znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 222/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   A.,   t.   č.   vo   výkone   trestu,   zastúpeného   advokátom JUDr. V. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nt 5/2006 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ntok 1/07 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. A.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2009 doručená sťažnosť E. A., vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. K., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   Nt   5/2006 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.   3   Ntok   1/07   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   Ntok   111/06)   o povolenie   obnovy konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Podaná sťažnosť smeruje proti postupu Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove v súvislosti s prieťahmi v konaní o mojom návrhu na povolenie obnovy konania...

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.   zn. 1 T 14/00 zo dňa 17.   decembra 2003 ma po tretíkrát uznal spolu s obžalovaným V. D. vinným zo spáchania pokusu trestného činu vraždy spolupáchateľstvom § 219 ods. 1, 2 písm. h) Trestného zákona. Za to mi uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a zaradil ma do III. nápravnovýchovnej skupiny. Predchádzajúce   dva   rozsudky   krajského   súdu   v   tejto   veci   najvyšší   súd   dvakrát   zrušil. Až rozsudok KS v Prešove zo dňa 17. decembra 2003 potvrdil Uznesením Najvyšší súd Slovenskej   republiky,   sp.   zn.   5   To   13/04   zo   dňa   23.   06.   2004,   tým že zamietol   moje odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že som sa nechcel zmieriť s tým, že som bol odsúdený ako nevinný, podal som prostredníctvom obhajcu dňa 30. 10. 2006 na Krajsky súd v Prešove návrh na povolenie   obnovy   konania v   súlade   s   ustanovením   §   393   a   nasl.   Trestného   zákona (vedené pod. sp. zn. Ntok 111/06). Krajský súd v Prešove prípisom zo dňa 02. 11. 2006 pre údajnú nepríslušnosť vec postúpil na rozhodovanie Okresnému súdu v Prešove (senát JUDr.   K.   M.   N.).   Okresný   súd   v Prešove až   po   siedmych   mesiacoch   svojej   nečinnosti Uznesením   zo   dňa 19.   06.   2007, sp.   zn.   5   Nt/5/06   vyslovil   svoju   vecnú   nepríslušnosť a vyvolal   spor   o   príslušnosť,   ktorý   rozhodoval   Najvyšší   súd   SR,   ktorý   na základe zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia, Uznesením zo dňa 22. 8. 2007, sp. zn. 1 Ndt 13/2007 rozhodol, že príslušným na vykonanie konania je Krajský súd v Prešove (senát JUDr. A. L.). Uznesenie Najvyššieho súdu bolo Okresnému súdu v Prešove podľa podacej pečiatky doručené dňa 28. 08. 2007. Okresný súd v Prešove doručil dňa 04. 09. 2007 Krajskému   súdu   v   Prešove   spis   s   mojim   návrhom   na   povolenie   obnovy   konania (v súčasnosti   vedené   pod sp.   zn.   3   Ntok   1/07). Od   tohoto   dátumu   nastala   absolútna nečinnosť   krajského   súdu,   hoci   prieťahy   súdov   v   konaní   o   povolení   obnovy   konania je možné zaznamenať od samého počiatku podania môjho návrhu. Domnievam sa, že ako sťažovateľ som sa nijakým relevantným spôsobom nepričinil o predĺženie predmetného konania, práve naopak prostredníctvom mojej matky bolo aj keď iba laicky dotazované Ministerstvo spravodlivosti SR (minister) so žiadosťou o pomoc pri odstraňovaní prieťahov.

Dňa   22.   04.   2009   som   podal   prostredníctvom   obhajcu   sťažnosť   predsedovi Krajského súdu v Prešove na prieťahy v konaní, ktorý po oboznámení s obsahom mojej sťažnosti   konštatoval   v   odpovedi   k   sťažnosti   na   prieťahy   zo   dňa   11.   05.   2009;   Spr 10052/2009, že skutočnosti   uvedené   v   mojej   sťažnosti   sú   pravdivé. No   samotné konštatovanie   predsedu   krajského   súdu   o   existencii   prieťahov   pre   mňa   nepredstavuje žiadnu satisfakciu. Ani argumenty o nedostatočnom personálnom obsadení trestného úseku krajského súdu, argumenty o zvýšenom počte náročných vecí v senáte, nemôžu ospravedlniť vzniknuté prieťahy...

Výsledkom   nečinnosti   Okresného   súdu   v   Prešove   a   Krajského   súdu   v   Prešove je skutočnosť,   že   o   mojom   návrhu   na   povolenie   obnovy   konania   nie   je   právoplatne rozhodnuté ani po dva a pol roku od podania návrhu...

Od počiatku vznesenia obvinenia, teda od roku 1999 som tvrdil a preukazoval nevinu a som jednoznačne presvedčený, že som sa stal obeťou justičného omylu. V súčasnosti som už z 12 ročného trestu vykonal v najťažších podmienkach takmer 10 rokov.

Postupom Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove mi bola upretá možnosť v primeranej lehote preukázať svoju nevinu a zároveň mi bola konaním okresného súdu a krajského súdu upretá možnosť dostať sa skôr z výkonu trestu na slobodu v prípade pozitívneho rozhodnutia o mojom návrhu na povolenie obnovy konania. Apelujem najmä na tú skutočnosť, že čas o ktorý som bol ukrátený súdnymi prieťahmi mi už nikto nevráti a ten čas som strávil v najprísnejšom väzení...

Vzhľadom na vyššie uvedené porušenia mojich základných práv a slobôd žiadam, aby mi Ústavný súd SR priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré mi budú povinní Krajský súd v Prešove vo výške 3.500 € a Okresný súd v Prešove vo výške 1.500 €, vyplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

S   odkazom   na   dĺžku   konania   o   mojom   návrhu   na   povolenie   obnovy   konania, s odkazom   na   skutočnosť,   že   napriek   svojmu   neustálemu   presvedčeniu   o   mojej   nevine vykonávam   dlhoročný   trest   v   najťažšej   nápravnovýchovnej   skupine   a   berúc   do   úvahy, že som   sa   o   prieťahy   nepričinil,   možno   považovať   zadosťučinenie   v   takejto   výške za primerané.   O   mojom   návrhu   nie   je   rozhodnuté   súdmi   už   viac   ako   30   mesiacov a právoplatné rozhodnutie je v nedohľadne. Táto doba je neakceptovateľná. Takúto dlhú nečinnosť nie je možné ničím ospravedlniť najmä preto, že som vo výkone trestu odňatia slobody   a   prostriedok   obnovy   konania   predstavuje   pre   mňa   jedinú   právnu   možnosť ako preukázať svoju nevinu a potvrdiť tak skutočnosť, že v súvislosti s mojim odsúdením za stíhaný skutok, som sa stal obeťou justičného omylu.“

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález:

„1. Základné právo E. A. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   v   Prešove   v   konaní   vedenom   sp.   zn.   5 Nt 5/2006 a Krajského   súdu   v   Prešove   vo   veci   rozhodovania   o   návrhu   sťažovateľa   na povolenie obnovy v konaní vedenom sp. zn. 3 Ntok 1/07 (pôvodne pod sp. zn. Ntok 111/06), porušené bolo.

2. Sťažovateľovi E. A. priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré je mu Krajský súd v Prešove vyplatiť vo výške 3.500 € a Okresný súd v Prešove je povinný vyplatiť vo výške 1.500 €, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi E.   A.   trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K. do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, III. ÚS 138/02, III. ÚS 107/06).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   nečinnosťou   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nt 5/2006 a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ntok   1/07   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   Ntok   111/06)   v súvislosti   s rozhodovaním o jeho návrhu na povolenie obnovy konania dochádza k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola... v primeranej lehote prejednaná... súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte medzinárodných   záväzkov   Slovenskej   republiky   garantovať právo   na prerokovanie   veci v primeranej dobe   vyplývajúce   z čl. 6   ods.   1 dohovoru   je zabezpečiť odstránenie   stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (obdobne   napr.   III.   ÚS   111/04,   III.   ÚS   347/04,   III.   ÚS   11/05,   III.   ÚS   81/05, III. ÚS 107/06).

Účel   označených   práv   v trestnom   konaní   pred   súdom   možno   definovať aj ako potrebu,   aby   stav   právnej   neistoty   osoby   obžalovanej   z trestného   činu,   o   ktorej vine má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Pri   obnove   konania   podľa   Trestného   poriadku   môže   byť   toto   právo   porušené v zásade   len   v štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   o povolení   obnovy konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48   ods.   2   ústavy   v   časti   týkajúcej   sa   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie záležitosti   súdom   v primeranej   lehote,   pretože   nejde   o   rozhodovanie   v merite   veci (t. j. o vine   sťažovateľa,   resp.   o oprávnenosti   trestného   obvinenia   proti   nemu) a o odstránenie   stavu   jeho   právnej   neistoty   právoplatným   súdnym   rozhodnutím   vo veci samej (obdobne napr. I. ÚS 63/05, III. ÚS 107/06).

Takéto   rozhodnutie   (ktorého   sa   týkajú   označené   práva   sťažovateľa)   bolo   totiž už vydané   v pôvodnom   konaní   vedenom   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn.   1   T   14/00 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 To 13/04 a   v   zmysle   § 393   ods.   1   Trestného   poriadku   predstavuje   dôvod,   pre   ktorý   nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova   konania.   Právna   neistota   sťažovateľa   bola   odstránená   právoplatným   rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 T 14/00 zo 17. decembra 2003 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 13/04 z 23. júna 2004.

Dôvod,   pre   ktorý   nemožno   v trestnom   stíhaní   pokračovať,   odpadne   len za predpokladu   nadobudnutia   právoplatnosti   rozhodnutia   o   povolení   obnovy   konania, keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote   právoplatným   rozhodnutím,   a prichádzala   by   teda   do   úvahy   aj   aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   v primeranej   lehote   (mutatis   mutandis   III. ÚS   191/02, I. ÚS 24/03, IV. ÚS 185/04, III. ÚS 18/05, I. ÚS 63/05, III. ÚS 107/06).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného   súdu   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   postup   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Nt 5/2006 a postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Ntok 1/07 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Ntok 111/06) po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie označených práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 28. júla 2009