znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 225/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2003 predbežne   prerokoval sťažnosť V., spol. s   r. o., V., zastúpenej advokátom JUDr. M. F., Advokátska kancelária F. – H., B., ktorou   namieta   porušenie   svojho práva na súdnu ochranu   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresným   súdom Bratislava I a jeho postupom, ktorým povolil vykonať v oddiele Sro vo vložke č. 11491/B zápis o výmaze spoločnosti L. P., s. r. o., B. z obchodného registra.

r o z h o d o l :

Sťažnosť V., spol. s r. o.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2003 doručená sťažnosť V., spol. s r. o., V. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. M. F., Advokátska kancelária F. – H., B., Ž., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“), ktorým povolil vykonať v oddiele   Sro   vo   vložke   č.   11491/B   zápis   o výmaze   spoločnosti   L.   P.,   s.   r.   o.,   B. z obchodného registra.

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   a pripojených   príloh   vyplývajú   nasledovné rozhodujúce skutočnosti.

Okresný   súd   uznesením   zo   17.   augusta   2000   sp.   zn.   Sro   11491/B,   ZPZ: 5590/Sro/2000 vyhovel návrhu spoločnosti L. P., s. r. o., B. a povolil vykonať v obchodnom registri v oddiele Sro vo vložke č. 11491/B zápis, ktorým sa spoločnosť L. P., s. r. o., B. vymazáva   z obchodného   registra   okresného   súdu.   Toto   rozhodnutie   nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2000 a v zmysle § 68 ods. 1 Obchodného   zákonníka   týmto rozhodnutím   okresného   súdu   spoločnosť   L.   P.,   s.   r.   o.,   B.   zanikla.   V dôsledku   tejto skutočnosti okresný súd prestal viesť zápis spoločnosti L. P., s. r. o., a súčasne s tým aj spoločnosti   V.,   spol.   s.   r.   o.,   ako   spoločníka   tejto   spoločnosti   v obchodnom   registri okresného súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 3 M Obdo 2/2001 zo 7. novembra 2001 na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. Sro 11491/B, ZPZ: 5590/Sro/2000 zo 17. augusta 2000, ktorým okresný   súd   povolil   vykonať   zápis,   ktorým   sa   spoločnosť   L.   P.,   s.   r.   o.,   vymazala z obchodného registra okresného súdu.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   uvedený   rozsudok   najvyššieho   súdu   nenadobudol právoplatnosť v zmysle § 159 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože nebol riadne doručený. V tejto súvislosti uvádza, že v zmysle § 158 ods. 2 citovaného zákona rovnopis písomne vyhotoveného rozsudku sa doručuje účastníkom konania, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa názoru sťažovateľa účastníkom konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora,   ktoré   smerovalo   proti   výroku   okresného   súdu,   ktorým   tento   rozhodol o povolení vykonať zápis o výmaze spoločnosti L. P., s. r. o., v obchodnom   registri,   je vzhľadom na § 243c Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 90 a § 200a citovaného zákona spolu s § 31 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej sa zápis v obchodnom registri týka, teda v danom prípade spoločnosť L. P., s. r. o. Táto však dňom 21. augusta 2000, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie okresného súdu o výmaze spoločnosti z obchodného registra, zanikla. Najvyšší súd mal preto v zmysle § 104 v spojení s § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku konanie o mimoriadnom dovolaní zastaviť.

Podľa sťažovateľa rozhodnutie najvyššieho súdu z dôvodu zániku účastníka konania spoločnosti L. P., s.   r. o., nemožno tomuto účastníkovi doručiť v zmysle § 158 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, čím nedošlo k naplneniu jednej z podmienok, ktorú tento zákon   v   §   159   ods.   1   vyžaduje   pre   právoplatnosť   rozhodnutia.   Preto   vyššie   uvedené rozhodnutie   najvyššieho   súdu   nenadobudlo   právoplatnosť,   a preto   nemá   žiadne   právne účinky na rozhodnutie okresného súdu, ktorým tento povolil zápis o výmaze spoločnosti L. P., s. r. o., z obchodného registra, a táto spoločnosť teda neexistuje, lebo zanikla. Okresný súd na základe vyššie uvedeného neprávoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu však   znovu   vedie   zápis zaniknutej spoločnosti L. P., s. r. o., a navrhovateľa ako jej spoločníka v obchodnom registri.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jeho   práva   na   súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy okresným súdom, ktorý v oddiele Sro vo vložke 1149/B vedie spoločnosť L. P., s. r. o., ktorá zanikla, a ako jej spoločníka spoločnosť V., spol.   s   r.   o.,   a zároveň   zakázal okresnému   súdu   ďalej   viesť   spoločnosť L.   P.,   s.   r.   o., v obchodnom registri okresného súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právo na prístup k súdnej ochrane však nemá a nemôže mať   absolútnu   povahu.   Účelom   citovaného   článku   ústavy   je   zaručiť   každému   prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa po splnení predpokladov ustanovených zákonom stal účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd musí osobe (právnickej aj fyzickej) umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti sťažovateľa je jasne oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia ústavného súdu (petit). Ústavný súd môže teda rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a ostatné údaje pokladá za súčasť argumentácie (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Podľa   §   68   ods.   1   Obchodného   zákonníka   spoločnosť   zaniká   ku   dňu   výmazu z obchodného registra. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie spôsobom ustanoveným v zákone. Jedným zo spôsobov zrušenia spoločnosti je aj zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Podľa § 68 ods. 4 citovaného zákona ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku,   vykoná   súd   na   základe   právoplatného   rozhodnutia   výmaz   spoločnosti z obchodného registra.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4 K 127/00-44 z 8. augusta 2000 zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka L. P., s. r. o., pre nemajetnosť.

Na základe uvedeného na návrh vyššie uvedenej spoločnosti okresný súd uznesením sp. zn. Sro 11491/B, ZPZ: 5590/Sro/2000 zo 17. augusta 2000 povolil vykonať zápis tejto skutočnosti   do   obchodného   registra   v oddiele   Sro   vo   vložke   č.   11491/B   týkajúcej   sa spoločnosti   L. P.,   s.   r. o.,   ako aj zápis,   že táto spoločnosť sa   vymazáva z obchodného registra. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. augusta 2000.

Najvyšší súd rozhodnutím sp. zn. 3 M Obdo 2/2001 zo 7. novembra 2001 na základe mimoriadneho   dovolania   generálneho   prokurátora   zrušil   uznesenie   okresného   súdu o výmaze spoločnosti L. P., s. r. o., z obchodného registra okresného súdu.

V konaní o vykonanie zápisu do obchodného registra musí súd skúmať, či sú splnené podmienky   pre   žiadaný   zápis.   Navrhovateľ   zápisu   musí   listinami   doložiť   existenciu skutočností, ktoré majú byť do obchodného registra zapísané, prípadne aj splnenie ďalších podmienok   (§   200b   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   a   §   31   ods.   2   Obchodného zákonníka). Listinou, ktorú musí predložiť žiadateľ súčasne so žiadosťou o výmaz, je aj písomný súhlas správcu dane (rozsudok najvyššieho súdu z 18. augusta 1993 sp. zn. Obz 9/93).

Daňový   subjekt   zapísaný   v obchodnom   registri   je   povinný   predložiť   súčasne   so žiadosťou o výmaz z obchodného registra písomný súhlas správcu dane. Povinnosť žiadať o písomný súhlas správcu dane s ukončením činnosti majú aj ostatné daňové subjekty (§ 33 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov).Okresný   súd   si   vyššie   uvedený   súhlas   správcu   dane   pred   povolením   výmazu spoločnosti L. P., s. r. o., nevyžiadal.

Registrový súd vo veci rozhodol bez toho, aby požadoval od sťažovateľa doloženie písomného súhlasu správcu dane s výmazom z obchodného registra spoločnosti L. P., s. r. o. Opomenul,   že   povinnosť   predložiť   registrovému   súdu   súhlas   správcu   dane   s výmazom z obchodného registra má každý daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri.

Bez predloženie súhlasu správcu dane registrový súd nemôže vyhovieť návrhu na vymazanie   daňového   subjektu   z   obchodného registra   (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obz 10/94).

V dôsledku   predmetného   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   sa   konanie   o výmaz spoločnosti   L.   P.,   s.   r.   o.,   vrátilo   do   štádia   podania   návrhu   na   výmaz   spoločnosti z obchodného registra, keďže spoločnosť bola v zmysle § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka zrušená. Následne registrový súd vyzval listom zo 7. marca 2002 spoločnosť L. P., s. r. o., na splnenie povinnosti doručiť mu súhlas správcu dane s výmazom.

Návrh na zmenu zápisu do obchodného registra týkajúceho sa právnickej osoby podá jej štatutárny orgán, ktorý koná za právnickú osobu, ktorá je navrhovateľom i účastníkom konania, jej sa doručuje uznesenie. Taktiež rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní doručuje dovolací súd účastníkom konania v zmysle § 243j Občianskeho súdneho poriadku.

V tých   prípadoch,   keď   najvyšší   súd   na   základe   mimoriadneho   dovolania   proti právoplatnému uzneseniu súdu zruší rozhodnutie registrového súdu, vákuum legis úpravy právnych   vzťahov   vzniknutých   v tomto   prípade,   teda   aj   doručovania   rozhodnutia najvyššieho súdu, vypĺňa v praxi uplatňovaná judikatúra všeobecných súdov (rozhodnutia najvyššieho súdu   sp. zn. Obz 9/93, 4 Obz 10/94, Rc 10/98). Podľa nej najvyšší súd ak neboli splnené podmienky pre zápis výmazu spoločnosti z obchodného registra, uznesenie registrového súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, pričom   rozhodnutie doručuje štatutárnemu orgánu tejto spoločnosti.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa vychádzal z toho, že základné   právo   na   súdnu   ochranu   sa   v   občianskom   súdnom   konaní   upravenom v Občianskom   súdnom   poriadku   efektívne   garantuje   iba   vtedy,   ak   sú   splnené   všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže občianskoprávny súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky druhy konaní pred občianskoprávnym súdom, teda aj pre konanie   vo   veciach   obchodného   registra.   V okolnostiach   prípadu   povinnosť   splnenia procesných podmienok výmazu je na strane účastníka konania. Spoločnosť V., s. r. o., ako   spoločník   obchodnej   spoločnosti   L.   P.,   s.   r.   o.,   ktorá   podala   návrh   na   výmaz   do obchodného registra, nie je účastníkom konania. Táto osoba, resp. jej zápis (výmaz) je objektom   konania,   a nie   jeho   subjektom.   Zrušenie   uznesenia   okresného   súdu   o výmaze spoločnosti   L. P.,   s.   r.   o.   (výmaz je podmienený splnením   povinnosti   tejto   spoločnosti predložiť súhlas správcu dane s výmazom), nič nemení na veci, že predmetná spoločnosť, ktorej spoločníkom je sťažovateľ, je zrušená.

Sťažovateľ   požaduje,   aby   ústavný   súd   inak   hodnotil   závery,   ku   ktorým   dospel okresný   súd   v   spojitosti s procesnými podmienkami výmazu spoločnosti L. P., s. r. o., z obchodného registra. Na iné právne hodnotenie a zmenu právnych názorov všeobecných súdov utváraných pri ich zákonných postupoch ústavný súd však nie je oprávnený. Ústavný súd je oprávnený aj povinný posúdiť prípadnú neústavnosť konania alebo rozhodovania všeobecných   súdov,   t.   j.   či   v konaní   pred   nimi   nedošlo   k porušeniu   ústavnoprocesných princípov (čl. 46 až 50 ústavy) alebo či ich rozhodnutia nie sú svojvoľné. Takto vymedzená právomoc   ústavného   súdu   však   nemá   za   následok   vznik   oprávnenia   a povinnosti prehodnocovať právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto súdy   dospeli   na základe výkladu a používania zákonov (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03).

Postup   okresného súdu   spočívajúci   v rešpektovaní   rozhodnutia   najvyššieho súdu nemožno pokladať za prejav jeho svojvôle. Výklad § 159 ods. 1 a § 158 ods. 2 Občianskeho súdneho   poriadku   prezentovaný   sťažovateľom   vedie   k obchádzaniu   účelu   zákona.   Jeho dôsledkom je, že najvyšší súd by nemohol reálne uplatňovať svoju právomoc preskúmať rozhodnutia   o výmaze   obchodných   spoločností   z obchodného   registra,   lebo   by   pre nemožnosť   ich   doručenia   už   vymazaným   obchodným   spoločnostiam   tieto   rozhodnutia nemohli   nadobudnúť   právoplatnosť.   Ak   zákonodarca   priznal   najvyššiemu   súdu   právo preskúmavať   rozhodnutia   o výmaze   obchodných   spoločností   z obchodného   registra,   tak treba aj § 159 ods. 1 a § 158 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vykladať tak, aby takéto rozhodnutie najvyššieho súdu mohlo nadobudnúť právoplatnosť.

Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru o nedostatku príčinnej súvislosti   medzi   konaním   okresného   súdu   a možným   porušením   základného   práva sťažovateľa   upraveného   v čl.   46   ods.   1   a v nadväznosti   na   to   k záveru   o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa.  

  Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

  P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2003