znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 221/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní sp. zn. 11 C 24/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2006 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 11 C 24/97.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 7. februára 2001 doručil prostredníctvom okresného   súdu   dovolanie   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší súd“)   proti   právoplatnému   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Prešove   č.   k.   4   Co   345/00-53 z 9. októbra   2000,   ktoré   sa   týkalo   konania   pred   okresným   súdom   sp.   zn.   11   C   24/97, v ktorom sa domáhal zrušenia rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd vyzval sťažovateľa 24. júla 2002 na predloženie plnomocenstva pre právneho zástupcu v dovolacom konaní. Sťažovateľ požiadal 31. júla 2002 o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu nepriaznivých finančných a majetkových pomerov. Okresný súd uznesením sp. zn. 11 C 24/97 z 22. januára 2004 ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu pre dovolacie konanie.

Následne najvyšší súd „... svoje konečné rozhodnutie o odmietnutí môjho dovolania v tejto kauze vyhlásil až dňa 22. III. 05...“, pričom uvedené uznesenie mu bolo doručené až o sedem   mesiacov   neskôr,   čo   sťažovateľ   posudzuje „... ako   absolútnu   nečinnosť bardejovského súdu a nezodpovednosť, čo v podobe zbytočného prieťahu mu túto okolnosť je treba bez rozmýšľania a rozpakov pričítať“.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   v návrhu   výroku   rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 11 C 24/97. Sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 60 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia, ako aj ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal, či je v tomto prípade daná právomoc ústavného súdu, ako aj všeobecné a osobitné náležitosti sťažnosti   podľa   ustanovení   §   20   a   §   50   zákona   o ústavnom   súde   –   napr.   rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 220/05.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   na   základe   obsahu   podania   sťažovateľa   výzvou   č.   k.   Rvp   7/06-5 z 5. mája   2006   požiadal   predsedu   okresného   súdu   o zaslanie   spisu   sp.   zn.   11   C   24/97. Na základe prípisu ústavného súdu č. k. Rvp 7/06-7 bol predseda okresného súdu požiadaný o vyjadrenie   k stavu   konania   a uvedenie   dátumu   právoplatnosti   skončenia   predmetného konania.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr 576/06 z 23. júna 2006 uviedol, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 257/04 z 22. marca 2005 (ktorým bolo zamietnuté dovolanie   sťažovateľa)   nadobudlo   právoplatnosť   28.   apríla   2005,   kedy   bolo   doručené žalobkyni v 2. rade, pričom právnemu zástupcovi sťažovateľa bolo predmetné uznesenie doručené   22.   apríla   2005.   K následnému   doručeniu   uznesenia   sťažovateľovi,   ktorý   ho prevzal   30.   novembra   2005,   došlo   pre   nesprávny   postup   vyššieho   súdneho   úradníka (v zmysle ustanovenia   § 46   ods.   1 Občianskeho súdneho   poriadku   malo byť uznesenie doručené len jeho právnemu zástupcovi).

V konkrétnych   okolnostiach   predmetnej   veci   bolo   potrebné   podať   sťažnosť ústavnému súdu v lehote dvoch mesiacov od dátumu právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 257/04 z 22. marca 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. apríla 2005, čím   bolo   konanie   okresného   súdu   sp.   zn.   11   C   24/97   právoplatne   skončené.   Podľa ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   „Táto   lehota   stanovená   zákonom o ústavnom   súde   je objektívnou   lehotou, čo   znamená, že   zmeškanie tejto lehoty   nie je možné odpustiť“. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 2. januára 2006, teda   od   právoplatného vybavenia veci   uplynulo nepochybne dlhšie časové obdobie   ako zákonná dvojmesačná lehota, preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú oneskorene (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 312/05, III. ÚS 41/06).

Pretože ústavný súd odmietol sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní, nezaoberal sa už žiadosťou sťažovateľa o pridelenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj ďalšími žiadosťami, ktoré sú viazané na rozhodnutie vo veci samej (t. j. vyslovenie porušenia namietaného základného práva alebo slobody – čl. 127 ods. 3 ústavy), napr. jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 11. júla 2006