znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 220/2010-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   G.   a A.   G.,   obaja   bytom   P.,   zastúpených   advokátom JUDr. V. Š., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl. 6   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozsudkom   Krajského   súdu   v Trenčíne   sp. zn.   19 Co/15/2009 z 30. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. G. a A. G.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e   :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2010 doručená sťažnosť J. G. a A.   G. (ďalej   len „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 20   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 19 Co/15/2009 z 30. apríla 2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania v súdnom spore s O., ktorý podal na Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. Okresný súd vo veci samej rozhodol   3.   decembra   2008   rozsudkom   sp. zn.   17 C/16/2008.   Následne   o   opravnom prostriedku   účastníkov   konania   krajský   súd   rozhodol   rozsudkom   sp. zn.   19 Co/15/2009 z 30. apríla 2009 tak, že rozhodnutie okresného súdu zmenil.

Sťažovatelia v sťažnosti tvrdia, že „krajský súd sa pri svojom rozhodovaní dopustil procesných pochybení, nakoľko sa nevysporiadal s námietkami, ktoré sme vzniesli v tom smere, že zo strany správcu našich nehnuteľností O., ktoré sú v našom osobnom vlastníctve je porušovaný zák. č. 182/93 Z. z.“.

Po podrobnom opísaní skutkového stavu v ich veci sa v závere sťažnosti sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/   Rozsudkom   KS   v   Trenčíne   19 Co/15/2009-192,   3807216280   boli   porušené základné práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 20 odst. 1, Ústavy SR, čl. 6, Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

2/   Rozsudok   KS   v   Trenčíne   číslo   19 Co/15/2009-192,   3807216280   zrušuje   a prikazuje súdu vo veci znovu konať.

3/ Krajský súd v Trenčíne je povinný vyplatiť škodu ktorú nám svojim rozhodnutím spôsobil vo výške 5.000 EUR, ktoré je povinný vyplatiť do 14 dní od právoplatnosti nálezu. 4/ Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 179,94 EUR ktoré je povinný KS v Trenčíne vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. V. Š. do 14 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľov). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.   Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti   po   uplynutí zákonom   ustanovenej   lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to   kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   sťažovateľov   zistil, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 19 Co/15/2009 z 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť ešte 15. júna 2009. Sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy až 7. mája 2010, teda zjavne už po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Z tohto dôvodu ústavný súd predloženú sťažnosť odmietol.

Ústavný súd nad rámec k tomu   poznamenáva, že aj keď sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že proti rozhodnutiu krajského súdu podali dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky,   konanie   tohto   súdu   v sťažnosti   už   nenamietali.   Ústavný   súd   sa   preto   jeho postupom osobitne nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2010