SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 22/2015-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomJUDr. Martinom Špakom, advokátska kancelária, Odborárov 49, Spišská Nová Ves, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Vesv konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 10/2012 a postupom Krajského súdu v Košiciachv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 488/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konaniepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 10/2012 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalejlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 488/2014 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v súdnom konaní vedenom pred okresnýmsúdom pod sp. zn. 6 C 10/2012 domáhala, aby žalovaní boli spoločne a nerozdielne povinníodstrániť stavby a časti stavieb presahujúce na pozemok vo vlastníctve sťažovateľky.Okresný súd v označenom konaní rozhodol rozsudkom z 9. mája 2013, ktorým žalobusťažovateľky zamietol. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľkaodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd v napadnutom konaní rozsudkom z 18. júna 2014tak, že výrok vo veci samej potvrdil a výrok o trovách zmenil.
Sťažovateľka nespokojná s výsledkom napadnutého konania podala sťažnosťadresovanú ústavnému súdu, v ktorej namieta, že postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 6 C 10/2012 a postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlok porušeniu jej označených práv, pričom vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdunamieta, že nedoručením vyjadrenia žalovaných k jej odvolaniu došlo k porušeniu jejoznačených práv z dôvodu porušenia princípu kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazovala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 100/04a takisto na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 264/2008a sp. zn. 4 Cdo 141/2010.
Pokiaľ ide o otázku splnenia predpokladov prípustnosti jej sťažnosti, sťažovateľkav sťažnosti uviedla, že „v súčasnosti zvažuje podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania Generálnemu prokurátorovi SR, z opatrnosti, pre prípad odloženia tohto podnetu a následného zmeškania lehoty 2 mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z.“. Na základe uvedeného bola sťažovateľka toho názoru, že jejsťažnosť je prípustná.
Sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla vydať tento nález:„1. Ústavný súd SR konštatuje, že postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/10/2012 postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/488/2014 z boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa - Právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46. ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
2. Ústavný súd SR konštatuje, že postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/488/2014 nedoručením procesného úkonu žalovanej v 4. rade sťažoateľke boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa - Právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46. ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
3. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 6C/10/2012 z 9. 5. 2013, vrátane Doplňujúceho Rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22. 5. 2013 a Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/488/2014 z 18. 6. 2014, zrušuje a vracia Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom SR vo výške 340, 89 EUR, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci po 134,- EUR (prevzatie a príprava, podanie sťažnosti), 2 x režijný paušál po 8, 04 EUR, 20 % DPH.“
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti rozsudku krajského súduv napadnutom konaní dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadenýmzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného právapodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).
1. Ústavný súd vychádzajúc z petitu sťažnosti sťažovateľky konštatuje,že sťažovateľka namieta iba postup všeobecných súdov, ktoré konali a rozhodovali v jejoznačenej veci, napriek uvedenému sťažovateľka v petite svojej sťažnosti žiadalaaj zrušiť rozhodnutia vydané v označených konaniach, a to rozsudok okresného súdusp. zn. 6 C 10/2012 z 9. mája 2013 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 3 Co 488/2014z 18. júna 2014. V zmysle § 49 zákona o ústavnom súde pokiaľ sťažnosť smeruje protipostupu všeobecného súdu v právoplatne skončenej veci, je nevyhnutné, aby smerovalazároveň aj proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu v danej veci. Ústavný súdv okolnostiach posudzovaného prípadu upustil od výzvy adresovanej právnemu zástupcovisťažovateľky na odstránenie toho nedostatku petitu sťažnosti z dôvodov procesnej ekonómievzhľadom na závery ústavného súdu uvedené nižšie v tomto rozhodnutí a sťažnosť posúdil arozhodol v rozsahu vymedzenom sťažovateľkou.
2. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 10/2012,ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktoréhovyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práva slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmaťpostup okresného súdu v označenom konaní, keďže ho meritórne preskúmal na základeodvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľkeochranu jej právam.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti postupuokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 10/2012 odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m.IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).
3. Podstata námietok sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súduv napadnutom konaní spočíva v tvrdení, že jej postupom krajského súdu bola odňatámožnosť konať tak, ako to je opísané v prvej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.Z námietok sťažovateľky je zrejmé, že vychádzajú z premisy, že krajský súd podľa názorusťažovateľky postupoval protizákonne a že práve v dôsledku tohto postupu krajského súdujej bola odňatá možnosť konať pred súdom, teda reagovať na vyjadrenie žalovaných, v čomsťažovateľka videla porušenie svojich označených práv. Sťažovateľka vlastne tvrdí, žepostupom krajského súdu bola pozbavená súdnej ochrany v súdnom konaní, teda možnostikonať pred súdom v napadnutom konaní. Týmto postupom krajského súdu mu malo byť porušené aj jej právo na spravodlivé súdne konanie.
Podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiuodvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konaťpred súdom.
Ústavný súd pripomína, že dovolanie z dôvodu uvedeného v § 237 písm. f) OSPpovažuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základných práv podľa čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy (postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konaťpred súdom) (m. m. II. ÚS 31/00, II. ÚS 102/04, III. ÚS 182/2012).
Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomociústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdomnemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľk dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkýchprípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných právalebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V situácii, keď dôvody sťažnosti sú koncentrované do námietky odňatia možnostikonať pred krajským súdom, sťažovateľke nič nebránilo podať proti postupu krajského súdudovolanie, pričom prípustnosť svojho dovolania mohla spoľahlivo oprieť o citovanéustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a v rámci dovolacieho konania sa domáhaťochrany označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru. Podľa zisteniaústavného súdu však sťažovateľka dovolanie nepodala, preto je potrebné urobiť záver, ženevyčerpala dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranujeho práv účinne poskytuje a na ktorého využitie bola oprávnená. Ústavný súd pretopovažuje sťažnosť sťažovateľky v tejto časti za neprípustnú.
Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že by nesplnila podmienkuvyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosťv tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2015