znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 227/2013-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., Advokátska kancelária, K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu   podľa „nadpisu   Siedmeho   oddielu   Ústavy   SR“ postupom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžr 33/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2013 doručená   sťažnosť   Ing.   J.   K.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa „nadpisu Siedmeho oddielu“ Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 Sžr 33/2012   (ďalej   len   „napadnutý postup“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou v správnom súdnictve podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) podľa § 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“)   domáhal   preskúmania   zákonnosti   rozhodnutia   žalovaného   správneho   orgánu. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 23 S 46/2009 z 10. júna 2011, ktorým žalobe sťažovateľa vyhovel a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa 250j ods. 3 OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň označeným rozsudkom rozhodol krajský súd   aj   o náhrade   trov   konania   tak,   že   sťažovateľovi   priznal   náhradu   trov   konania v sume 213,55 €. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania   podal   sťažovateľ   odvolanie,   o ktorom   rozhodol   najvyšší   súd   uznesením sp. zn. 10 Sžr 33/2012   zo   16.   januára   2013,   ktorým   odvolanie   žalobcov   odmietol (sťažovateľ bol jedným z účastníkov konania na strane žalobcov, pozn.) z toho dôvodu, že smeruje   proti   rozhodnutiu,   proti   ktorému   nie   je   odvolanie   prípustné.   Práve   postupom najvyššieho súdu v odvolacom konaní malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa „nadpisu Siedmeho oddielu Ústavy SR“.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že najvyšší súd „porušil Ustanovenie Siedmeho oddielu Ústavy SR, nadpisu, ktorý je nadradený všetkým článkom siedmeho oddielu, teda odoprel právo   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu,   ktorú   práve   Ústava   zaručuje   v spojitosti s dvetisícročnou   právnou   zásadou   minimálne   dvoj   inštančného   posudzovania   veci“. Sťažovateľ   argumentuje,   že „odôvodnenie   použité   NS   SR   BA,   aj   keď   sa   okrem   iného odvoláva   na   rozhodnutie   Ústavného   súdu   Košice,   by   znamenalo,   že   prvoinštančné rozhodnutie jediného sudcu by vlastne nikdy nikde (hoci prípadne len pri určitých druhoch sporov) nemohlo byť preskúmavané, aj keby bolo akokoľvek svojvoľné. To sa neprieči len ústavnej zásade o práve ne súdnu ochranu ale dotýka sa aj prípadného rozporu právnych predpisov nižšej právnej sily (na ktoré sa NS SR BA odvoláva) ako je Ústava so samotnou Ústavou SR a určite aj s medzinárodnoprávnymi predpismi aspoň Európskeho práva.“. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o nej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo pána Ing. J. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa nadpisu Siedmeho   oddielu   Ústavy   SR   postupom   Najvyššieho   súdu   SR   BA   v   konaní   vedenom pod sp. zn.: 10 Sžr/33/2012 bolo porušené.

2. Najvyššiemu   súdu   SR   BA prikazuje, aby   v   konaní   vedenom   na   NS   SR   BA pod sp. zn. 10 Sžr/33/2012 konal opätovne ako súd v druhom stupni a meritórne rozhodoval o veci.

3. Najvyšší   súd   SR   BA   je   povinný   uhradiť   Ing.   J.   K.   trovy   konania   vo výške 275,94 Eur slovom dvestosedemdesiatpäť Eur a deväťdesiatštyri centov na adresu alebo účet právneho zástupcu advokáta menom JUDr. ING. P. H., so sídlom K., do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa „nadpisu Siedmeho oddielu Ústavy SR“ postupom najvyššieho súdu v označenom konaní, ktorý   rozhodol   o odvolaní   sťažovateľa,   ktorým   napádal   výrok   rozsudku   krajského   súdu sp. zn. 23 S 46/2009 z 10. júna 2011 o náhrade trov súdneho konania, pričom podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že najvyšší súd nesprávne odmietol jeho odvolanie, čím mal porušiť dvojinštančnosť súdneho prieskumu.

Ústavný   súd   pripomína,   že   je   viazaný   návrhom   na začatie   konania   (§   20   ods.   3 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom a v konečnom návrhu svojej sťažnosti (v petite) žiada vysloviť porušenie nedostatočne identifikovaného základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   ústavy   výlučne   postupom   najvyššieho   súdu v označenom konaní (teda nie aj jeho rozhodnutím), pričom ani v ostávajúcej časti petitu sťažovateľ   nežiada   zrušiť   právoplatné   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   ako   výsledok napadnutého postupu najvyššieho súdu, ale žiada, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu súdu   v právoplatne   ukončenom   označenom   konaní „opätovne   konať“ a „meritórne rozhodnúť o veci“. Ústavný súd na základe takto formulovaného petitu sťažnosti konštatuje, že je nevykonateľný, vnútorne rozporný a nedostatočne určitý. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ   je   v konaní   pred   ústavným   súdom   zastúpený   advokátom,   ktorý   ako kvalifikovaný právny zástupca by mal byť spôsobilý skoncipovať podanie, ktoré by malo byť objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady, je vylúčené, aby ústavný súd   nahradzoval   úkony   právnej   služby,   ktoré   je   advokát   povinný   vykonávať   odborne. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie   pred   ústavným   súdom.   Aj   v   tomto   ohľade   naďalej   zostáva   v   platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde,   a   preto   ju   z   uvedeného   dôvodu   odmietol   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013