znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 221/05-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2005 predbežne prerokoval sťažnosť I. T., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   uzneseniami   Okresného   súdu   Trnava   č.   k.   PN-11Er   114/04-62, EX 355/04 z 8. apríla 2005 o schválení príklepu   a č.   k. PN-11Er 114/04-64, EX 355/04 z 8. apríla   2005   o zamietnutí   námietok   proti   udeleniu   príklepu   a konaním,   ktoré   im predchádzalo, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. T.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2005 doručená sťažnosť I. T., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. B., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uzneseniami Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. PN-11Er 114/04-62, EX 355/04 z 8. apríla 2005 o schválení príklepu a č. k. PN-11Er   114/04-64,   EX   355/04   z 8.   apríla   2005   o zamietnutí   námietok   proti   udeleniu príklepu a konaním, ktoré im predchádzalo. Exekúcia na návrh oprávnených Ľ. B. a E. B., obaja bytom M. (ďalej len „oprávnení“) proti povinným S. T., bytom P. (ďalej len „povinný v prvom rade“) a sťažovateľke (ako povinnej v druhom rade) je vykonávaná Exekútorským úradom JUDr. M. Š., so sídlom v N. (ďalej len „súdny exekútor“ alebo „exekútorský úrad“) pod sp. zn. EX 355/04.

K porušeniu   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   došlo   podľa sťažovateľky tým, že okresný súd v predmetnom exekučnom konaní troma rozhodnutiami z 8. apríla 2005

1. zamietol jej návrh na vydanie predbežného opatrenia a na zastavenie exekúcie,

2. zamietol jej námietky proti udeleniu príklepu súdnym exekútorom v exekúcii vedenej predajom nehnuteľností v jej vlastníctve,

3. rozhodol o schválení udeleného príklepu.

Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu pri prejednávaní a rozhodovaní o jej návrhoch na vydanie predbežného opatrenia, na zastavenie exekúcie a o námietkach proti udeleniu príklepu, ako aj samotnými uzneseniami okresného súdu č. k. PN-11Er 114/04-62, EX   355/04   z   8.   apríla   2005,   č.   k.   PN-11Er   114/04-64,   EX   355/04   z   8.   apríla   2005 a č. k. PN-11Er 114/04-67, EX 355/04 z 8. apríla 2005 došlo k porušeniu aj jej vlastníckych práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje tým, že okresný súd svojimi nesprávnymi postojmi, názormi a rozhodnutiami umožnil, aby vlastnícke právo k draženým nehnuteľnostiam nadobudol vydražiteľ napriek tomu, že exekúcia mala byť správne zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, a to jeho splnením v celom rozsahu.

Sťažovateľka   totiž   uviedla,   že   napriek   pokročilému   štádiu,   v ktorom   sa   exekúcia nachádzala (už po dražbe nehnuteľností exekútorom), 28. januára 2005 ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu s M. H., bytom H., ako kupujúcim, predmetom ktorej boli dražené nehnuteľnosti.   V súlade   s uzavretou   dohodou   následne   kupujúci   poukázal   poštovou poukážkou tak oprávneným sumu zodpovedajúcu výške pohľadávky, ako aj exekútorovi sumu zodpovedajúcu   trovám exekúcie (tí však plnenie od tretej osoby odmietli prijať). Sťažovateľka podľa nej týmto postupom splnila všetky zákonné podmienky pre zastavenie exekučného   konania.   Napriek   tomu   okresný   súd   tento   fakt   neakceptoval,   v konaní pokračoval   a vyššie   uvedenými   rozhodnutiami   podľa   nej   zapríčinil,   že   vlastníctvo   k jej nehnuteľnostiam bez akéhokoľvek právneho dôvodu nadobudol vydražiteľ.

Sťažovateľka udáva, že ústavnú sťažnosť nepodáva proti uzneseniu okresného súdu č. k. PN-11Er 114/04-67, EX 355/04 z 8. apríla 2005 o zamietnutí jej návrhu na vydanie predbežného   opatrenia   a na   zastavenie   exekúcie,   pretože   v dôsledku   ňou   podaného odvolania   toto   rozhodnutie   nenadobudlo   právoplatnosť   a o tejto   právnej   veci   bude rozhodovať odvolací súd. Zdôrazňuje však, že aj napriek prípadnému vyhoveniu jej návrhu na   zastavenie   exekúcie   súdom   jej   však   už   nebude   prinavrátené   vlastnícke   právo k vydraženým nehnuteľnostiam. Preto argumentuje potrebou hodnotiť všetky tri uvedené rozhodnutia komplexne vo vzájomnej súvislosti.

Aj   keď,   ako   uvádza   sťažovateľka,   predmetom   jej   sťažnosti   nie   je   uznesenie okresného   súdu   o zamietnutí   návrhu   na   zastavenie   exekúcie,   práve   v tomto   samotnom uznesení okresného súdu vidí sťažovateľka porušenie jej základného práva garantovaného ústavou v čl. 48 ods. 2 (spravodlivý proces), ako aj práva garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Podľa jej tvrdenia   okresný   súd   jej   nedoručil   vyjadrenia   súdneho   exekútora,   ktoré   sú   spomínané v odôvodnení   predmetného   uznesenia   o zamietnutí   návrhu   na   zastavenie   exekúcie   a na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Podľa   §   20   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť návrhom   sa   zvlášť vzťahuje na návrh   výroku   rozhodnutia (petit), v ktorom je sústredené, čo chce sťažovateľka konaním dosiahnuť. Preto ústavný súd pokladá v okolnostiach prípadu tvrdenie o porušení práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí návrhu na   vydanie   predbežného   opatrenia   a na   zastavenie   exekúcie   za   súčasť   jej   právnej argumentácie, a teda o ňom výslovne nerozhoduje.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

1. deklaroval   porušenie   jej   základného   práva   vlastniť   majetok   upraveného v čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy uzneseniami okresného súdu č. k. PN-11 Er 114/04-62, EX 355/04 z 8. apríla 2005 o schválení príklepu a č. k. PN-11Er 114/04-64, EX 355/04 z 8. apríla 2005 o zamietnutí   námietok   proti   udeleniu   príklepu   a konaním   okresného   súdu,   ktoré   im predchádzalo,

2. zrušil   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   PN-11Er   114/04-62,   EX   355/04 z 8. apríla 2005 o schválení príklepu a č. k. PN-11Er 114/04-64, EX 355/04 z 8. apríla 2005 o zamietnutí   námietok   proti   udeleniu   príklepu   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie konanie.

II.

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľky   a k nej   pripojených   listinných   dôkazov,   ako   aj z dokumentácie zaslanej okresným súdom a súdnym exekútorom vykonávajúcim predmetnú exekúciu, ústavný súd zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Piešťany poverením č. 5204 011221 z 28. mája 2004 poveril súdneho exekútora   vykonaním exekúcie proti   povinnému v prvom   rade   a sťažovateľke ako   jeho manželke na uspokojenie pohľadávky oprávnených vo výške 520 000 Sk s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9 Ro 198/04 z 5. apríla 2004. Exekúcia na návrh oprávnených proti povinným je vykonávaná exekútorským úradom pod sp. zn. EX 355/2004.

Dňa 15. júna 2004 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 355/04, v ktorom účastníkom predmetného exekučného konania oznámil, že exekúciu na základe vyžiadaného súhlasu oprávnených vykoná predajom nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky   nachádzajúcich   sa   v   katastrálnom   území   P.,   okres   P.,   zapísaných   na   LV č. 8860   vedenom   Katastrálnym   úradom   T.,   Správou   katastra   P.,   ako   parcela   č.   6674/2 o výmere   33   m2 –   zastavané   plochy   a nádvoria,   parcela   č.   6675/1   o výmere   343   m2 – zastavané   plochy   a nádvoria,   stavba   –   rodinný   dom   súp.   č.   1618   na pozemku   parc. č. 6674/2.

Zároveň súdny exekútor vyzval povinných, aby v lehote 14 dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojili pohľadávku oprávnených, pretože inak vydá exekučný príkaz na vykonanie   exekúcie   a exekúciu   vykoná   predpísaným   spôsobom.   Týmto   úkonom   súdny exekútor taktiež zakázal povinným nakladať so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii (okrem iného aj previesť alebo zaťažiť nehnuteľnosti).

V súlade s poučením boli povinní oprávnení vzniesť u súdneho exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia námietky proti exekúcii, čo však nevyužili.

Dňa   17.   júna   2004   oprávnení   podali   súdnemu   exekútorovi   návrh   na   zriadenie exekučného záložného práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky. V nadväznosti   na   to   29.   júna   2004   vydal   súdny   exekútor   upovedomenie   o spôsobe vykonania   exekúcie   vedenej   pod   sp.   zn.   EX   355/2004,   a to   zriadením   exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky.

Následne 22. júla 2004 súdny exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom   nehnuteľností,   23.   júla 2004   upovedomil   účastníkov   exekúcie   o mieste   a čase oceňovania nehnuteľností.

Znalec Ing. Ľ. D., N., znaleckým posudkom č. 207/2004 stanovil všeobecnú cenu exekvovaných nehnuteľností s príslušenstvom a pozemkami sumou 1 016 000 Sk.Dňa   3.   septembra   2004   podali   povinní   námietky   proti   všeobecnej   hodnote nehnuteľností, ktorá je uvedená v znaleckom posudku č. 207/2004. Argumentovali tým, že iná znalecká organizácia v posudku z 22. januára 2004 ohodnotila tie isté nehnuteľnosti sumou 1 669 000 Sk, čiže podľa ich názoru aktuálnym znaleckým posudkom sa cena ich nehnuteľností značne podhodnotila.

V dražobnej   vyhláške   z 5.   októbra   2004   súdny   exekútor   vyhlásil   verejnú   dražbu nehnuteľností na 12. november 2004.

Proti povinným si v predmetnom exekučnom konaní prihlásili svoje pohľadávky aj S. p., p. T., vo výške 177 142 Sk, D. ú. P. vo výške 75 393 Sk a m. P. vo výške 23 632 Sk.

Dňa 12. novembra 2004 sa uskutočnila dražba nehnuteľností. Súdny exekútor udelil príklep za najvyššie podanie 1 016 000 Sk vydražiteľom M. N. s manželkou I., N. (ďalej len „vydražitelia“).

V zápisnici z 18. novembra 2004 o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností okrem iného súdny exekútor konštatoval, že nikto nevzniesol námietky proti udeleniu príklepu do troch dní odo dňa konania dražby (§ 147 ods. 2 Exekučného poriadku). Zápisnica bola doručovaná účastníkom konania a vydražiteľom.

Nadväzne na to súdny exekútor 17. decembra 2004 podal okresnému súdu návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností.

Medzitým 1. decembra 2004 sťažovateľka doručila okresnému súdu námietky proti udeleniu   príklepu,   v ktorých   namietala   cenu   stanovenú   znaleckým   posudkom   vo   výške 1 016 000 Sk, keď podľa jej tvrdenia v prvom kole dražby týchto nehnuteľností ich cena stanovená znaleckým posudkom bola 1 669 000 Sk. Okrem iného popierala aj doručenie dražobnej vyhlášky.

Okresný súd listom zo 6. decembra 2004 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k podaným námietkam povinných. Exekútor na výzvu reagoval listom z 13. decembra 2004.

Vo   svojom   vyjadrení   súdny   exekútor   uviedol,   že   jeho   exekútorský   úrad   viedol exekučné konanie voči povinným aj v konaní vedenom pod sp. zn. EX 836/2003 v prospech P. s. s., a. s. V tomto konaní sa tiež viedla exekúcia predajom nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky   s tým,   že   nehnuteľnosti   boli   ocenené   a bola   vypísaná   dražba.   Suma 1 669 000 Sk   zodpovedajúca   trhovej   hodnote   nehnuteľností   bola   stanovená   znaleckým posudkom č. 013/2004 z 22. januára 2004 vypracovaným znaleckou organizáciou T., s. r. o., B. Pripravovaný predaj bol viacnásobne inzerovaný, a to od marca 2004 do termínu dražby 19. júla 2004. Dňa 15. júla 2004 povinní svoj dlh uhradili, čím sa exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 836/2003 ukončilo.

V okolnostiach prípadu exekučné konanie vedené pod sp. zn. EX 355/2004 začalo podaním návrhu oprávnenými 20. mája 2004. Znalecký posudok č. 207/2004 z 13. augusta 2004   spracovaný   znalcom   Ing.   Ľ.   D.   v zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorým bola cena nehnuteľnosti stanovená sumou 1 016 000 Sk, bral zreteľ na to, za akú sumu sa obdobné   nehnuteľnosti   v danom   mieste   predávajú,   pretože   súdny   exekútor   oboznámil znalca s tým, že pri hodnote 1 669 000 Sk o nehnuteľnosti nebol prejavený záujem.

Súdny   exekútor   vo   vyjadrení   zaslanom   okresnému   súdu   zároveň   uviedol   a svoje tvrdenie   aj   doložil,   že   povinní   o oceňovaní   vedeli   (upovedomenie   o oceňovaní nehnuteľností im bolo doručené 26. júla 2004, resp. 27. júla 2004) a boli osobne prítomní pri prehliadke nehnuteľností. Poukázal na to, že ustanovenie § 139 ods. 5 Exekučného poriadku,   podľa   ktorého   mohli   tam   uvedené   osoby   podať   námietky   proti   znaleckému posudku, bolo zrušené a vzťahovalo sa len na konania začaté do 1. februára 2002. Uvedené ustanovenie   bolo   zákonodarným   orgánom   zrušené   práve   pre   prieťahy   v konaní,   ktoré v dôsledku   ním   poskytovanej   možnosti   podania   námietok   vznikali.   Podľa   neho   znalec vypracúvajúci posudok je viazaný právnymi predpismi pri stanovovaní hodnoty majetku.Súdny exekútor ďalej uviedol, že povinní nedisponovali iným majetkom, z ktorého by sa dala vymáhaná pohľadávka uspokojiť. O prebiehajúcom exekučnom konaní vedeli a napriek tomu nebola z ich strany vyvinutá žiadna snaha alebo nebol urobený pokus riešiť tento   problém   iným   spôsobom,   napr.   formou   splátok.   Aj   s prihliadnutím   na   výšku vymáhanej pohľadávky, ako aj ostatné uvedené dôvody pristúpil k predaju nehnuteľností. Dražobná vyhláška bola vydaná 5. októbra 2004 s termínom dražby 12. novembra 2004, čo je viac ako zákonom požadovaná 30-dňová lehota. Povinným bola dražobná vyhláška zaslaná poštou   v deň   jej   vydania, a to,   ako   určuje zákon,   doporučene   do   vlastných   rúk s opakovaným doručením. Zásielku povinná prevzala 8. októbra 2004 na pošte. Exekútor zdôraznil, že zásielka bola určená do vlastných rúk, a preto poštová úradníčka mohla túto písomnosť vydať len osobe, ktorá sa jej preukázala občianskym preukazom a preukázala tak svoju totožnosť.   Povinný   v prvom   rade   zásielku   neprevzal a táto bola na pošte uložená 8. októbra 2004 do 26. októbra 2004. Písomnosť bola taktiež doručovaná do vlastných rúk, pričom zákon nevylučuje možnosť náhradného doručenia. Zásielka sa tak v zmysle § 47 Občianskeho súdneho poriadku považovala za doručenú tretím dňom od uloženia na pošte, t. j. 11. októbra 2004. Zápisnica o udelení príklepu bola spísaná bezprostredne po dražbe s tým, že bola ukončená až po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty na podanie námietok s prihliadnutím na čas potrebný na ich prípadné doručenie. Povinní si zápisnicu osobne prevzali 19. novembra 2004.

Dňa 24. februára 2005 okresný súd zaslal súdnemu exekútorovi na vyjadrenie návrh povinných   z   28.   januára   2005   na   zastavenie   exekúcie   podľa   §   57   ods.   1   písm.   f) Exekučného poriadku aj s poukážkami preukazujúcimi splnenie vymáhanej povinnosti.

Súdny   exekútor   podal   okresnému   súdu   vyjadrenie   10.   marca   2005.   Potvrdil,   že 1. februára 2005 mu bol doručený poštový peňažný poukaz, na ktorom bol ako odosielateľ uvedený M. H., Š., a bola mu ním na jeho meno poukázaná suma 135 000 Sk, pričom v správe   pre   adresáta   bolo   uvedené,   že   ide   o trovy   exekútora   v exekúcii   sp.   zn. EX 355/2004. Toto plnenie však nemohol prevziať, pretože odosielateľ M. H. bol pre neho neznámou osobou, nebol účastníkom exekučného konania ani sa nepreukázal poverením plniť v mene povinných.

Okresný súd napokon uznesením č. k. PN-11 Er 114/04-62 z 8. apríla 2005 schválil príklep   udelený   súdnym   exekútorom   pri   dražbe   nehnuteľností   vydražiteľom,   uznesením č. k. PN-11Er 114/04-64 z 8. apríla 2005 zamietol námietky sťažovateľky proti udeleniu príklepu a uznesením č. k. PN-11Er 114/04-67 z 8. apríla 2005 zamietol návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia a na zastavenie exekúcie. Iba voči ostatnému uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie, ktoré aj sťažovateľka ako povinná v druhom rade podala 10. mája 2005.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   bolo   porušené   jej   základné   vlastnícke   právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet dražby, ako aj základné právo na súdnu a inú právnu ochranu,   pretože   okresný   súd   nechránil   a negarantoval   tieto   jej   základné   práva   podľa zákonného predpisu v rámci núteného výkonu rozhodnutia – exekúcie vedenej proti nej a jej manželovi (nezákonným rozhodnutím o schválení príklepu v exekučnom konaní, ktoré malo byť   správne   pre   jeho   neprípustnosť   zastavené,   a   o odmietnutí   námietok   proti   udeleniu príklepu).

Neprijatím poskytnutého plnenia tak exekútorom, ako aj oprávnenými (ktoré im mal poskytnúť   kupec   H.)   sťažovateľka   spochybňuje   záujem   oprávnených   na   tom,   aby   ich pohľadávka bola uspokojená, a utvrdila sa v presvedčení, že ich a exekútorovým jediným záujmom   je   svojvoľný,   protiprávny   odpredaj   jej   majetku   napriek   tomu,   že   mala   snahu a záujem, aj keď s oneskorením a v pokročilom štádiu exekučného konania, dlh vyrovnať v celom rozsahu.

Okresný súd však uznesením č. k. PN-11Er 114/04-64 z 8. apríla 2005 námietky sťažovateľky proti udeleniu príklepu zamietol a uznesením č. k. PN-11Er 114/04-62 z tohto istého   dňa   schválil   príklep   udelený   súdnym   exekútorom   12.   novembra   2004   na nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky vydražiteľovi M. N. s manželkou, poukazujúc pritom   na   splnenie   podmienok   pre   schválenie   udelenia   príklepu   v zmysle   príslušných ustanovení Exekučného poriadku (§ 134 až 146 Exekučného poriadku).

V okolnostiach prípadu ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým dospel okresný súd   pri   posudzovaní   námietok   sťažovateľky   proti   udeleniu   príklepu   a pri   posudzovaní samotného udelenia príklepu súdnym exekútorom, nie sú zjavne svojvoľné. Okresný súd zhodnotil   celkové   okolnosti   vykonania   exekúcie   predajom   nehnuteľností   vo   vlastníctve sťažovateľky   skutkovo   plne   podložené   dôkazmi   obsiahnutými   v exekučnom   spise   a po právnej stránke ich posúdil rozumným spôsobom. Odôvodnenie uznesenia č. k. PN-11Er 114/04-62 z 8. apríla 2005, ako aj uznesenia č. k. PN-11Er 114/04-64 z 8. apríla 2005 predstavuje dostatočný základ pre ich výrok, lebo okresný súd vysvetlil, na základe akého skutkového stavu a právnych úvah rozhodol.

Bolo   preukázané,   že   dražené   nehnuteľnosti   sú   vo   vlastníctve   sťažovateľky   ako povinnej v druhom rade a bol udelený súhlas s predajom nehnuteľností oprávnenými, čím boli   splnené   podmienky   na   vykonanie   exekúcie   predajom   nehnuteľností.   Voči upovedomeniu o začatí exekúcie neboli zo strany povinných vznesené námietky. Súdny exekútor vydal a doručil všetky písomnosti vyžadované zákonom pri exekúcii predajom nehnuteľností.   Znalecký   posudok   bol   spracovaný   súdnym   znalcom   na   to   oprávneným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a bol doručený všetkým zo zákona vyplývajúcim   osobám.   Voči   znaleckému   posudku   v zmysle   toho   času   platného   zákona nebolo možné podať námietky (§ 139 ods. 5 Exekučného poriadku). Dražobná vyhláška obsahovala   všetky   zákonom   požadované   náležitosti   a bola   doručená   v zmysle   zákona. Dražobná   zábezpeka,   ako   aj   doplatok   najvyššieho   podania   boli   vydražiteľom   uhradené. Na dražbe konanej 12. novembra 2004 a ani v zákonnej trojdňovej lehote (§ 147 ods. 1 Exekučného poriadku) povinní nevzniesli u exekútora proti udeleniu príklepu námietky.

Okrem   iného   právne   účinky   kúpnej   zmluvy   o prevode   nehnuteľností,   ktorú sťažovateľka ako predávajúca uzavrela 28. januára 2005 (teda už po uskutočnenej dražbe predmetných nehnuteľností exekútorom) s M. H. ako kupujúcim, nenastali, pretože tomu bránilo   exekučné   záložné   právo   zriadené   súdnym   exekútorom   na   návrh   oprávnených a zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. 8860.

Z komplexnej   spisovej   dokumentácie   taktiež   vyplynulo,   že   k   zániku   záväzku povinných   jeho   splnením   nedošlo   ani   do   vykonania   dražby   nehnuteľností,   ani   v čase rozhodovania okresného súdu v predmetnej exekučnej veci (plnenie zaslané M. H. odmietli prevziať tak exekútor, ako aj oprávnení, pretože táto osoba nebola účastníkom exekučného konania a nebolo preukázané ani žiadne poverenie či splnomocnenie, z ktorého by bolo bezpochyby zrejmé, že plní dlh za povinných).

Ústavný súd z písomnej dokumentácie predloženej súdnym exekútorom v uvedenej exekučnej veci zistil, že sťažnosťou sťažovateľky na nezákonný postup súdneho exekútora sa   ešte   pred   rozhodnutím   okresného   súdu   zaoberala   aj   Slovenská   komora   súdnych exekútorov.   V písomnom   stanovisku   z   9.   marca   2005   po   dôkladnom   prešetrení   celej sťažnosti a preskúmaní kompletného spisového materiálu konštatovala, že súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 355/2004 v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, ako aj v súlade s ostatnými osobitnými predpismi.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ teda posúdenie, či v okolnostiach prípadu sú   splnené   podmienky   pre   schválenie   udelenia   príklepu,   nevykazuje   známky   zjavnej svojvôle,   nemá   ústavný   súd   dôvod   ho   spochybňovať   a nahrádzať   tak   právomoc,   ktorá v zásade patrí všeobecnému súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, I. ÚS 15/01, III. ÚS 53/02).

V danom prípade tomu tak nie je. Na základe vyššie uvedených skutočností ústavný súd   dospel   k záveru   o nedostatku   príčinnej   súvislosti   medzi   konaním   a rozhodnutím okresného   súdu   o schválení   príklepu   a zamietnutí   námietok   proti   udeleniu   príklepu a možným porušením označených základných práv sťažovateľky.

Ústavný súd vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré vyplynuli z predložených rozhodnutí   okresného   súdu,   z právnych   východísk   a záverov   odmietol   sťažnosť sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne   neopodstatnenú v celom   rozsahu   namietaného   porušenia   základných   práv,   t.   j.   aj   v rozsahu   tvrdení o porušení práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých rozhodnutí okresného súdu je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti osobitne nezaoberal a nerozhodoval o nej.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005