znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 227/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpenéhoadvokátkou JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátska kancelária, Búdková 12, Bratislava,vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súduv Trnave sp. zn. 20 NcCb 4/2007 zo 7. októbra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súduSlovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola12. decembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalejlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskéhosúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 20 NcCb 4/2007 zo 7. októbra 2014 (ďalej aj„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v procesnej pozícii žalobcu v konaní vedenompod   sp.   zn.   20   NcCb   4/2007   pred   krajským   súdom,   ktorého   predmetom   je   určenieneplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu z 22. mája 2001. Sťažovateľ sa zúčastnilpojednávania konaného 23. septembra 2014, na ktorom boli vypočutí viacerí svedkovia.Sťažovateľ   uvádza,   že „po   skončení   pojednávania   súd   z dôvodu   údajnej   korekcie gramatických   chýb   neodovzdal   napriek   vyžiadaniu   zo   strany   účastníkov   konania   kópiu zápisnice, túto súd zaslal e-mailom dňa 24. 09. 2014“. Po doručení zápisnice sťažovateľzistil, že v jej obsahu absentuje konkrétne vyjadrenie svedka ku konkrétnej otázke, ako ajkonkrétna   otázka   právnej   zástupkyne   a replika   svedka   na   ňu.   Z uvedených   dôvodovsťažovateľ   žiadal   krajský   súd   návrhom   z 29.   septembra   2014   o opravu   zápisnicez vykonaného   pojednávania,   keďže   obsah   zápisnice   údajne   nezodpovedal   reálnevykonanému výsluchu svedkov. O návrhu sťažovateľa rozhodol krajský súd napadnutýmuznesením,   ktorým   návrh   sťažovateľa   zamietol.   Sťažovateľ   namieta,   že   napadnutýmuznesením sa zasiahlo do jeho označených práv.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vydal   nález,v ktorom vysloví, že napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené jeho základnépráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté uzneseniekrajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň mu priznáúhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma,   či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda toučasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavnýmsúdom   z hľadiska   požiadavky   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany.   Vzhľadom   na   to   môžeústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiskatoho, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,ktorého   označil za porušovateľa svojich práv. Platí to   predovšetkým v   situácii, keď   jesťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom   (m.   m.   II. ÚS 19/05,   III. ÚS 2/05,IV. ÚS 287/2011).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   označených   základných   práv   podľa   čl. 46ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodolo návrhu sťažovateľa na opravu zápisnice z pojednávania z 23. septembra 2014 vedenejkrajským súdom pod sp. zn. 20 NcCb 4/2007 tak, že návrh zamietol. V odôvodnení svojhorozhodnutia   krajský   súd   uviedol,   že   predseda   senátu   diktoval   zápisnicu   o súdnompojednávaní nahlas a zaznamenal len podstatný obsah prednesov a výpovedí, proti ktorémuneboli počas pojednávania vznesené námietky zo strany sťažovateľa a ani jeho právnehozástupcu. V súvislosti s ďalšími návrhmi na vykonanie dokazovania, o ktorých sťažovateľtvrdil, že neboli v zápisnici zaznamenané, hoci boli prednesené, poukázal na to, že ichv priebehu vykonávania dokazovania môže kedykoľvek vzniesť.

Pokiaľ   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   aleboprávnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorýchnamieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnychprostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuťz dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie   (napr.   III.   ÚS   207/04,I. ÚS 127/05).

Ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásadepreskúmavania   právoplatne   skončených   vecí   (m.   m.   IV.   ÚS   187/09).   V danej   vecinepovažoval   za   potrebné   obšírnejšie   sa   zaoberať   argumentáciou   sťažovateľa,   pretože   ajv prípade   opodstatnenosti   jeho   tvrdení   existujú   možnosti   nápravy   v ďalšom   priebehukonania v merite veci.

Ústavný   súd   ďalej   poukazuje   na   to,   že   základné   právo   na   súdnu   ochranu„je výsledkové“,   to   znamená,   musí   mu   zodpovedať   proces   ako   celok,   a   skutočnosť,   činapadnuté   konanie   ako   celok   bude   spravodlivé,   závisí   od pokračujúceho   konaniaa rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,II. ÚS 155/08).

Ústavný súd k okolnostiam sťažovateľovej veci uvádza, že predmet konania o opravezápisnice z pojednávania nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom dotknutýsudca,   respektíve   senát   koná   a   rozhoduje.   Toto   rozhodnutie   však   nie   je   rozhodnutímo otázke tvoriacej predmet sporového konania. Konanie o oprave zápisnice z pojednávaniapreto predstavuje čiastkový procesný postup všeobecného súdu smerujúci k rozhodnutiuslúžiacemu   na   zabezpečenie   rozhodovania   sporu   v súlade   s tým,   čo   bolo   prednesenéz hľadiska obsahu.

V spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že namietané uznesenie krajského súduby mohlo zakladať porušenie označených práv sťažovateľa len v prípade, ak by bolo spojenés   konkrétnym   relevantným   nepriaznivým   dôsledkom   pre   sťažovateľa,   ktorý   bol   týmtouznesením spôsobený, pričom by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať navýsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne vopravných konaniach (m. m. III. ÚS 30/2010). Sťažovateľ však takýto argument vo svojejsťažnosti nepredostrel.

Vzhľadom   na   to,   že   právomoc   ústavného   súdu   je   subsidiárna   v súlade   s čl.   127ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa prenedostatok svojej právomoci.

Aplikovaný právny prístup má oporu aj v rozhodovacej praxi Európskeho súdu preľudské práva, ktorý v súvislosti s parciálnymi rozhodnutiami súdov o procesných otázkachuviedol,   že   obdobné   konania,   prípadne   rozhodnutia   sa   netýkajú   oprávnenosti   trestnéhoobvinenia alebo civilných práv a záväzkov v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto je tentočlánok na takéto konania, respektíve rozhodnutia neaplikovateľný.

Ústavný   súd   už   v   rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   predpokladom   na   závero porušení základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy jetaké porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdupred   začatím   konania   alebo   v   konaní   vo   veci   samej,   resp.   ktoré   nemožno   napraviťprocesnými   prostriedkami,   ktoré   sú   obsiahnuté   v Občianskom   súdnom   poriadku(m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06).

Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne akoz judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika,rozsudok zo 4. 6. 2002), vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú,či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp.čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pridržiavajúc sa tejto línie svojej stabilnej judikatúry nezistil v obsahusťažnosti   žiadnu   skutočnosť   alebo   dôvod   na   to,   aby   sa   v danej   veci   odchýlil   od   užprezentovaného   právneho   názoru,   preto   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedenévo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2015