znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 220/03-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003 o späťvzatí sťažnosti J. K., bytom B., vo veci namietaných zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4 C 101/01 takto

r o z h o d o l :

Späťvzatie sťažnosti J. K.   p r i p ú š ť a   a konanie o nej   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2003 doručená sťažnosť J. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), z 24. júla 2003, v ktorej namietala nečinnosť Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 4 C 101/01.

Sťažovateľka   sa   návrhom   na   začatie   konania   zaslaným   16.   decembra   1999 a doručeným Okresnému súdu Trnava 20. decembra 1999 domáhala práve voči tomuto súdu ako svojmu bývalému zamestnávateľovi určenia, že výroky uvedené v „informácii odporcu č. Spr. 1542/98 zo dňa 23. 12. 1998 nie sú pravdivé“, a zároveň sa domáhala, aby bol Okresný súd Trnava ako odporca   zaviazaný túto informáciu opraviť. Súčasne z dôvodu vhodnosti   požiadala   o delegáciu   veci   na   iný   príslušný   súd   prvého   stupňa.   Krajský   súd v Trnave uznesením sp. zn. 8 Nc 44/00 z 25. januára 2001 prikázal vec na prejednanie okresnému súdu.

Podľa   sťažovateľky   bol   súdny   spis   v predmetnej   veci   na   základe   rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zaslaný Okresným súdom Trnava na ďalšie konanie okresnému súdu 30. apríla 2001. Okresný súd bol však až do podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci nečinný.

Sťažnosť   sťažovateľky   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom   ustanovené najmä v § 20 ods.   1 a § 50 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z   28.   augusta   2003   upozornil   sťažovateľku   na   zákonom vyžadované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, upozornil ju, že jej sťažnosť tieto zákonné náležitosti nespĺňa, a zároveň ju vyzval, aby v lehote   14   dní   od doručenia   uvedenej   výzvy   jej nedostatky   odstránila   a pripojila   k nej plnomocenstvo   pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   zastupovanie   jej   osoby v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala ďalším podaním z 9. septembra 2003   doručeným   ústavnému   súdu   12.   septembra   2003,   v ktorom   uviedla: „Podanie sťažnosti zo dňa 24. 7. 2003 na nečinnosť Okresného súdu v Piešťanoch v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 101/01 beriem späť z dôvodov, že dňa 4. 8. 2003 som prevzala výzvu OS Piešťany, ktorú vo fotokópii prikladám.“

Z fotokópie   listiny,   ktorú   sťažovateľka   k podaniu   z   9.   septembra   2003   pripojila, vyplýva,   že   okresný   súd   vykonal   vo   veci   procesný   úkon   smerujúci   k vytýčeniu pojednávania a prípadnému rozhodnutiu vo veci.

II.

Podanie sťažovateľky z 24. júla 2003 ústavný súd kvalifikoval ako sťažnosť podľa čl. 127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   v zmysle   ktorého   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   54   zákona   o ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Keďže   sťažovateľka   vzala   podaním   z 9.   septembra   2003   svoju   sťažnosť   späť a ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali mimoriadne závažnému spôsobu porušenia základných práv alebo slobôd sťažovateľky a odôvodňovali nepripustenie tohto späťvzatia, ústavný súd pripustil späťvzatie sťažnosti a konanie zastavil (toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej, ktorá by bránila sťažovateľke uchádzať sa prípadne o ústavnú ochranu v budúcnosti).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2003