znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 226/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 303/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2009 doručená   sťažnosť   M.   M.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   pre   namietané   porušenie   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 303/00.

Z predloženej sťažnosti vyplýva:«Obraciam   sa   na   Ústavný   súd   SR   o preskúmanie   rozhodnutia   Okresného   súdu Bratislava   II,   v konaní   v právnej   veci   sťažovateľa   M.   M.   ml.,   vs. zamestnávateľ   E. spol. s r. o., B. vo veci zamietnutia žaloby „o neplatné skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom   č.   k.   18   C   303/00-370,   zo dňa 20.   decembra   2006   v spojitosti s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 12. 03. 2008 č. k. 4 Co 150/07-401“ – rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť 30. 05. 2008...

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, podal som podnet generál. Prokurátorovi, aby   podal   podnet   na   mimoriad.   dovolanie.   Prokurátori   GP   a KP   podnet   preskúmali. Doručili mi ale nepriaznivú odpoveď dňa 18. 05. 2009. Stotožnili sa s odôvodnením súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu, že zamietnutie žaloby bolo preto, že som podal žalobu na zamestnávateľa E. spol. s r. o. po uplynutí prekluzívnej lehoty.

Prokurátor GP v liste z 12. 05. 2009 mi oznámil, že ďalší opakovaný podnet, bude GP vybavovať len vtedy, ak by obsahoval nové skutočnosti...

Bol som bezdôvodne zamestnávateľom – konateľom jeho firiem prepustený z práce. Obrátil som sa o pomoc na Okresný súd Bratislava II, podaním žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru 25. 04. 2000.

Veril   som,   že   nezávislé   súdy   sa   postavia   na   ochranu   ľudských   práva,   že   dôjde k spravodlivému vyriešeniu veci a to čim skôr, aby som nebol v právnej neistote.

Pracovnoprávny spor nepredstavoval ani právnu ani faktickú zložitosť veci. Prácu súdu som nesťažoval ako účastník konania. Dôkazné listiny som predložil so žalobou a ďalšie podľa pokynov súdu načas.

Pojednávaní som sa zúčastňoval. Ak som bol osobne neprítomný, zastupoval ma môj zástupca na základe plnej moci na celé konanie.

Žalobu som doručil súdu 25. 04. 2000 aj s potrebnými písomnými dôkazmi... Domnievam sa, že vec nebola nejako zvlášť právne ani fakticky zložitá, lebo v konaní išlo   len   o   rozhodnutie   o   platnosti   alebo   neplatnosti   skončenia   pracovného   pomeru zamestnávateľmi.

Súčasne tento prieťahmi v súdnom konaní stratený čas, žalovaná strana medzitým využila na to, aby skrachovala, dala sa do konkurzu a vymazala z OR 13. 10. 2004. Súd sa nezaujímal, že by mal konať rýchlejšie aj vzhľadom na moju sociálnu situáciu. Nárok na podporu som nemal pre uvedený dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Štát   sa   nado   mnou   zľutoval   a   preddavkovo   mi   3   mesiace   poskytol   podporu v nezamestnanosti a obdobne vyše roka mi poskytoval preddavkovo sociálne dávky vo výške 50 %. Potreboval som žiť ako človek, bývať i obliecť sa. Musel som si dlhodobo požičiavať finančné prostriedky. Prišiel som o veľa. Doba poberania dávok sa mi nezapočítala do doby odpracovaných rokov pre dôchodkové zabezpečenie. T. č. pracujem ako živnostník SZČO s manuálnym vybavením.   Mám   nízke   príjmy,   lebo na trhu je   málo   práce   a   potrebujem splácať dlhy a pôžičky. Strata na príjme – ušlej mzdy z neplatného sk. pracovného pomeru predstavuje k 4. 09. 2006 cca 816.000 Sk.

Súd prvého stupňa na základe výmazu z obch. registra žalovanú spoločnosť E. P. s. r. o.   konanie   zastavil   30.   03.   2005.   Krajský   súd   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa zastavenie konania potvrdil 31. 03. 2006, tým som stratil možnosť uplatniť si svoje finančné nároky z pracovného   pomeru   od   neexistujúceho   zamestnávateľa   E.   P.   spol.   s   r.   o., zavinením nepružným konaním súdu, najmä prieťahom v počiatočnom období, úmyselným nič nekonaním...»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1/ Základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie mojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.: 18 C 303/00 porušené bolo.

2/ Ústavný súd potvrdzuje, že spoločnosť E. s r. o. v B. v pracovnoprávnom spore s M. M. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru zamestnávateľom, je žalovaná v žalobe od 25. 04. 2000   18 C 303/00 a nie od 8. 09. 2003, ako sa uvádza v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18 C 303/00-370 zo dňa 20. dec. 2006.

3/   Je   právny   dôvod   na   podanie   podnetu   na   mimoriadne   dovolanie   generálnym prokurátorom SR proti odporcovi E.   spoloč.   s r. o.   B.   o neplatnosť skončenia pracov. pomeru a iné.

4/ M. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000 EURO, slovom tridsaťtisíc EURO, ktoré je Okresný súd v Bratislave II, povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takého práva alebo slobody na strane druhej.

Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí   relevantnú   súvislosť   medzi   namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti   a túto   odmietne   (III.   ÚS   263/03, III. ÚS 300/06 a iné).

Ústavný súd už v jednom zo svojich prvých rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 47/96 zdôraznil, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa osoba domáhajúca sa súdnej alebo inej   právnej   ochrany   nachádza.   Len   prerokovaním   veci   na   súdnom   alebo   inom   orgáne ochrany práva sa právna neistota osoby neodstráni. Právnu istotu vytvára až právoplatné rozhodnutie. Preto na realizáciu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí iba konanie a prejednávanie veci pred súdom bez meritórneho rozhodnutia.

Sťažovateľ v prílohe sťažnosti predložil rozsudok okresného súdu č. k. 18 C 303/00-370 z 20. decembra 2006, z ktorého vyplýva, že tento (v spojení s rozsudkom Krajského súdu   v Bratislave   č.   k.   4   Co   150/07-401   z 12.   marca   2008)   nadobudol   právoplatnosť 30. mája 2008.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 254/04 a iné).

Jednou zo základných podmienok na jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia,   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil,   že   rozsudok okresného   súdu   nadobudol   právoplatnosť   30.   mája   2008   a sťažnosť   ústavnému   súdu sťažovateľ doručil 8. júla 2009, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty.

Sťažnosť v tejto časti bolo treba odmietnuť tiež ako oneskorenú.

Ústavný súd zistil, že vo veci bola nastolená právna istota 30. mája 2008 a sťažnosť sťažovateľa nemá súvislosť medzi ním namietaným porušením označených práv a konaním orgánu verejnej moci v jeho veci.

Sťažnosť   sťažovateľa   neobsahuje   ani   ďalšie   náležitosti   návrhu   v konaní   pred ústavným   súdom   požadované   ustanoveniami   §   20   a   §   50   zákona   o ústavnom   súde, pre nesplnenie ktorých by ju bolo možné odmietnuť.

Vzhľadom   na   neodstrániteľnosť   prekážky   zjavnej   neopodstatnenosti   bolo   bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009