znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 220/05-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   K.,   K.,   ktorou   žiadal   o preskúmanie   uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/03 z 30. januára 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2005 doručená sťažnosť Ing. F. K., K., ktorou žiadal o preskúmanie uznesenia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 8/03 z 30. januára 2003.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   ústavný   súd   uvedeným   uznesením odmietol jeho volebnú sťažnosť ako podanú zjavne neoprávnenou osobou, a to z dôvodu ustanovenia   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   v zmysle ktorého nie je sťažovateľ oprávnenou osobou na podanie volebnej sťažnosti.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že skutočnosť je v tomto prípade iná, pretože z fotokópie volebnej zápisnice je zrejmé, že získal dostatočný počet hlasov a napriek tomu ústavný súd rozhodol inak.

Sťažovateľ preto v návrhu výroku rozhodnutia (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný   súd   opätovne   preskúmal   uznesenie   sp.   zn.   PL.   ÚS   8/03   z 30.   januára   2003 a následne zrušil výsledky komunálnych volieb, ktoré sa konali 6. a 7. decembra 2002.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený   konať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia   §   25   zákona   o ústavnom   súde.   Skúmal   pritom,   či   má   na   jej   prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie   je   zjavne   neopodstatnená.   Jedným   z dôvodov   na   odmietnutie   sťažnosti   v   rámci predbežného prerokovania je podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj jej oneskorené podanie.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   možno   sťažnosť   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu.   Ústavný   súd   v rozhodnutí   sp.   zn.   I.   ÚS   22/02   uvádza: „Sťažnosť   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie   sťažnosti   podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   ďalšie   konanie   je   jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.“

V okolnostiach tohto prípadu od 18. februára 2003, keď bolo uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 8/03 z 30. januára 2003 doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa a uvedeným dňom uznesenie ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť, do 13. mája 2005, keď bola sťažnosť sťažovateľa ústavnému súdu odovzdaná na poštovú prepravu, uplynulo dlhšie časové obdobie ako uvedená zákonná dvojmesačná lehota.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu „Ústavná sťažnosť, ktorá bola podaná Ústavnému súdu SR po uplynutí lehoty upravenej v § 53 ods. 3 citovaného zákona, nespĺňa jednu z kogentne ustanovených podmienok pre prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie (citované   ustanovenie   neumožňuje   odpustiť   ani   predĺžiť   lehotu   na   podanie   ústavnej sťažnosti)“ – rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 38/98.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005