znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 221/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015predbežne prerokoval sťažnosť Hnutia za slobodu prejavu v likvidácii, Devínska cesta 16,Bratislava,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Gabrielom   Blehom,   L.   Dérera   2,   Bratislava,pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.8 Co 290/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Hnutia za slobodu prejavu v likvidácii   o d m i e t a   ako podanú zjavneneoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra2014 doručená sťažnosť Hnutia za slobodu prejavu v likvidácii (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2013.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 20.marca 2013 odvolal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)zo 7. februára 2013 vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 85/2001. Súdny spis okresnéhosúdu spolu s odvolaním bol krajskému súdu predložený na rozhodnutie 7. mája 2013 a bolamu pridelená sp. zn. 8 Co 290/2013.

Vzhľadom na to, že krajský súd po predložení súdneho spisu okresného súdu narozhodnutie o odvolaní bol dosiaľ nečinný, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v nálezevyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2013 porušil jeho základnéprávo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo naprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby krajskémusúdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančnézadosťučinenie v sume 30 000 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   aleboprávnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahomsa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôdnerozhoduje iný súd.

Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politickýchhnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 85/2005 Z. z.“) stranu, ktorá sinesplní   povinnosť   podľa   odseku   3,   ministerstvo   zapíše   v   registri   strán   s   dodatkom„v likvidácii“ k 1. októbru 2005 a strana bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu sozrušením strany. Strana je povinná do 15. októbra 2006 vymenovať likvidátora a oznámiťministerstvu jeho meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu. Ak strana do15. októbra 2006 neoznámi ministerstvu likvidátora, ministerstvo zapíše ako likvidátoraštatutárny orgán strany, a ak strana nemá zvolený štatutárny orgán, ministerstvo zapíše akolikvidátora splnomocnenca.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ je od 1. októbra 2005 zrušený (v likvidácii), a ako užbolo uvedené, v zmysle citovaného § 3 ods. 4 zákona č. 85/2005 Z. z. môže vykonávať ibapôsobnosť súvisiacu so zrušením strany.

Vzhľadom   na   to,   že   uplatnenie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nie   jevykonávaním   pôsobnosti   súvisiacej   so   zrušením   strany,   ústavný   súd   sťažnosť   pri   jejpredbežnom prerokovaní odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že svojím nálezom sp. zn. II. ÚS 100/2015zo 16. apríla 2015 priznal fyzickej osobe, ktorá je súčasne likvidátorompolitickej   strany   Hnutie   za   slobodu   prejavu,   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 500   €za vznik   zbytočných   prieťahov   spôsobených   postupom   krajského   súdu   v napadnutomkonaní, ktorého účastníkom je aj Hnutie za slobodu prejavu v likvidácii.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa v nejuplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 19. mája 2015