súdu (ktoré aj využil), pretoústavný súd odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodunedostatku svojej právomoci (obdobne napr. I. ÚS 47/2010).

Navyše, podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehotedvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sasťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Namietané konanie na okresnomsúde bolo skončené trestným rozkazom sp. zn. 1 T 5/2014 zo 7. mája 2014, ktorý podľazistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 31. júla 2014. Sťažnosť na ústavnom súdesťažovateľ podal 30. novembra 2015, teda zjavne po uplynutí 2-mesačnej lehoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2016