SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 226/2011-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 400/2007 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/275/2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2011 doručená sťažnosť J. H., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich bližšie nešpecifikovaných základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 400/2007 a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co/275/2010.
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 29. marca 2011 doplnil sťažnosť o splnomocnenie udelené advokátovi pre jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol účastníkom konania vedeného pred okresným súdom a krajským súdom ako súdom odvolacím, a to na strane navrhovateľa, v ktorom sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny s príslušným úrokom z omeškania z titulu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C/400/2007 z 23. júna 2010 návrh sťažovateľa zamietol a krajský súd svojím rozhodnutím sp. zn. 6 Co/275/2010 z 29. novembra 2010 prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Sťažnosť sťažovateľa nezodpovedala všetkým zákonným požiadavkám kvalifikovaného návrhu na začatie konania o sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ústavy, ktoré sú vymedzené ustanoveniami § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažnosť neobsahovala jednoznačnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľa porušené. Sťažovateľ formuloval námietku porušenia základných práv len rámcovým odkazom na príslušné články ústavy a dohovoru
-čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 47 ods. 3 ústavy, tu nedostatok slovného pomenovania vzhľadom na obsah tohto článku zakotvujúceho výlučne ústavnoprávny princíp rovnosti účastníkov konania nebol prekážkou konania o sťažnosti sťažovateľa).
V podaní sťažovateľa ďalej absentoval kvalifikovaný návrh rozhodnutia (tzv. petit), ktorého vydania sa sťažovateľ domáha.
Predovšetkým však v sťažnosti chýbalo odôvodnenie právne relevantného charakteru, a to z hľadiska rámca rozhodovacej právomoci ústavného súdu danej čl. 127 ústavy a ustanoveniami § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde (konanie o sťažnostiach fyzických a právnických osôb). Sťažovateľ totiž svoju námietku porušenia označených článkov ústavy a dohovoru oprel iba o výhrady majúce v podstate charakter odvolacích námietok ako: „neúplne zistenie skutkového stavu veci“, nevykonanie dôkazov navrhovaných sťažovateľom a nesprávne hodnotenie dôkazov vykonaných súdom v predmetnom konaní, a síce výpovedí svedkov.
Na tieto nedostatky podania ústavný súd advokáta sťažovateľa listom z 29. apríla 2011 upozornil a zároveň ho vyzval, aby podanie v požadovanom rozsahu doplnil v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho ústavný súd poučil o následkoch nedoplnenia podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta na výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 17. mája 2011, v ktorom však zákonom požadované náležitosti v potrebnom rozsahu doplnené neboli.
Námietka porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru bola v petite tohto podania konkretizovaná formuláciou námietky porušenia práva na spravodlivé súdne konanie. Nebola však splnená požiadavka jednoznačnej špecifikácie základných práv alebo slobôd zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľa porušené. Aj v obsahu tohto doplnenia bola predmetná námietka formulovaná len rámcovým odkazom na príslušný článok ústavy bez toho, aby došlo ku konkretizácii základného práva jeho slovným pomenovaním.
Predovšetkým však nebola splnená požiadavka právne relevantného odôvodnenia sťažnosti, pretože advokát sťažovateľa výzvu ústavného súdu v tomto smere nerešpektoval a vyjadril sa, že „Sťažovateľ sa domáha porušenia práv uvedených v týchto článkoch Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv na základe už v prvom podaní uvedených skutočností, ku ktorým zasiela podklady.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa (advokáta) o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 120/05, III. ÚS 265/05).
V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03). Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje všetky náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce náležité relevantné odôvodnenie návrhu a dostatočnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť orgánom verejnej moci porušené, pričom advokát sťažovateľa ani po výzve ústavného súdu konkrétne nedostatky sťažnosti neodstránil, sťažnosť bolo potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu by aj v prípade splnenia požiadavky zákonných náležitostí sťažnosti bránila ústavnému súdu prerokovať sťažnosť v danej časti prekážka nedostatku právomoci k jej prerokovaniu, a to vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ústavy, podľa ktorého poskytuje ústavný súd ochranu základným právam a slobodám fyzických a právnických osôb, ktoré namietajú ich porušenie len vtedy, ak o tejto ochrane nerozhoduje iný súd. Vo vzťahu k postupu a následného rozhodnutiu okresného súdu totiž sťažovateľ disponoval opravným prostriedkom – odvolaním, prostredníctvom ktorého sa mohol a aj domáhal ochrany jeho základných práv alebo slobôd na krajskom súde ako súde odvolacom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. mája 2011