znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 225/05-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., t. č. vo väzbe, ktorou namietal porušenie základného práva na slobodu prejavu a poskytovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. Spr 107/05 z 31. januára 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2005 doručená sťažnosť J. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na slobodu prejavu a poskytovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len „okresný súd“) v rozhodnutí sp. zn. Spr 107/05 z 31. januára 2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že písomnou žiadosťou z 18. januára 2005 požiadal okresný súd v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom   prístupe   k informáciám   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), aby mu bola sprístupnená Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka ústavného súdu“), ktorá sa nachádza v dispozícii okresného súdu.

Predseda   okresného   súdu   v rozhodnutí   sp.   zn.   Spr   107/05   z 31.   januára   2005 odmietol   žiadosť   sťažovateľa.   Sťažovateľ   podal   1.   februára   2005   proti   uvedenému rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   rozhodol   rozhodnutím   sp.   zn.   Spr   I   9/2005   28.   júna   2005   tak,   že   odvolanie sťažovateľa zamietol a potvrdil namietané rozhodnutie okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na slobodu prejavu a poskytovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 ústavy rozhodnutím okresného súdu sp. zn. Spr 107/05   z 31.   januára 2005,   prikázal okresnému   súdu   obnoviť stav pred   porušením uvedeného   základného   práva   a priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100 000   Sk,   ako   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia.   Sťažovateľ   zároveň   vo   svojej sťažnosti požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom   súde,   či   nie   je   neprípustná,   podaná   niekým   zjavne   neoprávneným   alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl.   142   ústavy   súdy   rozhodujú   v občianskoprávnych   a   trestnoprávnych veciach.

V zmysle čl. 127 ústavy má ústavný súd právomoc konať a rozhodnúť o sťažnosti len vtedy,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   ochrany   tých   práv,   ktorých   porušenie   namieta   pred ústavným súdom, domáhať pred iným súdom. „Ústavný súd Slovenskej republiky zásadne nie   je   oprávnený   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie,   ak   existuje   všeobecný   súd,   ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity,“ – rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 130/02.

Zároveň   ústavný   súd   v zmysle   svojej   ustálenej   judikatúry   upozorňuje,   že   ak   má sťažovateľ   možnosť   domáhať sa   ochrany   svojich   práv   pred   všeobecným   súdom,   podľa čl. 127 ods. 1 in fine ústavy, je vylúčená právomoc ústavného súdu. Nedostatok právomoci ústavného súdu na konanie o sťažnosti nemožno odstrániť.

Ústavný súd z rozhodnutia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 107/05 z 31. januára 2005,   ktorého   fotokópia   bola   k sťažnosti   sťažovateľa   pripojená   ako   príloha,   zistil,   že predseda   okresného   súdu   odmietol   sťažovateľovi   sprístupnenie   informácií   –   zbierky ústavného súdu, s poukázaním na skutočnosť, že súd neplní vo vzťahu k verejnosti právne služby,   pretože   podľa   ustanovenia   §   11   ods.   1   písm.   d)   zákona   o slobodnom   prístupe k informáciám   povinná   osoba   obmedzí   sprístupnenie   informácie   alebo   informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona (napr. Trestný poriadok) vykonáva súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy. V zmysle uvedeného ustanovenia činnosť týkajúca sa konania pred súdom je vylúčená z použitia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože sa na ňu vzťahujú osobitné postupy.

Predseda   krajského   súdu   sa   v rozhodnutí   sp.   zn.   Spr   I 9/2005   z 28.   júna   2005 stotožnil s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí predsedu okresného súdu, pričom ďalej uviedol, že v demonštratívnom vymedzení právnych predpisov k ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám je zaradený aj zákon o ústavnom súde, preto dotknuté informácie (rozhodnutia ústavného súdu) nie je možné poskytovať podľa ustanovení informačného zákona.

Ústavný   súd   v konkrétnych   okolnostiach   tejto   veci   výslovne   upozorňuje   na   tú skutočnosť, že vzhľadom na to, že predseda okresného súdu a predseda krajského súdu rozhodovali   v   sťažovateľom   napadnutých   rozhodnutiach   ako   správne   orgány,   podľa ustanovenia   §   19   ods.   4   zákona   o slobodnom   prístupe   k informáciám   rozhodnutie o odmietnutí žiadosti je možné preskúmať v súdnom konaní podľa ustanovení § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ mal teda možnosť domáhať sa preskúmania napadnutého   rozhodnutia správneho   orgánu podaním   na orgány   všeobecného súdnictva, čo zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou   povolané   chrániť   nielen   zákonnosť,   ale   aj   ústavnosť.   Z uvedeného   dôvodu   je právomoc ústavného súdu   subsidiárna a nastupuje až vtedy,   keď   nie   je daná právomoc všeobecných súdov – napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 13/01.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005