znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 220/09-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Jána   Auxta prerokoval sťažnosť Ing. J. F., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 po právoplatnosti   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   III. ÚS   214/06 z 3. novembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/06 z 3. novembra 2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. J. F. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   vyplatiť   mu do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný   súd   Košice   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   J.   F.   trovy   právneho zastúpenia   v sume   292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a tridsaťosem   centov) na účet   jeho   právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr.   I.   R.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 220/09-13 z 28. júla 2009 prijal sťažnosť Ing. J. F. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   10 C 950/1999   po   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 214/06 z 3. novembra 2006.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:„Konanie sp. zn. 10 C 950/1999 vedené na Okresnom súde Košice I začalo na návrh sťažovateľa zo dňa 13. 9. 1999.

Dňa   3.   11.   2006   rozhodol   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   nálezom   sp.   zn. III. ÚS 214/06-28   tak,   že   základné   právo   J.   F.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 10 C 950/99 porušené bolo, prikázal Okresnému súdu Košice I konať bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania.

Uvedený nález nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2006. Ešte   pred   nadobudnutím   právoplatnosti   citovaného   nálezu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, nariadil Okresný súd Košice I pojednávanie vo veci na deň 2. 2. 2007, a to na pojednávaní uskutočnenom dňa 22. 11. 2006....

Z   doposiaľ   uvedených   skutočností   a   citovaných   ustanovení   právnych   predpisov vyplýva, podľa názoru sťažovateľa nepochybne, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice   I   pod   sp.   zn.   10   C   509/1999,   ktorého   účastníkom   na   strane   navrhovateľa je sťažovateľ, dochádza k pokračovacím prieťahom.

Okresný   súd   Košice   I   v   predmetnom   konaní   nerešpektuje   právoplatný   nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 214/06-28 zo dňa 3. 11. 2006, ktorý vo svojom druhom výroku okresnému súdu prikázal v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Postupom   okresného   súdu   nedochádza   k   odstraňovaniu   prieťahov   v   konaní, ale naopak k ich jednoznačnému spôsobovaniu.

Napriek   tomu,   že   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   oznámila   súdu   návrhy na doplnenie dokazovania už podaním zo dňa 22. 2. 2007, okresný súd nariadil znalecké dokazovanie až uznesením zo dňa 13. 3. 2008, teda bezmála po uplynutí 1 roka. Sťažovateľ len podotýka, že z priebehu konania bolo zrejmé, že k dohode o cene nehnuteľností medzi ním a odporkyňou nedôjde.

Napriek tomu, že už v podaní zo dňa 22. 2. 2007 právna zástupkyňa navrhovateľa navrhla zistiť cenu nehnuteľnosti ku dňu, ku ktorému znalec znalecký posudok vyhotoví s poukazom na judikát Rč. 11/2001, súd v okresný súd v uznesení, ktorým ustanovil znalca, tomu určil oceniť nehnuteľnosti ku dňu rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzhľadom na to, že uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, sťažovateľ - navrhovateľ nemal možnosť proti nemu podať odvolanie. V súdnej   praxi   je   jednoznačne   vyriešená   otázka,   ku   ktorému   dňu   sa   určuje   cena   vecí patriacich do BSM a to judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa cena vecí určuje ku dňu, ku ktorému sa BSM vysporiadava.

Takto nariadené znalecké dokazovanie okresným súdom je teda absolútne bezúčelné a   nesmerujúce   k   skončeniu   pojednávania.   Možno   konštatovať,   že   napriek   tomu, že od právoplatného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uplynula doba 2 rokov a viac   ako   6   mesiacov,   nebolo   v   konaní   nariadené   znalecké   dokazovanie   na   ocenenie nehnuteľností, ktoré patria do BSM, sú predmetom konania a na ktorých cene sa účastníci konania nedohodli od začatia konania, teda od roku 1999.

Vzhľadom   na   nesprávne   určenú   dobu,   ku   ktorej   sa   malo   vykonať   ocenenie nehnuteľností,   bude vo veci potrebné nariadiť   nové znalecké   dokazovanie.   Zároveň ide o dokazovanie vo veci, bez ktorej konanie nemožno skončiť. Okresný súd však to nenariadil ani po podaní vyjadrenia vo veci zo dňa 8. 9. 2008, teda ani po uplynutí 9 mesiacov. Zároveň   sťažovateľovi   nie   je   známy   žiadny   úkon,   ktorý   by   okresný   súd   vykonal od 8. 9. 2008.

Okresný   súd   svojimi   úkonmi   nesmeruje   k   skončeniu   konania   efektívne,   tak aby po mnohých rokoch trvania konania, teda bezmála 10 rokoch, z toho od právoplatnosti nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   po   2   rokoch   a   takmer   6   mesiacoch   bol odstránený nepretržite trvajúci stav mojej právnej neistoty.“

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru aj po rozhodnutí ústavného súdu   č.   k.   III. ÚS 214/06-28 z   3.   novembra   2006.   Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €, ktoré žiadal od okresného súdu, odôvodnil tým, že dosiaľ vec nie je právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 438,57 € vrátane DPH.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedom, listom z 8. decembra 2009 sp. zn. Spr 2339/06, kde sa uvádza:„Od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 214/06-28 z 3. 11. 2006 tunajší súd vykonal vo veci tieto úkony:

Dňa 2. 2. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, ktoré bolo, na žiadosť právnych zástupcov účastníkov konania odročené za účelom predloženia ďalších písomných návrhov na doplnenie dokazovania.

Súd dňa 20. 2. 2007 odoslal právnej zástupkyni navrhovateľa (sťažovateľa) písomné podanie odporcu z 12. 2. 2007.

Súd dňa 27. 2. 2007 písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa) na predloženie ďalších návrhov na dokazovanie v lehote 7 dní. V ten istý deň súd nariadil termín ďalšieho pojednávania vo veci.

Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   bolo   dňa   11. 4. 2007   odročené   na   deň   16. 5. 2007 na žiadosť právnych zástupcov účastníkov konania, a to za účelom uzavretia mimosúdnej dohody o ďalšom nájme družstevného bytu.

Súd   dňa   12. 4. 2007   písomne   vyzval   svedka   Ing.   J.   J.   na   predloženie   dokladu   o dôvode jeho neúčasti na pojednávaní dňa 11. 4. 2007.

Na písomnú žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa) z 9. 5. 2007 súd dňa 11. 5. 2007 preročil termín pojednávania zo 16. 5. 2007 na 15. 6. 2007. V ten istý deň súd písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa) na predloženie písomnej dohody o ďalšom nájme predmetného družstevnému bytu.

Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 15. 6. 2007, ktoré bolo odročené na deň   12. 9. 2007   za   účelom   predloženia   špecifikácie   zhodnotenia   rodinného   domu nachádzajúceho sa Za štadiónom 3 v Košiciach, právnym zástupcom odporkyne, v lehote 15 dní.

Na písomnú žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa) z 12. 9. 2007 súd dňa 12. 9. 2007 odročil termín pojednávania na deň 23. 11. 2007.

Súd dňa 17. 9. 2007 písomne vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa (sťažovateľa), aby   súdu   v   lehote   do   5   dní   predložila   doklad   o   dôvode   neúčasti   na   pojednávaní   dňa 12. 9. 2007.

Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   dňa   23. 11. 2007.   Bolo   odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj za účelom predloženia zmluvy o pôžičke uzavretej medzi odporkyňou a Ing. A. D., písomnej špecifikácie splatenej pôžičky odporkyňou a o výške nesplatenej pôžičky ku dňu zániku manželstva účastníkov konania, právnym zástupcom odporkyne.

Súd uznesením č. k. 10 C 950/1999-280 z 13. 3. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa   17. 4. 2008,   nariadil   znalecké   dokazovanie   za   účelom   určenia   trhovej   hodnoty rodinného domu a členského podielu družstevného bytu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania.

Dňa 17. 3. 2008 sa súd telefonicky skontaktoval s ustanoveným znalcom za účelom zistenia adresy, na ktorú znalec žiada doručiť uznesenie a súdny spis.

Súd   dňa   5. 5. 2008   odoslal   súdny   spis   znalcovi   za   účelom   podania   znaleckého posudku.

Súd uznesením č. k. 10 C/950/1999-343 z 1. 8. 2008 rozhodol o znalečnom, ktoré rozhodnutie doručil znalcovi a právnym zástupcom účastníkov konania spolu so znaleckým posudkom, aby sa k nemu vyjadrili do 10 dní.

Spis bol dňa 27. 8. 2008 odoslaný na Krajský súd v Košiciach za účelom rozhodnutia o   odvolaní   navrhovateľa   (sťažovateľa)   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Košice   I č. k. 10 C/950/1999-343 z 1. 8. 2008 o znalečnom.

Odvolaciemu súdu bol spis doručený dňa 5. 9. 2008. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 20. 11. 2009 spolu s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Co/285/2008-360 z 15. 10. 2009, ktorým odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Súd dňa 25. 11. 2009 odoslal rozhodnutie odvolacieho súdu č. k. 4 Co/285/2008-360 z 15. 10. 2009 znalcovi a právnym zástupcom účastníkov konania.

Samosudkyňa   dňa   27. 11. 2009   nariadila   termín   pojednávania   vo   veci   na   deň 10. 2. 2010.

Súd   dňa   3. 12. 2009   písomne   vyzval   súdneho   znalca,   aby   mu   do   7   dní   písomne oznámil, či ceny nehnuteľností uvedené v podanom znaleckom posudku sú určené podľa cien platných k 17. 6. 1999 alebo podľa cien v čase vypracovania znaleckého posudku. Po   právnej   stránke   vec   nie   je   náročná.   Je   však   náročná   po   stránke   skutkovej, nakoľko   na   objektívne   zistenie   skutkového   stavu   bolo   potrebné   nariadiť   znalecké dokazovanie, navyše, právni zástupcovia účastníkov konania priebežne predkladali návrhy na ďalšie dokazovanie, ktorými sa súd musel zaoberať. Súd dvakrát odročil pojednávanie na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa (sťažovateľa), dvakrát na žiadosť právnych zástupcov   oboch   účastníkov   konania.   Tieto   skutočnosti   značne   prispeli   k   predĺženiu konania.“

Predseda okresného súdu uviedol v podaní z 8. decembra 2009, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa uviedla v podaní z 15. decembra 2009, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,   v   súlade   s   ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 10   C   950/1999   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 950/1999 je vyporiadanie bezdpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti.

2. Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   v   preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil, že aj sťažovateľ,   resp.   jeho   právna   zástupkyňa   prispeli   k   predĺženiu   súdneho   konania. Okresný súd odročil dve pojednávania (16. mája 2007, 12. septembra 2007) na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľa.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom   namietaných   (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu posudzovaného   súdneho   konania   po   právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   č.   k. III. ÚS 214/06-28 z 3. novembra 2006.

Zo spisu vyplýva, že 13. marca 2008 okresný súd ustanovil znalca pre účely zistenia trhovej ceny rodinného domu v katastrálnom území K. a trhovej ceny členského podielu týkajúceho sa družstevného bytu v K. Dňa 1. augusta 2008 okresný súd uznesením rozhodol o   znalečnom.   Dňa 6. augusta   2008 okresný   súd   vyzval   právnych   zástupcov   účastníkov konania,   aby   sa   vyjadrili   k   znaleckému   posudku.   Dňa 21. augusta   2008   podala   právna zástupkyňa   sťažovateľa   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o znalečnom.   Dňa 15. októbra   2009   Krajský   súd   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   č.   k. 4 Co/285/2008-360 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o znalečnom tak, že odvolaniu právnej zástupkyne sťažovateľa vyhovel.

Ústavný   súd   zistil,   že   v   tomto   súdnom   konaní   došlo   k   neefektívnej   činnosti okresného   súdu,   v   dôsledku   ktorej   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   súdnom   konaní. K zbytočným prieťahom došlo v období od 5. septembra 2008, keď bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o znalečnom, do 20. novembra 2009, keď bol spis opäť doručený okresnému súdu (v trvaní 14 mesiacov). Keďže krajský súd   zistil   chybu   v postupe   okresného   súdu   pri   vyčíslení   odmeny   znalcovi,   dĺžku rozhodovania o tejto veci procesnej záležitosti ústavný súd chápe ako neefektívne konanie okresného súdu.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania a na skutočnosť, že konanie začalo ešte v roku 1999 a od nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 214/06-28 z 3. novembra 2006 uplynuli ďalšie tri roky, dospel k záveru, že celková dĺžka konania takmer 10 rokov nemôže byť   považovaná   za   zodpovedajúcu   požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nález ústavného súdu, ktorým boli zistené zbytočné prieťahy, bol vydaný 3. novembra 2006. Po tomto období bola činnosť okresného súdu neefektívna a v dôsledku toho okresný súd vec právoplatne ešte vždy neskončil a nenastolil právnu istotu vo veci. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 950/1999 bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal   [podobne   aj   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vo   veci   sp.   zn. III. ÚS 214/06 už bol vydaný príkaz na konanie bez prieťahov 3. novembra 2006, ktorý je platný a účinný do právoplatného skončenia veci všeobecnými súdmi.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   3 000 €   proti   okresnému   súdu,   poukazujúc   najmä   na   celkovú   doterajšiu   dĺžku konania pred okresným súdom a na opakované prieťahy zo strany okresného súdu.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na   výsledok   konania   o   vyporiadanie   BSM,   ktoré   nie   je   právoplatne   skončené ani po 10 rokoch, a to aj napriek tomu, že v tejto veci už ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy. U sťažovateľa oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu   na pozíciu sťažovateľa, princípov   spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ktoré   je okresný   súd   povinný   zaplatiť v   súlade   s   výrokom   tohto   nálezu sťažovateľovi, je primeraným   zadosťučinením   spojeným   s   porušením   označených   práv   sťažovateľa. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil aj to, že k predĺženiu doby konania okresného súdu prispela aj právna zástupkyňa sťažovateľa tým, že okresný súd musel dvakrát odročovať pojednávanie na jej žiadosť (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátkou JUDr. I. R. Právna zástupkyňa sťažovateľa si v podaní z 15. decembra 2009 uplatnila trovy konania v sume 438,57 € vrátane DPH za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia, sťažnosť, vyjadrenie z 15. decembra 2009). Základom na výpočet náhrady za úkon   právnej   služby je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky   v   prvom   polroku   2008   v   sume   695,41   €   (20   950   Sk).   Ústavný   súd   priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 292,38 € (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a tridsaťosem   centov)   z   dôvodu   trov   právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) zvýšené o 19 % DPH, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom DPH. Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 6,95 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnej   zástupkyni   sťažovateľa.   Ústavný   súd nepriznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za tretí úkon – vyjadrenie z 15. decembra 2009   k   vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu   z   8.   decembra   2009,   pretože   išlo   o   úkon zo strany ústavného súdu nevyžiadaný, ktorý nevyžadoval ani osobitnú právnu prípravu (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010