znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 226/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, pre namietané porušenie jeho základných práv na sloboduprejavu a informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutímÚstavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o uložení disciplinárnehotrestu č. 36-172-1490640/21-2015 z 27. apríla 2015, rozhodnutím Ústavu na výkon trestuodňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o odvolaní č. 36-172-1490640/21-2015z 28. apríla 2015, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v TrnaveČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015 z 8. júna 2015 a uznesením Okresnej prokuratúry Trnavač. k. 1 Pn 697/15/2207-7 z 21. augusta 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola16. novembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jehozákladných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) rozhodnutím Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnouo uložení disciplinárneho trestu č. 36-172-1490640/21-2015 z 27. apríla 2015 (ďalej len„rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu“), rozhodnutím Ústavu na výkon trestuodňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou o odvolaní č. 36-172-1490640/21-2015z 28. apríla 2015 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní“), uznesením Okresného riaditeľstvaPolicajného zboru v Trnave ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015 z 8. júna 2015 (ďalej len„uznesenie Policajného zboru“) a uznesením Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len„okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 697/15/2207-7 z 21. augusta 2015 (ďalej len „uznesenieokresnej prokuratúry“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol:„Podávam návrh pre porušenie práva na názor, porušenie práva svoj názor vyjadrovať písmom, porušenie práva na slobodu prejavu a vykonávanie cenzúry prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže... Návrh podávam voči rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou... o uložení disciplinárneho trestu v konaní č. 36-172-1490640/21-2015... Návrh podávam na základe zjavného porušovania základného práva napriek tomu, že ako odsúdený vo výkone trestu mám byť vedený k dodržiavaniu legislatívy Slovenskej republiky...

Došlo k porušeniu práva na názor, jeho vyjadrovanie slovom, písmom, textom a k porušeniu zákazu cenzúry (čl. 26 ods. 1,2,3,4).

Porušenie došlo v konaní o disciplinárnom previnení č. k. 36-172-1490640/21-2015, ako aj uznesenie ORPZ v Trnave č. ČVS: ORP-708/4-VYS-TT-2015, ako aj Uznesením OP Trnava č. 1Pn 697/15/2207-7.“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že vysloví porušenie jehooznačených základných práv rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu, rozhodnutímo odvolaní, uznesením Policajného zboru a uznesením okresnej prokuratúry a zrušírozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základných práv sťažovateľa na sloboduprejavu a informácie podľa čl. 26 ods. 1, 2, 3 a 4 ústavy v sťažnosti označenýmirozhodnutiami.

1. K namietanému porušeniu označených práv rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa rozhodnutím o uloženídisciplinárneho trestu, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochranyzákladného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôžeposkytnúť iný súd, resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a anipodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkýchorgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejtosúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípadenefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnostipodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavnéhosúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,IV. ÚS 135/05).

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či súsplnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala vočinapadnutému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, a dospel k záveru, že vzhľadomna princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdumeritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jehozákladných práv týmto rozhodnutím, pretože preskúmavanie tohto rozhodnutia bolo možnév rámci odvolacieho konania. Vecne príslušný odvolací orgán o podanom odvolanísťažovateľa rozhodol rozhodnutím o odvolaní z 28. apríla 2015, ktorým odvolaniesťažovateľa zamietol a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu potvrdil. Z tohto dôvodumusel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala protirozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, pre nedostatok právomoci.

2. K namietanému porušeniu označených práv rozhodnutím o odvolaní

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonomustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenejlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že rozhodnutie o odvolaní z 28. apríla 2015 bolo sťažovateľovidoručené 28. apríla 2015.

Sťažnosť podal sťažovateľ na poštovú prepravu 12. novembra 2015, teda zjavnepo uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tú časťsťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti rozhodnutiu o odvolaní, ako oneskorenepodanú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

3. K namietanému porušeniu označených práv uznesením Policajného zboru

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením Policajného zboru,ústavný súd opakovane poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy,obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základnéhopráva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôže poskytnúť iný súd,resp. iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej kompetencie.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či súsplnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala vočinapadnutému uzneseniu Policajného zboru, a dospel k záveru, že vzhľadom na princípsubsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórnekonať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho základnýchpráv týmto rozhodnutím, pretože preskúmavanie tohto rozhodnutia bolo po podaní sťažnostizverené Okresnej prokuratúre Trnava. Okresná prokuratúra Trnava o podanej sťažnostirozhodla uznesením z 21. augusta 2015, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietla. Z tohtodôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala protiuzneseniu Policajného zboru, pre nedostatok právomoci.

4. K namietanému porušeniu označených práv uznesením okresnej prokuratúry

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonomustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenejlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že uznesenie okresnej prokuratúry z 21. augusta 2015 bolosťažovateľovi doručené 3. septembra 2015.

Sťažnosť podal sťažovateľ na poštovú prepravu 12. novembra 2015, teda zjavnepo uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol tú časťsťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala proti uzneseniu okresnej prokuratúry, akooneskorene podanú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Pre úplnosť ústavný súd považuje na tomto mieste za potrebné poukázať aj na to, žesťažnosť mohla byť v tejto časti odmietnutá aj pre neprípustnosť.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom do31. decembra 2015 (ďalej len „zákon o prokuratúre“) nadriadený prokurátor je oprávnenývydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenomzákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstráneniezistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušnéiné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetuopakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Sťažovateľ ihneď po doručení uznesenia okresnej prokuratúry podal sťažnosťústavnému súdu, teda nepostupoval podľa citovaných ustanovení zákona o prokuratúre.Ústavný súd však v zmysle zákona o prokuratúre účinného do 31. decembra 2015 považovalpodnet v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedokochrany. Podnet, ako aj opakovaný podnet, zakladal povinnosť prokurátora aj nadriadenéhoprokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.Sťažovateľ teda mal v čase podania ústavnej sťažnosti možnosť domáhať sa preskúmaniauznesenia okresnej prokuratúry týkajúceho sa rozhodovania o sťažnosti podanej protiuzneseniu Policajného zboru prostredníctvom podnetu podľa citovaného ustanovenia § 31ods. 1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákonsťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých jeoprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základnýchpráv a slobôd pred ústavným súdom. V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľnebol v čase podania ústavnej sťažnosti oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mumá poskytnúť ochranu tvrdeného porušenia jeho základných práv. Ústavnou i zákonnoupovinnosťou sťažovateľa bolo vyčerpať všetky právne prostriedky ochrany jeho tvrdenéhoporušenia základného práva, tak ako mu to umožňuje právny poriadok Slovenskejrepubliky.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, žesťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právneprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinneposkytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr.III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06).

Pretože sťažovateľ nebol úspešný v konaní pred ústavným súdom, tento mu anineustanovoval advokáta na konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2016