znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 223/06-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Mgr. J. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 18 C 28/03, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C 28/03   p o r u š e n é   b o l o.

2. Mgr. J. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   nahradiť Mgr. J. B. trovy právneho zastúpenia   v   sume   5   460   Sk   (slovom   päťtisícštyristošesťdesiat   slovenských   korún) právnemu zástupcovi JUDr. M. Š. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti Mgr. J. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2006 doručená sťažnosť Mgr. J. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   Okresným   súdom   Bratislava   I   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn. 18 C 28/03.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   223/06-16   z   11.   júla 2006   prijal   sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 29. septembra 2006 vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 3. októbra 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   je   ako   navrhovateľka   v 2.   rade účastníčkou konania sp. zn. 18 C 28/03 vedeného okresným súdom, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti zmlúv o nadstavbe bytu a zároveň žiada o poskytnutie dočasnej ochrany nariadením predbežného opatrenia.

Sťažovateľka   uvádza,   že   okresný   súd   pri   prejednávaní   žiadosti   o vydanie predbežného opatrenia nepostupoval zákonným spôsobom, pričom aj v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení došlo k neodôvodnenému zadržiavaniu súdneho spisu, preto podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi č. Spr. 2179/05 z 10. decembra 2005 uviedla, že sťažnosť považuje za dôvodnú.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite)   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy v konaní sp. zn. 18   C 28/03.   Zároveň   požaduje   priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia v sume 150 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 22. septembra 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadril   k   sťažnosti sťažovateľky.   Predseda   okresného   súdu   sa   v   stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu 20. októbra 2006 vyjadril, že „V prílohe môjho vyjadrenia Vám vzhľadom na široký obsah spisového materiálu nepripájam prehľad vykonaných úkonov v predmetnej veci.

Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právnych úkonov a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol doručený tunajšiemu súdu dňa 11. 02. 2003. Uznesením č. k. 18 C 28/2003 zo dňa 04. 04. 2003 právoplatným dňa 28. 04. 2003 súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. O opätovnom návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   podaného   na   súd   dňa   14.   04.   2005   súd rozhodol   uznesením   č.   k.   18   C   28/2003-196   zo   dňa   06.   06.   2005   (návrh   na   vydanie predbežného   opatrenia   odmietol).   Z dôvodu   podaného   odvolania   zo   dňa   22.   06.   2005 zákonná sudkyňa uznesením č. k. 18 C 28/2003-237 zo dňa 25. 10. 2005 zrušila predmetné uznesenie zo dňa 06. 06. 2005. Sudkyňa dňa 20. 10. 2005 dala pokyn na doručenie návrhu na   vyjadrenie   odporcom.   Dňa   21.   11.   2005   sudkyňa   dala   pokyn   na   predloženie   veci vyššiemu   súdnemu   úradníkovi   na   odstránenie   vád   v doručení.   K dnešnému   dňu   vo   veci meritórne rozhodnuté nebolo.

Vzhľadom   na   pretrvávajúce   kritické   personálne   obsadenie   sudcov na občianskoprávnom úseku Okresného súdu Bratislava I a pretrvávajúci poddimenzovaný stav sudcov, ktorý k dnešnému dňu trvá, vo veci musím konštatovať, že objektívny prieťah v konaní bol zavinený touto skutočnosťou ako i samotným predmetom konania a s tým sa viažucou obtiažnosťou prejednávanej veci.

Ctený   ÚS   SR   dovoľujem   si   Vás   požiadať,   aby   boli   vzaté   uvedené   skutočnosti na vedomie a bolo zvážené či sťažovateľom bude priznané finančné zadosťučinenie a to z dôvodu,   že   k   zavinenému   prieťahu   v konaní   zo   strany   konajúcej   sudkyne   došlo z objektívnych príčin a na konanie súdu v predmetnej veci mal vplyv pretrvávajúci nízky počet   sudcov   tunajšieho   súdu   a vysoký   počet   pridelených   vecí   v oddelení   zákonnej sudkyne“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 28/03 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka   ako navrhovateľka v 2.   rade   doručila   11. februára 2003 okresnému súdu   žalobu   o určenie   neplatnosti   právnych   úkonov   (zmluvy   o nadstavbe)   so   súčasným návrhom na vydanie predbežného opatrenia s prílohami.

Okresný   súd   vydal   21.   februára   2003   pokyn   na   doručenie   výzvy   sťažovateľke za účelom   úhrady   súdneho   poplatku   v súvislosti   s podaním   návrhu.   Okresný   súd   vydal 24. februára 2003 pokyn na doručenie výzvy právnemu zástupcovi sťažovateľky. Právny zástupca   sťažovateľky   4.   marca   2003   doručil   okresnému   súdu   odpoveď   na   výzvu so súčasnou úhradou súdneho poplatku.

Okresný súd vydal 6. marca 2003 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľky. Odpoveď na prípis bola súdu doručená 7. a 18. marca 2003. Okresný súd uznesením   č.   k.   18   C   28/03-86   zo   4.   apríla   2003   návrh   sťažovateľky   na   vydanie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ v 1. rade doručil okresnému súdu 14. apríla 2004 žiadosť o vrátenie súdneho poplatku, ktorý bol nedopatrením uhradený duplicitne.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   3.   júna   2003   oznámenie o zmene sídla. Podľa úradného záznamu okresného súdu bol posudzovaný spis 10. júna 2004 predložený zákonnej sudkyni na ďalší postup. Okresný súd vydal 11. júna 2004 pokyn na vrátenie úhrady súdneho poplatku; 28. septembra 2004 vydal pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke, aby uhradila súdny poplatok za podanie návrhu a uznesením č. k. 18 C 28/03-101 z 28. septembra 2004 rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v 1. rade, ktorý bol uhradený duplicitne. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 27. októbra 2004 v uvedený   deň   nahliadla   do   posudzovaného   spisu   splnomocnenkyňa   právneho   zástupcu sťažovateľky.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   27.   októbra   2004   ďalšie prílohy   k návrhu   na začatie   konania, ako   aj úhradu   súdneho   poplatku.   Podľa   úradného záznamu okresného súdu z 18. februára 2005 v uvedený deň nahliadol do posudzovaného spisu splnomocnenec právneho zástupcu sťažovateľky.

Právny   zástupca   sťažovateľky   doručil   okresnému   súdu   14.   apríla   2005   návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 28/03-124 zo 4. mája 2005 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na doplnenie návrhu v určenej lehote. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu doplnenie návrhu 19. mája 2005.

Okresný súd uznesením č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005 návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia odmietol, pričom zároveň nariadil termín pojednávania na 13. október 2005. Právny zástupca sťažovateľky doručil 6. júna 2005 okresnému súdu ďalšie doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Okresnému súdu bola 14. júna 2005 doručená žiadosť Krajského stavebného úradu v B. o informáciu o stave predmetného konania.

Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 22. júna 2005 odvolanie proti uzneseniu č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005. Okresný súd prípisom zo 6. júla 2005 požiadal Register obyvateľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica (ďalej len „register obyvateľstva“) o oznámenie adresy odporcu v 1. rade. Odpoveď registra obyvateľstva bola okresnému súdu doručená 4. augusta 2005.

Okresný súd vydal 10. augusta 2005, 6. septembra 2005 a 6. októbra 2005 opätovne pokyn na doručenie uznesenia č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005 odporcovi v 1. rade a pripojenie   doručeniek.   Právny   zástupca   sťažovateľky   23.   septembra   2005   doručil okresnému súdu urgenciu vo veci rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005, ktoré bolo okresnému súdu doručené 26. júna 2005.

Okresný   súd   vydal   7.   októbra   2005   pokyn   na   zrušenie   termínu   pojednávania nariadeného na 13. október 2005 z dôvodu predloženia spisu Krajskému súdu v Bratislave na   rozhodnutie   o odvolaní   a 17.   októbra   2005   bol   vydaný   pokyn   na   predloženie   spisu zákonnej sudkyni.

Okresný súd uznesením č. k. 18 C 28/03-237 z 25. októbra 2005 zrušil uznesenie č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005 a vydal pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania, ako aj prípis odporcom, aby sa vyjadrili k návrhu na začatie konania. Odporcovia sa vyjadrili k návrhu stanoviskom doručeným okresnému súdu 18. novembra 2005. Okresný súd vydal 21. novembra 2005 pokyn na zistenie pobytu odporkyne v 2. rade a doručenie uznesenia č. k. 18 C 28/03-237 z 25. októbra 2005 účastníkom konania.

Okresný súd vydal 3. apríla 2006 pokyn na zistenie pobytu odporkyne v 2. rade. Odpoveď registra obyvateľstva bola okresnému súdu doručená 24. apríla 2006 (č. l. 287 spisu).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu je návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o nadstavbe bytu, teda ide o vec, ktorá po právnej stránke patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku nie je možné v danom štádiu hodnotiť, pretože v danej veci sa zatiaľ neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a nebolo vykonané dokazovanie v merite veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   porušeniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto   súvislosti   nezistil   žiadnu   okolnosť   v správaní   sťažovateľky,   ktorou   by   prispela k zbytočným   prieťahom   v konaní.   Sťažovateľka   podala   18.   októbra   2005   sťažnosť   na prieťahy   v   konaní,   čím   dala   najavo   nespokojnosť   s rýchlosťou   priebehu   predmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný, pričom plynulému prerokovaniu danej   veci   nebránila   žiadna   zákonná   prekážka   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   3/00, III. ÚS 46/04).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v období od 4. apríla 2003 do 4. mája 2005 ako časový   úsek,   v ktorom   došlo   nečinnosťou   a neefektívnymi   úkonmi   okresného   súdu k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 25 mesiacov. V danom období síce okresný súd vykonal určité úkony (11. júna a 28. septembra 2004), tieto sa však týkali len vrátenia duplicitne uhradeného súdneho poplatku, ktorý bol prvýkrát uhradený 4. marca   2003.   Ústavný   súd   navyše   poukazuje   na   skutočnosť,   že   od   podania   návrhu na začatie   konania   uplynulo   viac   ako   3,5   roka,   pričom   okresný   súd   sa   zaoberal   len poplatkovou   povinnosťou   a dvakrát   vydal   uznesenia o zamietnutí   predbežného   opatrenia (č. k. 18 C 28/03-86 zo 4. marca 2003 a č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005, ktoré bolo navyše zákonnou sudkyňou zrušené uznesením č. k. 18 C 28/03-237 z 25. októbra 2005). V danej   veci   sa   zatiaľ   neuskutočnilo   ani   jedno   pojednávanie   (pojednávanie   nariadené na 13. október 2005 bolo 7. októbra zrušené).

Na   základe   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   bolo   porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Predseda okresného súdu v stanovisku č. Spr. 2179/05 z 13. októbra 2006 uviedol, že v konaní   vznikli   objektívne   prieťahy,   ktoré   sú   dôsledkom   poddimenzovaného   stavu a kritického personálneho obsadenia sudcov na občianskoprávnom úseku okresného súdu, ako aj vysokým počtom vecí pridelených zákonnej sudkyni.

Ústavný súd uvedenú argumentáciu predsedu okresného súdu v zmysle doterajšej judikatúry   nemôže   akceptovať,   pretože   právo   zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty   osoby,   ktorá   sa   obrátila   na   súd   v konkrétnej   veci   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn. II. ÚS 40/97,   III.   ÚS   140/05,   III.   ÚS   113/06).   Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu vyjadreného   v rozhodnutí   sp.   zn.   III.   ÚS   14/00   „Otázky   množstva   vecí,   personálne a organizačné   problémy   súdu   nie   sú   v zásade   ústavne   významné   pre   posúdenie   toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti   nežiadala,   aby   ústavný   súd   po   vyslovení porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   neprikázal   v danej   veci   okresnému   súdu   konať   bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľky,   zaoberal   sa   aj   jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Ústavný   súd   pri   stanovení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vzal do úvahy   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu,   ako   aj   okolnosť,   že   sťažovateľka   svojím správaním   neprispela   k   zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní.   Ústavný   súd v okolnostiach   tejto   veci   považuje   sumu   30   000   Sk   pre   sťažovateľku   za   primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku zbytočných prieťahov v danom konaní, ako aj charakter posudzovaného konania, ktoré bolo v hodnotenom období vedené   neefektívne.   Žiadosti   sťažovateľky,   ktorá   požadovala   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk, ústavný súd vo zvyšnej časti nevyhovel, lebo bola neprimeraná rozsahu a intenzite porušenia jej práv.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“),   ktoré   upravuje   výšku   odmeny za zastupovanie   pred   ústavným   súdom,   ak   predmet   sporu   nie   je   oceniteľný   peniazmi, odmena za jeden   úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom   konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2006, ústavný súd vychádzal z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého   za   prvý   polrok   2005   bola   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 730 Sk.

Právny   zástupca   sťažovateľky   požadoval   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v celkovej sume 5 460 Sk. Vzhľadom na to, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov priznanú podľa predmetnej vyhlášky, ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 5 460 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky okresný súd   (ustanovenie   §   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s ustanovením   §   149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2006