znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 226/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   REWARD   Slovakia,   s.   r.   o.,Kopčianska   10,   Bratislava,   zastúpenej   Erben   &   Erben,   advokátska   kancelária,   s.   r.   o.,Námestie   SNP   22,   Bratislava,   v mene   ktorej   koná   konateľ   JUDr.   Pavol   Erben,pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednaniejej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenompod sp. zn. 26 Cb 187/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 Rob 147/2013) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti REWARD Slovakia, s. r. o., o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REWARD Slovakia, s. r. o., Kopčianska 10,Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   jej   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len„dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konanívedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 Rob 147/2013)(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   13.   mája   2013   doručila   návrh   na   vydanieplatobného   rozkazu   na   sumu   7 416   €   s príslušenstvom   okresnému   súdu.   Okresný   súdv uvedenej veci vedenej pod sp. zn. 25 Rob 147/2013 vydal 24. júna 2013 platobný rozkaz,proti ktorému odporca podal odpor a vec bola 25. septembra 2013 prevedená do registra Cb(terajšia sp. zn.). Sťažovateľka namieta, že okresný súd je v napadnutom konaní nečinný,v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu jej označených práv, preto aj viackrát urgovalaokresný   súd   a podala   aj   sťažnosť   na   prieťahy   adresovanú   predsedníčke   okresného   súdu21. októbra 2014, na ktorú reagovala predsedníčka okresného súdu listom z 31. októbra2014,   v ktorom   dospela   k záveru,   že   sťažnosť   sťažovateľky   je   dôvodná,   za   vzniknutéprieťahy   sa   ospravedlnila   a prisľúbila,   že   prijme   opatrenia,   aby   k ďalším   prieťahomv označenom   konaní   nedochádzalo.   Zároveň   predsedníčka   okresného   súdu   sťažovateľkeoznámila, že okresný súd vo veci určil termín pojednávania na 12. január 2015.

Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   v napadnutom   konaní   aj   naďalej   dochádzak zbytočným prieťahom, preto v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd v nálezevyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013 porušiljej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, abyústavný súd okresnému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahova aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právnehozastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,I. ÚS 132/03).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebnéodmietnuť   z dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   totižvyplýva,   že nie každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keďústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval   takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),alebo ho   odmietol   ako zjavne neopodstatnený   (napr.   IV. ÚS 221/05,   III.   ÚS 126/2010,I. ÚS 96/2011).

Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na to, že predmetná sťažnosť adresovanápredsedníčke okresného súdu bola účinná, čoho dôkazom je aj určený termín pojednávaniav predmetnej veci na 12. január 2015, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžkanapadnutého konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu aj s ohľadomna účinnosť už uvedenej sťažnosti na prieťahy v konaní, aby bolo možné po prijatí sťažnostina ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej sťažnosťodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobnenapr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).

K takémuto   záveru   ústavný   súd   dospel   aj   s prihliadnutím   na   rozhodovaciu   praxa judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžkasúdneho konania na jednom stupni v trvaní dva až tri roky, v závislosti od povahy veci, nieje v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať   saďalšími   návrhmi   sťažovateľky,   keďže   rozhodovanie   o   nich   je   viazané   na   vyslovenieporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľke obrátiť saopätovne   so   sťažnosťou   na   ústavný   súd,   ak   by   v   budúcnosti   v napadnutom   konanína okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2015