znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 223/09-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   8.   septembra   2009 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti J. K., Česká republika, I. B., Česká republika, I. Č., H., O. V., H., L. L., Česká republika, O. Š., Česká republika, a A. K., V., zastúpených advokátom JUDr. M. R., Ž.,   pre namietané porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Čadca v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   980/1998 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J.   K.,   I.   B.,   I. Č.,   O. V.,   L.   L., O.   Š. a A.   K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie   v sume   1   500   €   (slovom   tisícpäťsto   eur)   každému   z   nich,   ktoré   j e Okresný súd Čadca   p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A.   K. trovy   právneho   zastúpenia   v sume 1   311,98   €   (slovom tisíctristojedenásť eur a deväťdesiatosem   centov) na   účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta JUDr.   M.   R.,   Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 223/09-8 z 28. júla 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. K., I. B., I. Č., O. V., L. L., O. Š. a A. K. (ďalej len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Právni predchodcovia sťažovateľov v 1/ a ž 7/ rade podali na Okresný súd v Čadci dňa   20.   3.   1998   žalobu   o   určenie   vlastníckeho   práva   k   domu   č.   p.   563   v   kat.   úz.   V. Počas konania právni predchodcovia sťažovateľov v 1/ až 7/ rade zomreli. Z uvedeného dôvodu   preto   súd   konanie   zastavil.   Nakoľko   sťažovateľka   v1/   rade   nesúhlasila   so zastavením   konania,   podala   proti   nemu   odvolanie.   Krajský   súd   v   Žiline   na   základe uznesenia č. k. 23 Co 1665/01 zo dňa 31. 8. 2001 uznesenie Okresného súdu v Čadci zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Po ďalšom 5 ročnom konaní, Okresný súd v Čadci rozsudkom č. k. 12 C 980/1998 zo dňa 27. 6. 2007 návrh zamietol. Nakoľko sťažovatelia s uvedeným   rozsudkom   nesúhlasili,   podali   proti   nemu   odvolanie.   Krajský   súd   v   Žiline na základe uznesenia č. k. 8 Co 348/2007 zo dňa 24. 6. 2008 vec opätovne zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v Čadci na základe uznesenia č. k. 12 C 980/1998 zo dňa 29. 9. 2008 nariadil znalecké dokazovanie Ing. L. B., B. a uložil sťažovateľov zložiť zálohu na znalecké dokazovanie   vo   výške   18.000,-   Sk.   Nakoľko   sťažovatelia   s   týmto   rozhodnutím   súdu,   v ktorom určil súd úlohu znalcovi v časti kto bol vlastníkom a užívateľom domu č. 563, postaveného na p KN č. 3433, kat. úz. V., s výškou zálohu a ani s osobou znalca nesúhlasili, podali proti uvedenému uzneseniu odvolanie.

Nakoľko   súd   vo   veci   nekonal,   podala   sťažovateľka   v   1/   rade   v   mene   všetkých sťažovateľov dňa 15. 4. 2009 sťažnosť na prieťahy v konaní, z dôvodu, že konanie na súde trvá viac ako 11 rokov a vec do dnešného dňa nie je právoplatne skončená.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sú sťažovatelia po viac ako 11 rokoch konania bez akéhokoľvek   výsledku,   majú   za   to,   že   vznikajú   prieťahy   v   konaní,   dĺžka   konania je neprimerane dlhá a nie je predpoklad jej právoplatného skončenia v najbližšej dobe, pričom súd mohol nariadiť znalecké dokazovanie už po prvom pojednávaní a sú porušované ich základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR,   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd, čl. 36 ods. 3   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   v   konaní   Okresného   súdu   v   Čadci č. k. 12 C 980/1998.“

Podľa   sťažovateľov   súdne   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 12 C 980/1998   prebieha   od   roku   1998   a   dosiaľ   nie   je   právoplatne   skončené,   čo   len prehlbuje ich právnu neistotu.

Sťažovatelia uviedli, že v postupe okresného súdu vidia porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške 1 500 € každému zo sťažovateľov odôvodnili tým, že vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, čo u nich vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez   zbytočných   prieťahov   a zaplatiť   im   primerané   finančné   zadosťučinenie   každému v sume po 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 311,98 €.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedom,   listom   zo 4.   augusta   2009   sp.   zn.   Spr   1155/09,   v ktorom sa uvádza:

„Sťažnosť J. K. som riešil pod Spr 27/09. Sťažnosť som vyhodnotil ako nedôvodnú, o čom bola sťažovateľka písomne upovedomená. Sťažnostný spis pripájam spolu so spisom 12 C 980/1998.“

Predseda okresného súdu v podaní zo 4. augusta 2009 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v sťažnosti   z   2.   júla   2009   uviedol,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   na   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02)   ústavný   súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 12 C 980/1998 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania je určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti,   ktoré   tvorí bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a vec   z právneho   a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Sťažovatelia   boli   v konaní   aktívni   a súčinnostní.   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup   okresného   súdu.   Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska   sťažovateľmi   namietaných   (označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru   veci vyplýva, že 31. júla 1998 bola na okresnom   súde   podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva. Dňa 11. decembra 2000 okresný súd uznesením zastavil súdne konanie z dôvodu smrti navrhovateľov (právnych predchodcov sťažovateľov). Dňa 1. marca 2001   bolo   podané   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o zastavení   konania. Uznesením   z 31.   augusta   2001   Krajský   súd   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd   rozsudkom   z 27.   júna 2007   návrh   zamietol.   Dňa   27.   septembra   2007   bolo   podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súdu uznesením z 24. júna 2008 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením z 29. septembra 2008 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 13. októbra 2008 bolo proti uzneseniu o ustanovení znalca podané odvolanie. Krajský súd uznesením z 29. mája 2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Z uvedeného vyplýva, že okrem celkovo neakceptovateľnej doby konania vyše desať rokov   v konaní   nebol   ani   zaistený   priebeh,   ktorý   požaduje   ustanovenie   §   100   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   súd   v konaní   i bez   ďalších   návrhov postupuje tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd rozhodol procesným rozhodnutím (11. decembra 2000), keď konanie zastavil, alebo rozsudkom   z 27.   júna 2007,   keď   návrh   zamietol. Tieto   rozhodnutia   boli po odvolaniach   zrušené,   čo   svedčí   o   nesústredenej   práci   okresného   súdu.   Túto   výčitku možno   zdôrazniť   aj   v súvislosti   s   nariadením   znaleckého   dokazovania   až   po   desiatich rokoch od začiatku konania.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie na okresnom súde začalo ešte v roku 1998, konštatuje, že celková dĺžka konania – 11 rokov (z toho na okresnom súde 9 rokov) – nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby   oprávnili   ústavný   súd   k záveru,   že   právna   vec   sťažovateľov   nebola   prerokovaná bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   postupom   okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   980/1998 bolo   porušené   základné   právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 980/1998 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume po 1 500 € každému z nich voči okresnému súdu poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne   skončené   ani   po   11   rokoch   (z   toho   na   okresnom   súde   konanie   prebieha 9 rokov). U sťažovateľov oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľov, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume požadovanej sťažovateľmi 1 500 €,   ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom   tohto nálezu každému zo sťažovateľov, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré im vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľov   si   v   sťažnosti   uplatnil   trovy   konania   v   sume 1 311,98 €. Základom pre výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 € (20 950 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 1 311,98 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) u siedmich sťažovateľov vo   výške 115,90 € x   2   x   7   mínus   20   %   podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pretože advokát zastupuje siedmich   sťažovateľov.   Ďalej   ústavný   súd   podľa   citovanej   vyhlášky   priznal   právnemu zástupcovi sťažovateľov dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 €. Ústavný súd vyslovil povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi sťažovateľov.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009