znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 224/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť M. D. – B., Č., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., Č., ktorou   namieta   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 26/2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D. – B., Č.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2005 doručená   sťažnosť   M.   D.   –   B.,   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. A. K. Č., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 26/2005.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   listín   vyplýva,   že   15.   marca   2004   súdny exekútor vykonal rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, proti ktorému podal sťažovateľ námietky. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 13 Er 1407/01-101 zo 6. apríla 2004 vyhovel námietkam sťažovateľa. Súdny exekútor podal proti tomuto uzneseniu odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. 5 CoE 26/2005-134 z 29. apríla 2005 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým nebol schválený rozvrh výťažku.

Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   garantované   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru v tom, že krajský súd nepostupoval vo veci bez zbytočných prieťahov a nerozhodol v primeranej lehote, pretože rozhodol až 29. apríla 2005, hoci súd prvého stupňa vydal uznesenie už 15. marca 2004. Sťažovateľ podľa jeho tvrdenia sa snažil urýchliť konanie písomnou výzvou, ale bezúspešne.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo   na   spravodlivé   a verejné   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   nezávislým a nestranným   súdom   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   bolo   krajským   súdom   v konaní sp. zn. 13 Er   1407/01   porušené.   Ďalej   žiada,   aby   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   1   000   000   Sk   (jeden   milión   slovenských korún)   a rozhodol   aj   o úhrade   trov   právneho   zastúpenia   vo   výške   6   309,50   Sk (šesťtisíctristodeväť slovenských korún a päťdesiat halierov).

II.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   rozhoduje   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   sťažovateľ   označil,   a to   buď   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   je   možné   považovať   tú,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 56/03, II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní krajského súdu, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 5 CoE 26/2005.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obdobne právu na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie ešte trvalo (III. ÚS 20/00).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažnosť,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bola ústavnému súdu podaná až po tom, ako krajský súd vo veci rozhodol uznesením č. k. 5 CoE 26/2005-134 z 29.   apríla   2005.   Ústavný   súd zistil   na Okresnom   súde   Nové Zámky, že uvedené uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 2. júna 2005. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 30. júna 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že písomnou výzvou sa snažil urýchliť konanie na krajskom   súde,   ale bezúspešne.   Napriek tomu, že krajský   súd   stav právnej   neistoty   po písomnej výzve sťažovateľa nenapravil, sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní   až   po   právoplatnom   skončení   konania,   keď   ústavný   súd   už   nemôže   žiadnym spôsobom   prispieť   k naplneniu   účelu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   t.   j.   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty.   Krajský   súd   svojím právoplatným   uznesením   odstránil   stav   právnej   neistoty,   a preto   ústavný   súd   sťažnosť sťažovateľa považuje za zjavne neopodstatnenú.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 citovaného zákona má primerané   finančné   zadosťučinenie   povahu   náhrady   ujmy   vyjadrenej   v peniazoch. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal tou časťou   sťažnosti,   v ktorej   je   obsiahnutá   žiadosť   sťažovateľa   o priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k tomuto rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005