znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 225/09-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. októbra 2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti J. D. a E. D., obaja bytom Ž., zastúpených G., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. P. H., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina   v konaní vedenom pod   sp.   zn.   7   C   125/01   v období   po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. D. a E. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   125/01 v období   po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. D. a E. D.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť J.   D.   a E.   D. trovy   právneho zastúpenia   v sume 441,70   €   (slovom   štyristoštyridsaťjeden   eur   a sedemdesiat   centov) na účet ich právneho zástupcu G., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 225/09-8 z 28. júla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. D. a E. D. (ďalej len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Žilina (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:„My, sťažovatelia, sme účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva a uloženia povinností   na   strane   žalovaných   vo   veci   vedenej   pred   Okresným   súdom   v   Žiline, č. k. 7 C 125/2001, žalobcom v konaní je F. Č., bytom V. a návrh zo strany žalobcu bol podaný dňa 07. 12. 2000...

Dňa 24. 8. 2006 vydal Ústavný súd nález II. ÚS 24/05-22, v ktorom na základe sťažnosti sťažovateľov rozhodol o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd zaviazal Okresný súd Žilina k vyplateniu   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a   prikázal   mu   bez   zbytočných prieťahov vo veci konať.

Napriek   vyššie   uvedenému   rozhodnutiu   Ústavného   súdu   Okresný   súd   v   Žiline do dnešného dňa, teda 2 roky a 10 mesiacov vo veci nerozhodol.

Okresný súd v Žiline sa podľa nášho názoru nebol schopný v primeranej lehote vysporiadať   predovšetkým   s   vypracovaním   znaleckého   posudku.   Za   znalca   ustanovil Ing. A. B. (uznesenie z 21. 9. 2006), následne poveril Ing. I. Z. (uznesenie zo dňa 27. 4. 2007), ustanovenie znalca Ing. Š. I. (uznesenie zo dňa 1. 2. 2007), doplnenie znaleckého dokazovania   Ing.   I.   Z.   (uznesenie   zo   dňa   16.   4.   2008).   V   tejto   súvislosti   poukazujeme podporne najmä na rozhodnutia ESCP, konkrétne Idrocale c. Taliansko (z 27. 2. 1992, Annuarie č. 229-F), Capuano c. Taliansko (rozhodnutie z roku 1987, Annuarie, č. 119), Gajdúšek c. Slovenská republika (rozhodnutie z 18. 12. 2001)...

Porušenie základného práva – práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   –   vidíme   v   tom,   že   Okresný   súd   v   Žiline   nepostupoval   vo   veci po rozhodnutí   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   bez   zbytočných   prieťahov, nerešpektoval   tak   rozhodnutie   Ústavného   súdu.   My   sťažovatelia   sme   tak   utrpeli   vážnu nemajetkovú ujmu, nakoľko je v nás otrasená dôvera v súdny systém v Slovenskej republike, a znásobenú tým, že napriek príkazu Ústavného súdu Okresný súd v Žiline naďalej koná s prieťahmi a ani po 9 rokoch konania nie je schopný vo veci samej rozhodnúť.“

Podľa sťažovateľov súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 125/01 prebieha od roku 2001 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje ich právnu neistotu. V postupe okresného súdu vidia porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 441,70 €.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   1   SprS/277/09 z 3. septembra 2009 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, v ktorom uviedol: „Z prehľadu úkonov a vyjadrenia konajúcej sudkyne je zrejmé, že Okresný súd Žilina vo veci konal. Vzhľadom k tomu, že o sťažnosti na prieťahy v tomto konaní už Ústavný súd v r. 2006 rozhodol, budem sa v tomto vyjadrení zaoberať len obdobím od r. 2006 doposiaľ. Nie   je možné konštatovať, že by v tomto období Okresný súd Žilina v rozpore s Nálezom Ústavného súdu vo veci   nekonal.   Z   prehľadu úkonov je zrejmé,   že Okresný súd Žilina vo veci vykonával jednotlivé úkony bez akýchkoľvek prieťahov. Problémy v tomto konaní spôsobuje   predovšetkým   skutočnosť,   že   v   obvode   Okresného   súdu   Žilina   je   akútny nedostatok znalcov, ktorí by boli schopní vypracovať znalecký posudok. Z tohto dôvodu boli vo veci ustanovovaní viacerí znalci aj mimo obvodu Okresného súdu Žilina, ktorí však z rôznych, najmä zdravotných dôvodov, do dnešného dňa znalecký posudok nevypracovali. Podľa vyjadrenia sudkyne je tento znalecký posudok nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej.   Nedostatok   znalcov   schopných   vypracovať   znalecký   posudok   je   pritom   takou okolnosťou, ktorú Okresný súd Žilina nemôže ovplyvniť.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   tieto   okolnosti zohľadnil   pri   svojom   rozhodovaní   o   podanej   sťažnosti.   V   podrobnostiach   odkazujem na vyjadrenie zákonnej sudkyne.“

Vo vyjadrení zákonnej sudkyne sa uvádza:„Chcem poukázať na tú skutočnosť, že v danej veci nejde o prípad, kedy by súd ignoroval nález ÚS zo dňa 24. 8. 2006. Po náleze ÚS súd priebežne vykonával úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu. Už pred nálezom ÚS bolo pojednávanie zo dňa 17. 7.   2006   odročované   za   účelom   nariadenia   ohliadky   na   mieste   samom,   nariadenia znaleckého dokazovania, výsluchu svedkov ako aj ďalšieho dokazovania v zmysle návrhov účastníkov.

Dňa 21. 9. 2006 bola ustanovená znalkyňa Ing. A. B. za účelom vykonania ohliadky na mieste samom.

Ohliadka bola nariadená na deň 3. 10. 2006 za prítomnosti znalca. Medzi tým súd zabezpečoval dôkazy navrhnuté účastníkmi a nevyhnutné pre rozhodnutie veci

14.   9.   2006   –   výzva   na   Správu   katastra   Ž.,   zároveň   výzva   na   účastníkov na predloženie otázok na znalca.

Dňa   3.   10.   2006   bola   vykonaná   ohliadka,   na   ktorej   boli   vypočutí   aj   svedkovia. Na ohliadku sa ustanovená znalkyňa nedostavila.

Po ohliadke bol nariadený termín pojednávania na deň 1. 12. 2006, kde boli vypočutí ďalší   svedkovia   a   pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania.

Dňa 18. 10. 2006 znalkyňa požiadala o zrušenie uznesenia o vypracovaní ZP. Dňa   16.   1.   2007   súd   vyzval   účastníkov   na   preukázanie   majetkových   pomerov za účelom zloženia zálohy na znalecké dokazovanie.

Dňa 1. 2. 2007 bolo nariadené znalecké dokazovanie a za znalca bol ustanovený Ing. Š.

Dňa 12. 2. 2007 ustanovený znalec súdu oznámil, že nemôže vypracovať znalecký posudok – kapacitne nestačí a zlý zdravotný stav, po infarkte.

Dňa   21.   2.   2007   súd   túto   skutočnosť   oznámil   účastníkom,   zároveň   im   oznámil, že v obvode KS Žilina nie je znalec, ktorý by mohol znaleckú úlohu vykonať, a preto bude za znalca ustanovená osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov. V čase od 9. 3. 2007 do 19. 3. 2007 sa súd pokúšal ustanoviť za znalca osobu nezapísanú v zozname znalcov, telefonicky vykonal viaceré dotazy na geodetov – úradné záznamy č. l. 296 - 298, z ktorých však ani jeden nesúhlasil s ustanovením za znalca.

Dňa 19. 3. 2007 vypracovaním ZP poveril Ing. A. B., Č. Dňa 12. 4. 2007 znalkyňa oznámila súdu,   že v mesiaci september pre   zhoršenie   zdravotného   stavu a nedodržania podmienok stanovených Z. č. 382/2004 Z. z. končí so znaleckou činnosťou a dovtedy musí vypracovať 16 znaleckých posudkov.

Listom zo dňa 18. 4. 2007 súd túto skutočnosť oznámil účastníkom a zároveň ich vyzval či majú námietky k osobe Ing. K. (Ing. M. pre zlý zdrav. stav znaleckú činnosť nevykonáva) – uvedená výzva išla z toho dôvodu, že Ing. K. vypracoval ZP v konaní, ktoré predchádzalo   uvedenému   konaniu   a   súd   pôvodne   práve   s   ohľadom   na   túto   skutočnosť nechcel menovaného ustanovovať za znalca, nakoľko predpokladal námietky.

Odporcovia listom z 23. 4. 2007 a navrhovateľ listom z 27. 4. 2007 namietali osobu Ing. K. Uznesením zo dňa 27. 4. 2007 bola Ing. B. zbavená povinnosti vypracovať ZP a ustanovená bola Ing. Z., M.

Dňa   8.   6.   2007   bol   spis   zaslaný   na   OS   Senica   za   účelom   doručenia   znalkyni. Znalkyňa prevzala spis 3. 8. 2007.

Dňa 16. 10. 2007 súd vyzval znalkyňu v akom štádiu sa nachádza vypracovanie ZP. Dňa 9. 11. 2007 bol súdu predložený ZP. Dňa 16. 11. 2007 bol ZP doručovaný práv. zást. účastníkov s výzvou na vyjadrenie.

Dňa 28. 11. 2007 sa vyjadrila práv. zást. odporcov, navrhla vypočuť znalkyňu. Dňa   30.   11.   2007   práv.   zást.   navrhovateľa   požiadala   o   predĺženie   lehoty na vyjadrenie.

Dňa   7.   2.   2008   vyjadrenie   práv.   zást.   navrhovateľa   +   ďalší   na   návrh na vypracovanie ZP.

Na 26. 3. 2008 bol vytýčený termín pojednávania, na ktorom bola vypočutá znalkyňa a pojednávanie bolo odročené na doplnenie znal. dok.

Dňa 16. 4. 2008 uznesenie o doplnení znaleckého dokazovania. Dňa   5.   5.   2008   znalkyňa   oznamuje   súdu   ukončenie   znaleckej   činnosti   vzhľadom na pracovnú zaťaženosť.

Dňa 16. 5. 2008 výzva na znalkyňu na dopracovanie znal. posudku. Dňa 21. 7. 2008 zisťovanie súdu či znalkyňa je stále zapísaná v zozname znalcov, resp. ku ktorému dňu bola vyčiarknutá.

Dňa   30.   7.   2008   znalkyňa   telefonicky   žiada   súd   o   zaslanie   fotokópie   listinného dôkazu za účelom skompletizovania ZP.

Dňa   22.   9.   2008   doručený   doplnený   ZP,   ktorý   bol   zaslaný   práv.   zástupcom účastníkov Dňa 14. 10. 2008 vyjadrenie odporcov.

Dňa   12.   11.   2008   vyjadrenie   navrhovateľa   +   návrh   na   nariadenie   znaleckého dokazovania na vypracovanie geometrického plánu.

Dňa   24.   2.   2009   nariadené   znalec.   dokazovanie   na   vypracovanie   ZP   za   znalca ustanovený Ing. W.

Dňa 26. 5. 2009 spis zaslaný na OS Senica n doručenie spisu znalcovi. Dňa 6. 7. 2009 znalec oznámil súdu, že je po vážnej operácii mozgu a je PN. Dňa 29. 7. 2009 bol spis vyžiadaný z OS Senica za účelom ustanovenia nového znalca.

V uvedenej veci je nevyhnutné pre rozhodnutie veci ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré vyplynulo v priebehu konania. Ide o skutkovo a právne zložitú vec. Poukazujem však na   dlhodobý   pretrvávajúci   problém   s   ustanovovaním   znalcov   z   odvetvia   geodézie a kartografie.

V obvode OS ZA sú len dvaja znalci, ktorí vykonávajú znaleckú činnosť – Ing. K. a Ing. M., dôvody ich neustanovenia sú uvedené vyššie. Väčšina znalcov, na ktorých sa súd obrátil   odmietla   vykonať   znal.   úkon,   väčšinou   pre   zlý   zdravot.   stav,   alebo   že   žiadali o vyčiarknutie zo zoznamu. Ustanovenie takýchto znalcov by nič neriešilo, čo sa napokon aj prejavilo v priebehu konania, keď súd musel zbavovať ustanovených znalcov povinnosti vypracovať znalec. posudok a ustanoviť iného znalca. Znalci nemajú záujem vypracovať znalec. posudok ani pod hrozbou pokút alebo návrhov na vyčiarknutie zo zoznamu znalcov. Tak ako som už uviedla   vyššie,   pre rozhodnutie vo veci je potrebný geometrický plán, ustanovený znalec je po mozgovej príhode, čo súd v čase jeho ustanovenia nemohol vedieť, preto bude ustanovený iný znalec.“

Predseda   okresného   súdu   v podaní   z 3.   septembra   2009   a   právny   zástupca sťažovateľov   v podaní   zo 4.   augusta   2009   uviedli,   že   netrvajú   na   verejnom   ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty. Takýto postup súdu má na zreteli aj ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď súdu ukladá, aby v konaní postupoval aj bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I. ÚS 20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C   125/01   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania je určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Vec   z právneho   a skutkového hľadiska vykazuje znaky náročnosti. V konaní bolo potrebné vyhotoviť znalecký posudok, ktorého vyhotovenie sa odďaľovalo z dôvodu nedostatku znalcov v obvode okresného súdu.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Sťažovatelia   boli   v konaní   aktívni   a súčinnostní.   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľmi   namietaných   (označených) období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho   konania, a to v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006.

Z rozboru veci vyplýva, že 7. decembra 2000 sa na okresnom súde začalo konanie o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti.   Sťažovatelia   už   raz   na   ústavnom   súde namietali   prieťahy   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn. 7   C   125/01. Nálezom sp. zn.   II.   ÚS   242/05   z 24.   augusta   2006   ústavný   súd   rozhodol   o porušení ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tomto konaní.

Predmetom skúmania ústavného súdu je preto obdobie po právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu.

V konaní   na   okresnom   súde   bolo   ustanovených   niekoľko   znalcov   (uzneseniami z 21. septembra 2006, 1. februára 2007, 19. marca 2007, 27. apríla 2007, 24. februára 2009). Vypracovaný   znalecký   posudok   bol   okresnému   súdu   doručený   9.   novembra   2007 a doplnený   znalecký   posudok   bol   okresnému   súdu   doručený   22.   septembra   2008. Pojednávania sa konali 1. decembra 2006 a 26. marca 2008.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie ani po viac ako troch rokoch od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 242/05 z 24. augusta 2006 nie je právoplatne skončené a od tejto doby boli vo veci vykonané len dve   pojednávania,   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu   nemôže   byť   považovaný za zodpovedajúci   požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote, ako to   vyžaduje   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uvedené   okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľov nebola prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote   a   že   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 bolo porušené základné právo sťažovateľov na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 125/01 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia   žiadali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   5   000   € každému z nich voči okresnému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne skončené ani po takmer 9 rokoch. U sťažovateľov oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov, z princípov spravodlivosti a zo spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu dospel ústavný súd k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom   tohto   nálezu   každému   zo   sťažovateľov,   je   primeraným   zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov (bod 3 výroku nálezu).

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   aj   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľov si v sťažnosti uplatnil trovy konania v sume 441,70 € (dva úkony u dvoch sťažovateľov vrátane 19 % DPH).

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk).

Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľov 441,70 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie   sťažnosti)   u dvoch   sťažovateľov   vo   výške 115,90 € x   2   x   2   mínus 20   % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov zvýšené o 19 % DPH, pretože advokát je platcom dane z pridanej hodnoty. Ďalej mal právny zástupca sťažovateľov nárok aj na náhradu režijného paušálu 6,95 € za úkon podľa citovanej vyhlášky. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   (bod   4   výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009