SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 226/2015-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REWARD Slovakia, s. r. o.,Kopčianska 10, Bratislava, zastúpenej Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o.,Námestie SNP 22, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Pavol Erben,pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednaniejej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenompod sp. zn. 26 Cb 187/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 Rob 147/2013) a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti REWARD Slovakia, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REWARD Slovakia, s. r. o., Kopčianska 10,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 Rob 147/2013)(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 13. mája 2013 doručila návrh na vydanieplatobného rozkazu na sumu 7 416 € s príslušenstvom okresnému súdu. Okresný súdv uvedenej veci vedenej pod sp. zn. 25 Rob 147/2013 vydal 24. júna 2013 platobný rozkaz,proti ktorému odporca podal odpor a vec bola 25. septembra 2013 prevedená do registra Cb(terajšia sp. zn.). Sťažovateľka namieta, že okresný súd je v napadnutom konaní nečinný,v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu jej označených práv, preto aj viackrát urgovalaokresný súd a podala aj sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedníčke okresného súdu21. októbra 2014, na ktorú reagovala predsedníčka okresného súdu listom z 31. októbra2014, v ktorom dospela k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná, za vzniknutéprieťahy sa ospravedlnila a prisľúbila, že prijme opatrenia, aby k ďalším prieťahomv označenom konaní nedochádzalo. Zároveň predsedníčka okresného súdu sťažovateľkeoznámila, že okresný súd vo veci určil termín pojednávania na 12. január 2015.
Sťažovateľka je presvedčená, že v napadnutom konaní aj naďalej dochádzak zbytočným prieťahom, preto v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd v nálezevyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013 porušiljej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, abyústavný súd okresnému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahova aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právnehozastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom...
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,I. ÚS 132/03).
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebnéodmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totižvyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keďústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010,I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na to, že predmetná sťažnosť adresovanápredsedníčke okresného súdu bola účinná, čoho dôkazom je aj určený termín pojednávaniav predmetnej veci na 12. január 2015, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžkanapadnutého konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu aj s ohľadomna účinnosť už uvedenej sťažnosti na prieťahy v konaní, aby bolo možné po prijatí sťažnostina ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobnenapr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu praxa judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžkasúdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky, v závislosti od povahy veci, nieje v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať saďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenieporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť saopätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti v napadnutom konanína okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2015