znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 22/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. K., L., zastúpeného advokátkou JUDr. K. A., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a podľa   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   14   Cob   34/2007 z 19. augusta 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra 2008 doručená sťažnosť P. K., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. K. A., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Cob 34/2007 z 19. augusta 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:„Dňa 16. 11. 2005 podala spoločnosť V., a. s.,... návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu proti sťažovateľovi.   Okresný súd v Žiline tomuto návrhu vyhovel a vydal zmenkový platobný rozkaz. Sťažovateľ proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal námietky, na prejednanie ktorých nariadil Okresný súd v Žiline pojednávanie na dňa 23. 01. 2007 a dňa 25. 01. 2007 rozhodol tak, že zrušil v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz a zaviazal V. ako žalobcu na úhradu trov konania...

Dňa 27. 04. 2007 podal žalobca odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, v ktorom uvádzal aj nové skutočnosti rozhodné pre posúdenie jeho nároku...

Právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k odvolaniu podaním zo dňa 17. 10. 2007, v ktorom poukázal na zmenu právnej argumentácie žalobcu s poukazom na to, že v zmysle koncentračnej   zásady   platnej   pre   konanie   podľa   §   175   O.   s.   p.   zmena   argumentácie po vydaní   zmenkového   platobného   rozkazu   nie   je   prípustná.   Táto   zmena   právnej argumentácie sa týka viacerých skutočností...

Krajský súd v Žiline chcel trikrát pojednávať v tejto veci, no vždy sa z nejakých dôvodov   toto   pojednávanie   odročilo,   až   mi   ako   právnej   zástupkyni   sťažovateľa ako žalovaného došlo dňa 14. 07. 2008 uznesenie o vyhovení návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 21. 05. 2008 a následne bez toho, aby po doručení tohto uznesenia mal Krajský   súd   v   Žiline   potrebu   vykonať   vo   veci   pojednávanie,   vydal   dňa   19.   08.   2008 uznesenie, Okresnému súdu doručené 05. 09. 2008 a mne ako právnej zástupkyni doručené dňa   22.   09.   2008,   ktorým Krajský   súd v Žiline   zrušil   rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 10 Cb/10/2006...

Porušenie   práva   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   spočíva   podľa   právneho   názoru právneho zástupcu sťažovateľa v tom, že jednak postup Krajského súdu a jednak uznesenie Krajského   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   14Cob/34/2007   je   protizákonné   resp.   bolo   prijaté a je postavené na zjavnom rozpore s ustanovením § 175 O. s. p.

Uznesenie   Krajského   súdu   pojednáva   aj   o   skutočnostiach   neuvedených   v   žalobe alebo   odvolaní   žalobcu   proti   rozsudku.   Ustanovenie   §   175   O.   s.   p.   vyslovene   uvádza, že na ďalšie námietky sa neprihliada. Je logické a nesporné, že skutočnosti a argumenty uvedené   v   námietkach   môžu   byť   len   reakciou   na   skutočnosti   a   argumenty   uvedené v samotnom žalobnom návrhu. Je preto nesporné, že súd sa v konaní o námietkach musí držať   samotného   žalobného   návrhu.   Tento   žalobný   návrh   nie   je   možné   po   vydaní zmenkového platobného rozkazu upravovať, rozširovať, dopĺňať či zužovať alebo akokoľvek inak   meniť,   a   to   z   dôvodu,   že   odporca   by   nemal   nijakú   možnosť   podať   na   tieto   nové skutočnosti či argumenty svoje námietky. Z tohto dôvodu preto nie je možné v odvolaní uvádzať   nový   skutkový   stav   resp.   oprieť   rozhodnutie   druhostupňového   súdu   o   nové skutočnosti, ktoré nikto v konaní neuviedol, pričom v zmenkovom konaní je tento princíp ešte   zdôraznený   práve   skutočnosťou,   že   na   ďalšie   prípadné   námietky   odporcu sa neprihliada.

Úplne   nový   právny   názor   odvolacieho   súdu   podložený   argumentom,   ktorý   nebol nielen v odvolaní ale v samotnom prvostupňovom konaní ani len spomenutý, je jednoducho posudzovanie nového skutkového stavu.

O   tom   svedčí   o.   i.   aj   judikát   uvádzaný   samotným   Krajským   súdom   v   Žiline. Spomínaný judikát hovorí, že už len uvedenie inej sumy v neskoršom žalobnom návrhu opierajúci   sa   o tú   istú   zmenku   je   novým   skutkovým   stavom   (a   nemôže   si   tak   odporca uplatniť zásadu res judicata)...

Právny zástupca sťažovateľa je zároveň toho právneho názoru, že bola porušená zásada   predvídateľnosti   rozhodnutí   všeobecných   súdov   ako   jedného   z   atribútov   práva na súdnu ochranu...

Vyslovením úplne nového právneho názoru odvolacieho súdu, žiadnym účastníkom sporového konania vrátane samotným prvostupňovým súdom ani len nepriamo spomenutým a   súčasne   takéto   rozhodnutie   prijať   bez   nariadenia   pojednávania   činí   z   rozhodovania druhostupňového súdu úplne nepredvídateľný inštitút...

Zároveň, právny zástupca je toho názoru, že Občiansky súdny poriadok pri tejto situácii nevytvára žiadne možnosti bránenia sa účastníka konania podaním akéhokoľvek opravného prostriedku proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline. Keďže ide o rozhodnutie súdu, proti ktorému nemožno podať odvolanie, podľa názoru právneho zástupcu nie sú dané podmienky ani na podanie dovolania, pretože v čase doručenia uznesenia (t. j. 22. 09. 2008) platný Občiansky súdny poriadok umožňoval podať dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu podľa § 239 O. s. p., čo nie je tento prípad. Podmienky pre podanie dovolania podľa ustanovenia § 237 O. s. p. taktiež nie sú dané, pretože žiaden z dovolacích dôvodov nebol naplnený, a to ani podľa § 237 písm. f) O. s. p.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil:

„1. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Cob 34/2007 porušil základné právo P. K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob 34/2007 z 19. augusta 2008 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. P. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8.013,50 Sk (266,- €), ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. K. A.... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Vychádzajúc   z citovaných   ustanovení   zákona   o ústavnom   súde   pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti pre namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 14 Cob 34/2007 z 19. augusta 2008 ústavný súd skúmal aj okolnosti, či bola podaná v zákonom ustanovenej lehote.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená 18. decembra   2008.   Podľa   tvrdení   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   namietané uznesenie krajského súdu sp. zn. 14 Cob 34/2007 z 19. októbra 2008 jej bolo doručené 22. septembra 2008.   Podľa   vyznačenej   doložky   právoplatnosti   a vykonateľnosti   toto   rozhodnutie nadobudlo   právoplatnosť   6.   októbra   2008.   Dňa   23.   novembra   2008   bol   posledný   deň, keď sťažovateľ mohol doručiť sťažnosť ústavnému súdu v lehote.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti,   a s prihliadnutím   na dátum   nadobudnutia právoplatnosti namietaného uznesenia krajského súdu (6. októbra 2008), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (18. decembra 2008) ústavný súd považoval za dostatočne   preukázané   podanie   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej dvojmesačnej   lehoty   (obdobne   napr.   III. ÚS 301/04,   III.   ÚS   156/06,   III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07, III. ÚS 269/08). Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009