znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 225/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Z. Š., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Košice II v konaní sp. zn. 20 C 25/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára 2006 doručená sťažnosť Z. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 20 C 25/04.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 20. októbra 2003 doručila Okresnému súdu Košice – okolie návrh na rozvod manželstva, pričom 22. decembra 2003 jej bolo doručené oznámenie o postúpení veci okresnému súdu z dôvodu miestnej príslušnosti, kde je vedená pod sp. zn. 20 C 25/04.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza, že napriek skutočnosti, že na výzvy súdu   vždy   okamžite   reagovala,   okresný   súd   dosiaľ   nenariadil   ani   jedno   pojednávanie. Okresný   súd   rozhodoval   zatiaľ   len   o jej   oslobodení   od   súdnych   poplatkov,   ustanovení právneho zástupcu a ustanovení opatrovníka pre maloleté dieťa. Sťažovateľka doručila súdu viaceré žiadosti o stanovenie termínu pojednávania.

Sťažovateľka zastáva názor, že v danom konaní dochádza k prieťahom, preto podala sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Predseda   Krajského   súdu   v Košiciach,   ktorému   bola sťažnosť   postúpená,   vo   vyjadrení   č.   Spr.   10526/05   z 30.   januára   2006   uviedol,   že   jej sťažnosť   bola   predsedom   okresného   súdu   6.   decembra   2005   (č.   Spr.   23203/05)   riadne vybavená a k prieťahom zo strany okresného súdu v konaní sp. zn. 20 C 25/04 nedošlo.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľka v návrhu výroku rozhodnutia (petite)   svojej   sťažnosti   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   jej   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní okresného súdu sp. zn. 20 C 25/04 bolo porušené. Sťažovateľka žiada zároveň o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk, ako aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa   ustanovenia   §   25   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (I.   ÚS   66/98,   I.   ÚS   140/03,   III.   ÚS   118/04, III. ÚS 170/06).

Ústavný   súd   výzvou   z   31.   mája   2006   požiadal   okresný   súd   o zaslanie   spisu sp. zn. 20 C 25/04. Požadovaný spis bol ústavnému súdu doručený 13. júna 2006.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   skúma   vždy   s prihliadnutím   na   konkrétne   okolnosti posudzovanej veci najmä podľa týchto kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu v uvedenej veci.

Predmetom   konania   je   návrh   na   rozvod   manželstva   medzi   sťažovateľkou a odporcom. Ústavný súd nepovažuje právnu stránku veci za zložitú, pretože predmetná vec tvorí   štandardnú   rozhodovaciu   agendu   všeobecného   súdnictva   s rozsiahlou   judikatúrou v danej oblasti. Skutkovú stránku veci nie je možné hodnotiť ako zložitú, hoci dlhodobý pobyt odporcu v zahraničí vo viacerých štátoch môže spôsobiť určité predĺženie konania (zisťovanie aktuálnej adresy, doručovanie písomností atď.).

Pri   posudzovaní správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   ústavný   súd z predloženého   spisu   zistil,   že   sťažovateľka   svojím   správaním   neprispela   k predĺženiu konania.

Pri posudzovaní postupu okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd z prehľadu spisu sp. zn. 20 C 25/04 zistil, že Okresný súd Košice – okolie listom z 22. decembra 2003 postúpil   danú   vec   z dôvodu   miestnej   príslušnosti   okresnému   súdu,   ktorému   bol   spis doručený 27. januára 2004.

Okresný   súd   prípismi   zo   4.   februára   2004   a 22.   apríla   2004   uskutočnil   úkony smerujúce k príprave pojednávania (výzvy   sťažovateľke a Úradu   práce, sociálnych vecí a rodiny K. za účelom zisťovania majetkových pomerov účastníkov konania, ustanovenia opatrovníka pre maloleté dieťa).

Okresný súd uznesením č. k. 20 C 25/04-17 z 18. júna 2004 priznal sťažovateľke oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a uznesením   č.   k.   20   C   25/04-18   z 18.   júna   2004 ustanovil   opatrovníka   pre   maloleté   dieťa   pre   zabezpečenie   jeho   záujmov   v konaní o rozvode,   ako   aj   boli   vypravené   prípisy   Úradu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   K. za účelom zistenia informácií týkajúcich sa predmetu konania.

Okresným   súdom   boli   následne   vypravené   prípisy   odporcovi,   aby   sa   vyjadril k návrhu   sťažovateľky   (30.   septembra   2004   a   31.   decembra   2004   prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky R. a Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky B.). Na základe žiadosti sťažovateľky okresný súd zároveň rozhodol uznesením sp. zn. 20 C 25/04 z 1. októbra 2004 v predmetnom konaní o ustanovení advokáta pre sťažovateľku.

Okresnému   súdu   bol   19.   januára   2005   doručený   prípis   Obvodného   oddelenia Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   B.,   v   ktorom   bola   uvedená   zahraničná   adresa odporcu. Okresný súd následne zaslal sťažovateľke oznámenie o predpokladanom termíne pojednávania   v 4.   štvrťroku   2005   a 23.   mája   bol   vydaný   pokyn   na   doručenie   prípisu odporcovi na zistenú zahraničnú adresu. Uvedený prípis bol okresnému súdu vrátený ako nedoručený 2. septembra 2005.

Okresný   súd   vydal   12.   septembra   2005   pokyn   na   doručenie   prípisu   odporcovi na adresu   jeho   trvalého   pobytu   v Slovenskej   republike,   pričom   28.   novembra   2005   bol zaslaný prípis sťažovateľke, na ktorý jej právny zástupca odpovedal vyjadrením doručeným súdu 28. januára 2006. Okresný súd uznesením č. k. 20 C 25/04-44 zo 6. februára 2006 vyzval   odporcu   k vyjadreniu   v určenej   lehote   a zároveň   nariadil   termín   pojednávania na 27. február 2006.

Pojednávanie 27. februára 2006 bolo uznesením odročené na 15. máj 2006 z dôvodu neprítomnosti   odporcu.   Na   pojednávaní   15.   mája   2006   právny   zástupca   sťažovateľky požiadal   o ustanovenie   opatrovníka   odporcovi,   aby   súd   mohol   pokračovať   v konaní   aj bez jeho prítomnosti. Pojednávanie 15. mája 2006 bolo uznesením odročené na 19. jún 2006 za účelom ustanovenia opatrovníka odporcovi, ktorý sa v tom čase mal podľa oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky B. nachádzať na pracovnom pobyte vo Veľkej Británii.

Ústavný súd na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci sp. zn. 20 C 25/04 dospel k záveru, že v predmetnej veci nemohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd postupoval v danom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi   a smeroval   k naplneniu   právnej   istoty   účastníkov   konania,   t.   j.   rozhodnutiu vo veci samej, pričom určité predĺženie konania bolo spôsobené zisťovaním adresy pobytu odporcu. Napriek tejto skutočnosti však nie je možné pripísať na ťarchu okresného súdu, že sa konanie predĺžilo kvôli úkonom, ktoré mali za cieľ zabezpečiť osobnú účasť odporcu na pojednávaní. V konaní o rozvode manželstva, ktoré sa týka osobného statusu účastníkov konania, je osobná výpoveď účastníka konania základným dôkazom, na základe ktorého súd dospeje k rozhodnutiu v danom konaní.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta   –   napr.   rozhodnutia   sp.   zn. I. ÚS 93/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05, III. ÚS 170/06. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd odmietol sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní, nezaoberal sa žiadosťou sťažovateľky o pridelenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj ďalšími žiadosťami, ktoré sú viazané na rozhodnutie vo veci samej (napr. priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006