SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 223/06-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť Mgr. J. B., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava I v konaní sp. zn. 18 C 28/03, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Mgr. J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 18 C 28/03 p o r u š e n é b o l o.
2. Mgr. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť Mgr. J. B. trovy právneho zastúpenia v sume 5 460 Sk (slovom päťtisícštyristošesťdesiat slovenských korún) právnemu zástupcovi JUDr. M. Š. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažnosti Mgr. J. B. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2006 doručená sťažnosť Mgr. J. B., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní sp. zn. 18 C 28/03.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 223/06-16 z 11. júla 2006 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 29. septembra 2006 vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 3. októbra 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že je ako navrhovateľka v 2. rade účastníčkou konania sp. zn. 18 C 28/03 vedeného okresným súdom, v ktorom sa domáha určenia neplatnosti zmlúv o nadstavbe bytu a zároveň žiada o poskytnutie dočasnej ochrany nariadením predbežného opatrenia.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd pri prejednávaní žiadosti o vydanie predbežného opatrenia nepostupoval zákonným spôsobom, pričom aj v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení došlo k neodôvodnenému zadržiavaniu súdneho spisu, preto podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi č. Spr. 2179/05 z 10. decembra 2005 uviedla, že sťažnosť považuje za dôvodnú.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 18 C 28/03. Zároveň požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd výzvou z 22. septembra 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľky. Predseda okresného súdu sa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 20. októbra 2006 vyjadril, že „V prílohe môjho vyjadrenia Vám vzhľadom na široký obsah spisového materiálu nepripájam prehľad vykonaných úkonov v predmetnej veci.
Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právnych úkonov a návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol doručený tunajšiemu súdu dňa 11. 02. 2003. Uznesením č. k. 18 C 28/2003 zo dňa 04. 04. 2003 právoplatným dňa 28. 04. 2003 súd návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. O opätovnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného na súd dňa 14. 04. 2005 súd rozhodol uznesením č. k. 18 C 28/2003-196 zo dňa 06. 06. 2005 (návrh na vydanie predbežného opatrenia odmietol). Z dôvodu podaného odvolania zo dňa 22. 06. 2005 zákonná sudkyňa uznesením č. k. 18 C 28/2003-237 zo dňa 25. 10. 2005 zrušila predmetné uznesenie zo dňa 06. 06. 2005. Sudkyňa dňa 20. 10. 2005 dala pokyn na doručenie návrhu na vyjadrenie odporcom. Dňa 21. 11. 2005 sudkyňa dala pokyn na predloženie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád v doručení. K dnešnému dňu vo veci meritórne rozhodnuté nebolo.
Vzhľadom na pretrvávajúce kritické personálne obsadenie sudcov na občianskoprávnom úseku Okresného súdu Bratislava I a pretrvávajúci poddimenzovaný stav sudcov, ktorý k dnešnému dňu trvá, vo veci musím konštatovať, že objektívny prieťah v konaní bol zavinený touto skutočnosťou ako i samotným predmetom konania a s tým sa viažucou obtiažnosťou prejednávanej veci.
Ctený ÚS SR dovoľujem si Vás požiadať, aby boli vzaté uvedené skutočnosti na vedomie a bolo zvážené či sťažovateľom bude priznané finančné zadosťučinenie a to z dôvodu, že k zavinenému prieťahu v konaní zo strany konajúcej sudkyne došlo z objektívnych príčin a na konanie súdu v predmetnej veci mal vplyv pretrvávajúci nízky počet sudcov tunajšieho súdu a vysoký počet pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne“.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedu okresného súdu, ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 28/03 zistil nasledovný priebeh a stav konania:
Sťažovateľka ako navrhovateľka v 2. rade doručila 11. februára 2003 okresnému súdu žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov (zmluvy o nadstavbe) so súčasným návrhom na vydanie predbežného opatrenia s prílohami.
Okresný súd vydal 21. februára 2003 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke za účelom úhrady súdneho poplatku v súvislosti s podaním návrhu. Okresný súd vydal 24. februára 2003 pokyn na doručenie výzvy právnemu zástupcovi sťažovateľky. Právny zástupca sťažovateľky 4. marca 2003 doručil okresnému súdu odpoveď na výzvu so súčasnou úhradou súdneho poplatku.
Okresný súd vydal 6. marca 2003 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľky. Odpoveď na prípis bola súdu doručená 7. a 18. marca 2003. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 28/03-86 zo 4. apríla 2003 návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Navrhovateľ v 1. rade doručil okresnému súdu 14. apríla 2004 žiadosť o vrátenie súdneho poplatku, ktorý bol nedopatrením uhradený duplicitne.
Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 3. júna 2003 oznámenie o zmene sídla. Podľa úradného záznamu okresného súdu bol posudzovaný spis 10. júna 2004 predložený zákonnej sudkyni na ďalší postup. Okresný súd vydal 11. júna 2004 pokyn na vrátenie úhrady súdneho poplatku; 28. septembra 2004 vydal pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke, aby uhradila súdny poplatok za podanie návrhu a uznesením č. k. 18 C 28/03-101 z 28. septembra 2004 rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi v 1. rade, ktorý bol uhradený duplicitne. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 27. októbra 2004 v uvedený deň nahliadla do posudzovaného spisu splnomocnenkyňa právneho zástupcu sťažovateľky.
Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 27. októbra 2004 ďalšie prílohy k návrhu na začatie konania, ako aj úhradu súdneho poplatku. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 18. februára 2005 v uvedený deň nahliadol do posudzovaného spisu splnomocnenec právneho zástupcu sťažovateľky.
Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 14. apríla 2005 návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením č. k. 18 C 28/03-124 zo 4. mája 2005 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na doplnenie návrhu v určenej lehote. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu doplnenie návrhu 19. mája 2005.
Okresný súd uznesením č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005 návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia odmietol, pričom zároveň nariadil termín pojednávania na 13. október 2005. Právny zástupca sťažovateľky doručil 6. júna 2005 okresnému súdu ďalšie doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Okresnému súdu bola 14. júna 2005 doručená žiadosť Krajského stavebného úradu v B. o informáciu o stave predmetného konania.
Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 22. júna 2005 odvolanie proti uzneseniu č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005. Okresný súd prípisom zo 6. júla 2005 požiadal Register obyvateľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica (ďalej len „register obyvateľstva“) o oznámenie adresy odporcu v 1. rade. Odpoveď registra obyvateľstva bola okresnému súdu doručená 4. augusta 2005.
Okresný súd vydal 10. augusta 2005, 6. septembra 2005 a 6. októbra 2005 opätovne pokyn na doručenie uznesenia č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005 odporcovi v 1. rade a pripojenie doručeniek. Právny zástupca sťažovateľky 23. septembra 2005 doručil okresnému súdu urgenciu vo veci rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005, ktoré bolo okresnému súdu doručené 26. júna 2005.
Okresný súd vydal 7. októbra 2005 pokyn na zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 13. október 2005 z dôvodu predloženia spisu Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní a 17. októbra 2005 bol vydaný pokyn na predloženie spisu zákonnej sudkyni.
Okresný súd uznesením č. k. 18 C 28/03-237 z 25. októbra 2005 zrušil uznesenie č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005 a vydal pokyn na doručenie uznesenia účastníkom konania, ako aj prípis odporcom, aby sa vyjadrili k návrhu na začatie konania. Odporcovia sa vyjadrili k návrhu stanoviskom doručeným okresnému súdu 18. novembra 2005. Okresný súd vydal 21. novembra 2005 pokyn na zistenie pobytu odporkyne v 2. rade a doručenie uznesenia č. k. 18 C 28/03-237 z 25. októbra 2005 účastníkom konania.
Okresný súd vydal 3. apríla 2006 pokyn na zistenie pobytu odporkyne v 2. rade. Odpoveď registra obyvateľstva bola okresnému súdu doručená 24. apríla 2006 (č. l. 287 spisu).
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.
Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu je návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o nadstavbe bytu, teda ide o vec, ktorá po právnej stránke patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránku nie je možné v danom štádiu hodnotiť, pretože v danej veci sa zatiaľ neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a nebolo vykonané dokazovanie v merite veci.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľky, ktorou by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka podala 18. októbra 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní, čím dala najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného konania.
Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný, pričom plynulému prerokovaniu danej veci nebránila žiadna zákonná prekážka (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).
Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v období od 4. apríla 2003 do 4. mája 2005 ako časový úsek, v ktorom došlo nečinnosťou a neefektívnymi úkonmi okresného súdu k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 25 mesiacov. V danom období síce okresný súd vykonal určité úkony (11. júna a 28. septembra 2004), tieto sa však týkali len vrátenia duplicitne uhradeného súdneho poplatku, ktorý bol prvýkrát uhradený 4. marca 2003. Ústavný súd navyše poukazuje na skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania uplynulo viac ako 3,5 roka, pričom okresný súd sa zaoberal len poplatkovou povinnosťou a dvakrát vydal uznesenia o zamietnutí predbežného opatrenia (č. k. 18 C 28/03-86 zo 4. marca 2003 a č. k. 18 C 28/03-196 zo 6. júna 2005, ktoré bolo navyše zákonnou sudkyňou zrušené uznesením č. k. 18 C 28/03-237 z 25. októbra 2005). V danej veci sa zatiaľ neuskutočnilo ani jedno pojednávanie (pojednávanie nariadené na 13. október 2005 bolo 7. októbra zrušené).
Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom období, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.
Predseda okresného súdu v stanovisku č. Spr. 2179/05 z 13. októbra 2006 uviedol, že v konaní vznikli objektívne prieťahy, ktoré sú dôsledkom poddimenzovaného stavu a kritického personálneho obsadenia sudcov na občianskoprávnom úseku okresného súdu, ako aj vysokým počtom vecí pridelených zákonnej sudkyni.
Ústavný súd uvedenú argumentáciu predsedu okresného súdu v zmysle doterajšej judikatúry nemôže akceptovať, pretože právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 40/97, III. ÚS 140/05, III. ÚS 113/06). Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 „Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti nežiadala, aby ústavný súd po vyslovení porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu ústavný súd neprikázal v danej veci okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
IV.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.
Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľka svojím správaním neprispela k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto veci považuje sumu 30 000 Sk pre sťažovateľku za primeranú so zreteľom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku zbytočných prieťahov v danom konaní, ako aj charakter posudzovaného konania, ktoré bolo v hodnotenom období vedené neefektívne. Žiadosti sťažovateľky, ktorá požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk, ústavný súd vo zvyšnej časti nevyhovel, lebo bola neprimeraná rozsahu a intenzite porušenia jej práv.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.
V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku 2006, ústavný súd vychádzal z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 730 Sk.
Právny zástupca sťažovateľky požadoval náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 5 460 Sk. Vzhľadom na to, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov priznanú podľa predmetnej vyhlášky, ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 5 460 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky okresný súd (ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2006