znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 226/06-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť U., s. r. o., B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K., B., ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. 10 C 187/03, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo U., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 10 C 187/03   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 10 C 187/03 konať bez zbytočných prieťahov.

3. U., s. r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   nahradiť U., s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem slovenských korún) právnej zástupkyni JUDr. D. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti U., s. r. o., vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2006 doručená sťažnosť U., s. r. o. (ďalej aj „sťažovateľka“), B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. K.,   B.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní sp. zn. 10 C 187/03.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   226/06-15   z   11.   júla 2006   prijal   sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 28. septembra 2006 vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu   20.   novembra   2006   oznámila,   že   netrvá   na   verejnom   pojednávaní pred   ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 14. novembra 2003 podala okresnému súdu   žalobu na   určenie   neplatnosti   notárskej   zápisnice   č.   N   656/2003,   NZ   55088/2003 spísanej 2. júla 2003 na Notárskom úrade Mgr. Z. B., B., ktorá z uvedeného dôvodu nie je spôsobilým exekučným titulom, pričom záväzok sťažovateľky podľa napadnutej notárskej zápisnice mal predstavovať sumu 105 100 000 Sk.

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 10. mája 2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý urgovala žiadosťou z 28. mája 2004 a podaním predsedovi okresného súdu z 13.   augusta   2004,   pretože   exekútorka   vyhlásila   dražbu   na   všetky   nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky, pričom zvýraznila, že „... je reálna hrozba, že tento majetok bude zexekvovaný, predaný za nízku cenu a následne už nebude možné žiadnym spôsobom dosiahnuť obnovenie pôvodného stavu“.

Okresný súd uznesením č. k. 10 C 187/03-188 z 31. augusta 2004 nariadil predbežné opatrenie,   ktorým   bolo   zakázané   odporcovi   zaťažiť   a scudziť   nehnuteľnosti   uvedené vo výroku uznesenia. Sťažovateľka podala proti tomuto uzneseniu odvolanie. Odvolací súd však   nerozhodol   v danej   veci   ani   po   uplynutí   9   mesiacov,   preto   sťažovateľka   podala sťažnosť na prieťahy v konaní. Odvolací súd rozhodol vo veci 29. apríla 2005, ale uvedené rozhodnutie bolo sťažovateľke okresným súdom doručené až 18. augusta 2005.

Sťažovateľka preto žiadosťou z 20. januára 2006 požiadala predsedu okresného súdu, aby sa súd po 29 mesiacoch od podania žaloby začal zaoberať aj meritom veci a nariadil pojednávanie a následne meritórne rozhodol.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite)   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu sp. zn. 10 C 187/03 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň   sťažovateľka   žiada   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 22. septembra 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky.   Predseda   okresného   súdu   k stanovisku   doručenému   ústavnému   súdu 15. novembra 2006 pripojil vyjadrenie zákonnej sudkyne k predmetnej veci, ktorá uviedla, že: „Predmetná vec napadla na súd dňa 28. 11. 2003. Úpravou zo dňa 2. 12. 2003 (čl. 45) bol   navrhovateľ   vyzvaný   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh   vo   veci,   ktorý   však zrejme   omylom   a nekoncentrovanosťou   zaplatil   na   Okresnom   súde   v Banskej   Bystrici a tunajšiemu súdu bol doručený dňa 4. 3. 2004 (viď čl. 47-48).

Dňa 17. 5. 2004 navrhovateľ doručil súdu v tejto veci návrh na vydanie predbežného opatrenia (čl. 49) opätovne bez zaplatenia súdneho poplatku (viď výzva na čl. 115 a výzva na doloženie dôkazov na čl. 116).

V uvedenom   čase   som   ako   zastupujúca   sudkyňa   pojednávala   aj   dlhodobejšie práceneschopnú sudkyňu JUDr. V. L. (viď čl. 113-114). Súdny poplatok bol zaplatený 2. 7. 2004 (čl. 120) a listinné dôkazy boli doručené súdu dňa 2. 8. a 13. 8. 2004 (viď čl. 130, 166).   Spis   v dôsledku   sťažnosti   navrhovateľa   bol   v mesiaci   júl   2004   u predsedu   súdu (čl. 129), následne mi bol spis predložený dňa 30. 8. 2004 (úradný záznam na čl. 187) a dňa 31. 8. 2004 som rozhodla o predbežnom opatrení (na čl. 188 a nasl.), proti ktorému obe procesné   strany   podali   odvolanie   bez   zaplatenia   súdneho   poplatku   (viď   čl.   228). Podotýkam,   že   spis   bol   opätovne   u predsedu   súdu   v dôsledku   sťažnosti   navrhovateľa na čl. 195 a jej vyhodnotenie je na čl. 226-227.

Po   zaplatení   súdneho   poplatku   a pripojení   ďalších   podaní   bol   spis   úpravou na čl. 259 predložený na rozhodnutie o odvolaniach účastníkov konania, proti uzneseniu o predbežnom opatrení Krajskému súdu v Bratislave a to dňa 30. 11. 2004 (čl. 260). Krajský súd vrátil tunajšiemu súdu spis dňa 18. 8. 2005 a následne bolo úpravou na čl. 272 doručované účastníkom uznesenie KS zo dňa 29. 4. 2005.

Termín pojednávania bol určený na 21. 4. 2006, ktoré pojednávania bolo odročené, pričom poukazujem na   obsah zápisnice na   čl.   282-284.   V dôsledku   opätovnej   sťažnosti navrhovateľa spis bol u podpredsedu súdu (viď odpoveď na sťažnosť na čl. 285). Následne bol spis na Ústavnom súde SR a mala som ho k dispozícii len pár dní na prelome mesiacov september-október 2006.

Podotýkam, že pracujem už so štvrtou vyššou súdnou úradníčkou (dlhšiu dobu aj bez nej) a len v tomto roku mám štvrtú asistentku.“

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu a vyjadrenia   zákonnej   sudkyne,   ako   aj podrobného   preštudovania   spisu   okresného   súdu sp. zn. 10 C 187/03 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   28.   novembra   2003   žalobu   o určenie nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu vydaného podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku proti odporcovi v 1. rade aj s príslušnými prílohami.

Okresný súd vydal 2. decembra 2003 pokyn na zaslanie výzvy sťažovateľke (výzva vypravená kanceláriou 11. februára 2004), aby v určenej lehote uhradila súdny poplatok za podanú žalobu. Okresnému súdu bola úhrada súdneho poplatku doručená 4. marca 2004 (sťažovateľka   omylom   uhradila   súdny   poplatok   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica 17. februára 2004).

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 17. mája 2004 návrh na vydanie predbežného opatrenia s prílohami voči odporcom v 1. až 3. rade. Okresnému súdu bola 31. mája 2004 doručená   žiadosť   sťažovateľky   o urýchlené   vydanie   predbežného   opatrenia.   Opatrením podpredsedu   okresného   súdu   č.   Spr.   3008/2004   z 1.   júna   2004   bola   určená   sudkyňa na vydanie   rozhodnutia   o predbežnom   opatrení   z dôvodu   čerpania   dovolenky   zákonnej sudkyne   a dlhodobej   práceneschopnosti   zastupujúcej   sudkyne.   Opatrením   podpredsedu okresného   súdu   č.   Spr.   3008/2004   z 10.   júna   2004   bola   zrušená   účinnosť   opatrenia podpredsedu okresného súdu č. Spr. 3008/2004 z 1. júna 2004.

Okresnému   súdu   bola   24.   júna   2004   doručená   žiadosť   sťažovateľky   o urýchlené vydanie   predbežného   opatrenia   s   prílohami.   Okresný   súd   vydal   30.   júna   2004   pokyn na doručenie   výzvy   sťažovateľke   týkajúcej   sa   úhrady   súdneho   poplatku   za   vydanie predbežného opatrenia a predloženie požadovaných písomností. Úhrada súdneho poplatku sťažovateľkou   bola   okresnému   súdu   doručená   2.   júla   2004.   Sťažovateľka   doručila okresnému   súdu   16.   júla   2004   vyjadrenie   k predmetu   konania   (upresnenie   obchodného názvu odporkyne v 3. rade). Posudzovaný spis sa nachádzal na sekretariáte okresného súdu v období od 8. júla 2004 do 29. júla 2004, kedy bol vrátený zákonnej sudkyni.

Okresnému súdu bola 2. augusta 2004 doručená žiadosť sťažovateľky o urýchlené vydanie   predbežného   opatrenia   s prílohami.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 9. augusta   2004   nahliadla   do   posudzovaného   spisu   právna   zástupkyňa   sťažovateľky. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 13. a 20. augusta 2004 ďalšie písomnosti týkajúce sa predmetu konania.

Okresný súd uznesením č. k. 10 C 187/03-188 z 31. augusta 2004 zakázal odporcovi v 1.   rade   zaťažiť   a scudziť   určené   nehnuteľnosti   a 2.   septembra   2004   vydal   pokyn na doručenie   predmetného   uznesenia   účastníkom   konania.   Sťažovateľka   doručila okresnému   súdu   23.   septembra   2004   odvolanie   proti   uvedenému   uzneseniu.   Odporca v 1. rade doručil okresnému súdu 24. septembra 2004 odvolanie proti tomuto uzneseniu.

Predseda   okresného   súdu   vyjadrením   č.   Spr.   3442/04   z 27.   septembra   2004 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní ako nedôvodnú. Okresný súd vydal 30. septembra 2004 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľke a odporcovi v 1. rade, aby uhradili   v určenej   lehote   súdny   poplatok   za   podané   odvolanie.   Sťažovateľka   doručila okresnému súdu 14. októbra 2004 úhradu súdneho poplatku.

Okresný   súd   vydal   28.   októbra   2004   pokyn   na   opätovné   doručenie   prípisu z 30. septembra   2004   právnej   zástupkyni   odporcu   v 1.   rade   z dôvodu   predchádzajúceho nevykázaného   doručenia.   Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   28.   októbra   2004 rozšírenie a úpravu pôvodného návrhu na začatie konania.

Právna zástupkyňa odporcu v 1. rade doručila okresnému súdu 10. novembra 2004 úhradu   požadovaného   súdneho   poplatku.   Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu 11. novembra 2004 rozšírenie a úpravu pôvodného návrhu na začatie konania s prílohami. Okresný   súd   vydal   12.   novembra   2004   pokyn   na   predloženie   spisu   krajskému   súdu na rozhodnutie   o odvolaní   účastníkov   konania.   Krajskému   súdu   boli   25.   februára   2005 a 6. apríla 2005 doručené žiadosti sťažovateľky o vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní.

Krajský súd uznesením č. k. 8 Co 382/04-266 z 29. apríla 2005 zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol,   v zamietajúcej   časti   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   a nepripustil   zmenu návrhu sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia. Spis bol okresnému súdu vrátený 18. augusta 2005 (napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 13. októbra 2005).

Okresný súd vydal 22. augusta 2005 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania (č. l. 272). Okresný súd Trnava požiadal prípisom z 2. novembra 2005 o oznámenie stavu posudzovaného konania. Okresnému súdu bola 10. marca 2006 doručená žiadosť Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, B. (ďalej len „prezídium Policajného zboru“) o zaslanie písomností týkajúcich sa predmetu konania.

Okresný   súd   nariadil   21.   marca   2006   termín   pojednávania   na   21.   apríl   2006 (č. l. 275) a 24. apríla 2006 vydal pokyn na vybavenie prípisu prezídia Policajného zboru.

Na pojednávaní 21. apríla 2006 vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom predloženia súdom požadovaných písomností nevyhnutných pre ďalšie dokazovanie. Sťažovateľka doručila okresnému súdu 10. mája 2006 rozšírenie a úpravu pôvodného žalobného návrhu.

Okresnému súdu bola 15. mája 2006 doručená žiadosť prezídia Policajného zboru o zaslanie písomností týkajúcich sa predmetu konania. Odpoveď na uvedený prípis bola okresným súdom vypravená 16. mája 2006. Listom predsedu okresného súdu z 12. júna 2006 bol posudzovaný spis zapožičaný ústavnému súdu. Spis bol okresnému súdu vrátený 27. júla 2006.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je žaloba o určenie nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ide teda o vec, ktorú po právnej a skutkovej stránke možno zaradiť do štandardnej agendy všeobecného súdnictva.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka doručila predsedovi okresného súdu 13. augusta 2004 a 20.   januára   2006   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní,   čím   dala   najavo   nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky, ktorá by bránila riadnemu prejedaniu veci (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 3/00, IV. ÚS 70/02), došlo v danom konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v období od 22. augusta 2005 do 21. marca 2006 (7 mesiacov) ako obdobie, v ktorom došlo   nečinnosťou   okresného   súdu   k   zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní. Z posudzovaného spisu bolo ústavným súdom navyše zistené, že od prvého pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 21. apríla 2006 (t. j. takmer 2,5 roka po podaní žaloby), okresný súd opätovne   nevykonal   žiadny   úkon   v merite   veci,   hoci   konanie   v súčasnosti   trvá   takmer 3 roky.

Okresný súd v stanovisku doručenom ústavnému súdu 15. novembra 2006 (vrátane vyjadrenia   zákonnej   sudkyne)   uviedol,   že   sudkyňa   prejednávajúca   danú   vec v posudzovanom období viackrát zastupovala iné práceneschopné kolegyne, poukázal aj na personálne problémy súvisiace s viacnásobným striedaním súdneho personálu (vyšších súdnych   úradníkov,   asistentiek   senátu),   predkladanie   spisu   predsedovi   okresného   súdu (v dôsledku sťažností podávaných sťažovateľkou), ako aj ústavnému súdu.

Ústavný súd k uvedenej argumentácii uvádza, že obdobia nečinnosti okresného súdu v danej veci nenastali v čase, keď bol spis predložený predsedovi okresného súdu alebo ústavnému súdu,   ale v období,   keď   sa   spis nachádzal   u zákonnej sudkyne,   a plynulému prejednávaniu veci nebránila žiadna prekážka. Všeobecné súdy majú povinnosť organizovať svoj procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníka   konania,   pričom   zároveň   súd   zodpovedá   za   primerané   a účelné   využitie procesných prostriedkov, ktoré mu zákon pre tento účel zveruje.

Ústavný súd v tejto súvislosti zároveň pripomína, že organizačné problémy súdov nie je   možné   preniesť   na   účastníkov   konania   tak,   aby   následne   utrpeli   ujmu   spočívajúcu v porušení   ich   základných   práv.   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   vyjadreného v rozhodnutí   sp.   zn.   III.   ÚS   14/00   „Otázky   množstva   vecí,   personálne   a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“ (mutatis mutandis IV. ÚS 84/02, I. ÚS 113/02, III. ÚS 125/06).

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období,   tak   ako   mu   ho   zaručuje   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti   žiadala,   aby   ústavný   súd   po   vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu   ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal   okresnému   súdu   postupovať v posudzovanom konaní bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľky,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný   súd   pri   stanovení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vzal do úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj tie okolnosti, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní, v danej veci sa zatiaľ uskutočnilo   len   jedno   pojednávanie,   pričom   konanie trvá   takmer   tri   roky.   Ústavný   súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   20   000   Sk   pre   sťažovateľku   za   primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci – najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní   a mieru   právnej   neistoty,   pričom   súd   zatiaľ   nedospel   ani   k prvostupňovému rozhodnutiu vo veci, a preto žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk, vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské   práva,   keď   priznáva   spravodlivé   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade   s ustanovením   §   36   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   trovy   konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde,   ktorý   zakotvuje   výnimku   z tejto   zásady,   ústavný   súd   priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“),   ktoré   upravuje   výšku   odmeny za zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi, odmena za jeden   úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom   konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2006,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   16   381   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   2   730   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 164 Sk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanej hodnoty. Právna zástupkyňa sťažovateľky pripojila k ústavnej sťažnosti z 8. marca 2006 fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 6 888 Sk, ktorú ústavný súd   zaviazal   uhradiť   právnej   zástupkyni   sťažovateľky   okresný   súd   (ustanovenie   §   31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006