znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 225/07-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   decembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti A. M., K., V. S., K., Ľ. N., K., a D. G., B., zastúpených advokátkou JUDr. D.   S.,   K.,   pre   namietané   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice - okolie   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 45/93 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. M., V. S., Ľ. N. a D. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom pod sp. zn. 15 C 45/93   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15   C   45/93 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Košice - okolie   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia A. M., V. S., Ľ. N. a D. G. na účet ich advokátky JUDr. D. S., K., v sume 19 364 Sk (slovom   devätnásťtisíctristošesťdesiatštyri slovenských   korún)   do pätnástich   dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti A. M., V. S., Ľ. N. a D. G. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   225/07-7 z 21. augusta 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. M., V. S., Ľ. N. a D. G. (ďalej len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 45/93 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 139/03-30 zo 7. apríla 2004.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:„O   porušení základného   práva   sťažovateľov   na prejednanie   predmetnej   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného im čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného im čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd už ústavný súd dva razy vyslovil, že ich práva boli dva razy porušené a to jednak nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/01 a jednak nálezom sp. zn. IV. ÚS 139/03-30 a to vzhľadom na nečinnosť súdu v období od roku 1993 do r. 1994, čo vzhľadom na v tom čase 11 rokov trvajúce súdne konanie, už bola neprimeraná doba konania.

Pretože   napriek   poslednému   nálezu   ústavného   súdu   IV.   ÚS   139/03-30   zo   dňa 7. apríla 2004, ktorým bolo okrem iného prikázané súdu v uvedenom konaní konať bez zbytočných prieťahov, čo sa ale nestalo, pretože súdne konanie ešte ani teraz po 14 rokoch od   jeho   začatia   nie   je   právoplatne   skončené,   pre   vážne   pochybenia   súdu,   ktoré   musel naprávať   odvolací   Krajský   súd   v Košiciach,   sťažovatelia   zastávajú   názor,   že   postupom súdu, ktorý nie je v súlade ani s ust. § 6 a § 100 O. s. p. bolo a je naďalej porušované ich základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené im čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené im čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak ani po dobu viac ako 3 rokov od právoplatnosti posledného nálezu ústavného súdu nie je ich vec uzavretá konečným rozhodnutím súdu.“

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 45/93 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk pre každého z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti listom sp. zn. 1 Spr.V 463/2007 z 28. septembra 2007 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„(...) po oboznámení sa s obsahom sťažnosti, ako aj so spisovým materiálom Vám oznamujem nasledovné:

-dňa 14. 6. 2004 bol vyhlásený rozsudok KS,

-dňa 27. 7. 2004 doručovanie rozsudku účastníkom konania.

-závady, urgencie – pošta 7. 10. 2004.

-dňa 2. 12. 2004 – rozsudok bol zaslaný na kataster.

-dňa 19. 4. 2005 – výzva na doloženie vyčíslenia trov právneho zástupcu.

-dňa 26. 5. 2005 – doručené vyčíslenie.

-dňa 14. 6. 2005 – vypracované uznesenie o trovách.

-dňa 27. 6. 2005 – odvolanie odporcov.

-dňa 30. 6. 2005 – vyjadrenia účastníkov.

-dňa 12. 7. 2005 spis predložený na Krajský súd Košice

-dňa 2. 2. 2006 – uznesenie KS Košice doručené tunajšiemu súdu.

-dňa 16. 2. 2006 – zomrela odporkyňa 1)

-dňa 19. 9. 2006 – spis vrátený KS Spis pripojený k spisu 8 C 948/99, vrátený v apríli 2007. Dňa 11. 9. 2007 – vypracované uznesenie o trovách. Dňa 20. 9. 2007 – expedované. Z uvedeného vyplýva, že vo veci sa plynule koná.“

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 28.   septembra   2007   a   právna zástupkyňa   sťažovateľov   v   podaní   zo 4.   októbra   2007   oznámili,   že   netrvajú   na ústnom prerokovaní veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 15   C   45/93   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   vyrovnanie   dedičských podielov k poľnohospodárskej pôde, ktoré v súčasnosti prebieha už len o trovách konania. Ústavný súd konštatuje, že tieto spory nie sú právne zložité, existuje k nim stabilizovaná judikatúra a metodika postupu všeobecných súdov.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil   skutočnosti,   ktoré   by   nasvedčovali   spôsobeniu   zbytočných   prieťahov   zo   strany sťažovateľov.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vo   veci   sťažovateľov   sa   koná   na   všeobecnom   súde od 29. júna 1993   a konanie nie je   právoplatne skončené   v časti   o   trovách.   Ústavný   súd pripomína, že v období od 7. apríla 2004 (nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 139/03-30) okresný súd konal už s vedomím, že v predchádzajúcom konaní porušil základné právo sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov. Rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 15 C 45/93 sa stalo právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12   CoD   36/04   3.   augusta   2004,   a to   v merite   veci   (vyrovnaní   vlastníckych   podielov); od toho času okresný súd koná len o trovách konania.

Ústavný súd   zistil,   že v tomto   súdnom   konaní po   vydaní   nálezu ústavného   súdu č. k. IV. ÚS   139/03-30 zo 7. apríla 2004 došlo k nečinnosti okresného súdu, ktorá bola zistená od 2. februára 2006, keď bol spis vrátený okresnému súdu, do 11. septembra 2007, keď bolo   vydané   uznesenie   o trovách   konania, v trvaní   19 mesiacov.   Ústavný   súd konštatuje, že je ústavne neprijateľné, aby okresný súd ďalšie 3 roky pojednával o trovách konania. V postupe okresného súdu v tejto časti ústavný súd zistil porušenie základného práva   sťažovateľov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   45/93 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume po 50 000 Sk pre každého z nich,   pričom   poukázali najmä na celkovú   doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom, ako aj „... z dôvodu, že ich vec nebola súdom ani za 14 rokov rozhodnutá konečným právoplatným rozhodnutím ohľadne trov konania a preto ich právna neistota koľko vlastne budú povinný na trovách konania druhej strane sporu trvá neúnosne dlho“.

Ústavný   súd   poukazuje   na   rozhodnutie   o podstate   sporu,   ktorým   bola   nastolená právna   istota   sťažovateľov v merite veci.   I keď   v súčasnosti   prebieha konanie o trovách konania, v merite už došlo k nastoleniu právnej istoty a finančné zadosťučinenie poskytnuté sťažovateľom   rozhodnutím   ústavného   súdu   č. k.   IV.   ÚS   139/03-30   je   postačujúce na dovŕšenie ochrany ich základných práv a slobôd.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľov si v sťažnosti z 25. júla 2007 uplatnila trovy konania v sume 21 620 Sk, ktoré bližšie špecifikovala.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 19 364 Sk z dôvodu trov ich právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby u štyroch   sťažovateľov (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v sume 2 970 Sk x 8 mínus 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (advokátka   zastupuje štyroch   sťažovateľov).   Ďalej   ústavný   súd   podľa   citovanej   vyhlášky   priznal   právnej zástupkyni   sťažovateľov   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   po   178   Sk   (bod   3   výroku nálezu).

Ústavný súd vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2007