znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 22/05-35

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka vo veci sťažnosti H. P., bytom R., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., H., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Okresného   súdu   Rožňava   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   5   C   119/92   na neverejnom zasadnutí 11. mája 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 119/92   p o r u š i l základné právo H. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 119/92 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Rožňava   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Rožňava   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania H. P. v sume   9   340   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   na   adresu   jej právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Č., H., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti H. P. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 22/05-11 z 27. januára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   sťažnosť   H.   P.,   bytom   R.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom   JUDr. J.   Č.,   H.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 119/92.

Sťažovateľka uvádza, že predmetné konanie sa týka jej žaloby podanej na okresnom súde   24.   mája   1991,   ktorou   sa   okrem   iného   domáhala   vyporiadania   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“).   Žaloba   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 5 C 514/91. Na pojednávaní konanom 28. januára 1992 rozhodol okresný súd o vylúčení veci týkajúcej sa vyporiadania BSM na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 5 C 119/92.

Sťažovateľka   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   tvrdí,   že: „Samotná   vec   vyporiadania   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   vzhľadom   na rozsah majetku, ktorý má tvoriť predmet vyporiadania nie je fakticky ani právne zložitá do tej miery, že by toto kritérium mohlo spôsobiť prieťahy. Rozsah majetku, tvoriaceho predmet vyporiadania je ustálený od počiatku a na zložitosť veci nemôže mať vplyv tá skutočnosť, že pre náležité zistenie rozsahu majetku sú potrebné odborné znalosti a z tohto dôvodu bolo pristupované aj k znaleckému dokazovaniu.“

Pokiaľ ide o správanie účastníkov označeného konania, sťažovateľka prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uvádza: „(...) v priebehu konania nič nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka akýmkoľvek spôsobom zapríčinila prieťahy v konaní.“ Podľa jej názoru je podstatnou príčinou vzniku zbytočných prieťahov v označenom konaní „spôsob, akým okresný súd posudzovanú vec prerokovával“. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd bol v čase, keď sa konanie viedlo ešte pod sp. zn. 5 C 514/91, vo veci nečinný od 17. júna 1991 do   17.   januára   1992.   Po   vylúčení   veci   týkajúcej   sa   návrhu   na   vyporiadanie   BSM   na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 5 C 119/92, bol podľa právneho zástupcu sťažovateľky okresný súd bezdôvodne nečinný v týchto obdobiach: od 28. januára 1992 do 6. júla 1992, od 16. apríla 1993 do 24. júla 1995, od 14. mája 1996 do 4. februára 1997, od 1. decembra 1998 do 13. septembra 1999, ako aj od 14. októbra 1999 do 10. septembra 2001.

Nečinnosť   okresného   súdu   v označených   obdobiach   a postup   okresného   súdu v súvislosti   s nariaďovaním   znaleckého   dokazovania   sú   podľa   právneho   zástupcu sťažovateľky   podstatnými   príčinami   vzniku   zbytočných   prieťahov   v konaní,   v dôsledku ktorých   nebolo   vo   veci   dosiaľ   právoplatne   rozhodnuté   aj   napriek   sťažnosti   na   prieťahy v označenom konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o súdoch   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 80/1992 Zb.“) podanej sťažovateľkou predsedovi okresného súdu.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 119/92 porušené, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní bez zbytočných prieťahov, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 300 000 Sk, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 34 160 Sk.

V prílohe sťažnosti predložila sťažovateľka ústavnému súdu taktiež fotokópiu svojho podania z 1. októbra 1993 adresovaného predsedovi okresného súdu preukazujúcu využitie účinných právnych prostriedkov nápravy vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 17 zákona č. 80/1992 Zb., ako aj kópiu odpovede predsedu okresného súdu na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr 1105/93 z 5. októbra 1993 a kópiu odpovede podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 1118/04 z 23. novembra 2004 na ďalšiu sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v označenom konaní.

Okresný súd sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril prostredníctvom svojho predsedu podaním   sp.   zn.   Spr   1507/05   z 5.   apríla   2005,   v ktorom   podrobne   popísal   priebeh preskúmavaného konania a následne uviedol: „Vec spisovej značky 5 C 119/02 je z toho hľadiska   ako   vec   s vysokým   stupňom   skutkovej   zložitosti.   Ide   o konanie   o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom vzhľadom na dĺžku trvania manželstva účastníkov, je rozsiahly obsah ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pritom ešte medzitým prebiehali konania ohľadom zrušenia práva spoločného užívania k bytom, ktoré nadobudli do užívania počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva (konania sa viedli pod sp. zn. 10 C 187/98, 6 C 4/96, 6 C 807/95, ako aj ohľadom ďalších nárokov účastníkov, ktoré sa viedli pod sp. zn. 4 C 948/90, 5 C 155/90 a 4 C 345/91).

Pri   posudzovaní   primeranosti   dĺžky   konania   sa   musia   zohľadniť   aj   postupy účastníkov konania. Účastníci sa vo viacerých prípadoch nedostavili na pojednávanie a aj pre ich neúčasť museli byť pojednávania odročované. Okrem toho neumožňovali znalcom ohliadku   oceňovaných   hnuteľných   či   nehnuteľných   vecí   a namietali   aj   zaujatosť   sudcu z prejednania   a rozhodovania   veci.   V občianskoprávnych   veciach   sa   vyžaduje,   aby účastníci konania poskytli súdu potrebnú súčinnosť.

Na   konštatovanie   vzniku   prieťahu   v zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   musí   byť preukázané závažné prekročenie určitej hranice v rámci niektorého kritéria alebo v prípade menej závažných prieťahov prekročenie tejto hranice vo všetkých uvádzaných kritériách. Týmito kritériami sú miera zložitosti veci, konanie strán a konanie súdu.

Na základe uvedených okolností nechávam na zváženie, či v predmetnom konaní došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný súd v Rožňave súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému   súdu   bol   24.   mája   1991   doručený   návrh   na   začatie   konania   na vyporiadanie   BSM   a vydanie   veci   sťažovateľky   proti   odporcovi   J.   P.,   R.   (ďalej   len „odporca“), ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 5 C 514/91.

Okresný súd vydal 31. mája 1991 pokyn na doručenie návrhu na začatie konania odporcovi,   aby   sa   k nemu   v lehote   10   dní   vyjadril.   Odporca   17.   júna   1991   doručil okresnému súdu stanovisko, v ktorom žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

Pokynom zo 17. januára 1992 okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. január 1992.   V spise   je   vložené   potvrdenie   ošetrujúceho   lekára   z 23.   januára   1992 o práceneschopnosti   sťažovateľky   z dôvodu   operácie   (bola   pripútaná   na   lôžko) a plnomocenstvo z 27. januára 1992, v ktorom poverila V. P., bytom R., na zastupovanie jej osoby   v predmetnom   konaní.   V posudzovanom   spise   je   vložené   vyjadrenie   odporcu k predmetu konania bez dátumu vyhotovenia a doručenia okresnému súdu.

Na   pojednávaní   28.   januára   1992   okresný   súd   uznesením   konanie   o návrhu sťažovateľky na vydanie vecí uvedených v návrhu na začatie konania v bodoch 266 až 289 zastavil   na   návrh   splnomocneného   zástupcu   sťažovateľky   a rozhodovanie   o vyporiadaní BSM vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 5 C 119/92. Okresný súd nariadil 6. júla 1992 termín pojednávania na 14. júl 1992. Pojednávanie 14. júla 1992 bolo uznesením odročené na 4. august 1992 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania.

Odporca doručil okresnému súdu 15. júla 1992 oznámenie o dôvodoch neúčasti na pojednávaní 14. júla 1992. Pojednávanie 4. augusta 1992 bolo uznesením odročené na neurčito   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   konania,   pričom   splnomocnený   zástupca sťažovateľky telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Okresný súd nariadil 5. novembra 1992 termín pojednávania na 17. november 1992.

Na pojednávaní 17. novembra 1992 vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo   uznesením   odročené   na   1.   december   1992.   Pojednávanie   1.   decembra   1992   bolo uznesením odročené na 8. december 1992 z dôvodu neospravedlnenej neúčasti odporcu s tým,   že   bude   predvolaný   pod   hrozbou   predvedenia   políciou   a uloženia   poriadkovej pokuty.   Pojednávanie   8.   decembra   1992   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu   neúčasti odporcu,   pričom   doručenka   o prevzatí   predvolania   odporcom   nebola   okresnému   súdu vrátená. Okresný súd vydal 11. decembra 1992 pokyn na reklamáciu doručenky, ktorou bol odporca   predvolaný   na   pojednávanie   8.   decembra   1992.   Odporca   prevzal   uvedené predvolanie podľa údajov na doručenke 18. decembra 1992.

Okresný súd nariadil 16. apríla 1993 termín pojednávania na 29. apríl 1993 (odporca bol predvolaný pod hrozbou predvedenia políciou). Okresný súd pojednávanie 29. apríla 1993 po vypočutí účastníkov konania uznesením odročil na neurčito za účelom vykonania znaleckého   dokazovania   na   ocenenia   nehnuteľností   patriacich   do   predmetu   konania a účastníci   konania   boli   zároveň   zaviazaní   uhradiť   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania do 20. mája 1993.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 5. októbra 1993 sťažovateľka oznámila, že v termíne od 22. októbra 1993 až do 13. novembra 1993 bude na liečení. Okresný súd uznesením   č.   k.   5   C   119/92-17   zo   6.   októbra   1993   nariadil   vykonanie   znaleckého dokazovania povereným súdnym znalcom do 10. novembra 1993 v súčinnosti s účastníkmi konania.

V posudzovanom spise je ďalej vložené oznámenie povereného súdneho znalca bez uvedenia   dátumu   jeho   vyhotovenia   a   doručenia   okresnému   súdu   s priloženou   faktúrou z 13. decembra 1993 o nemožnosti vykonať ohliadku nehnuteľností z dôvodu neposkytnutia súčinnosti   zo   strany   účastníkov   konania,   ktorí   sa   na   dohodnuté   termíny   ohliadky nedostavili.   Okresný   súd   vydal   24.   júla   1995   pokyn   na   opätovné   doručenie   spisu poverenému   súdnemu   znalcovi,   aby   vykonal   ohliadku   nehnuteľností   v súčinnosti s účastníkmi konania s tým, že účastníci boli poučení o následkoch neposkytnutia súčinnosti znalcovi a pokiaľ sa účastníci na ohliadku nedostavia, znalec je povinný túto skutočnosť ihneď okresnému súdu oznámiť. Okresnému súdu bol 31. augusta 1995 doručený znalecký posudok od povereného súdneho znalca.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   sa   10.   októbra   1995   dostavila   právna zástupkyňa sťažovateľky a požiadala okresný súd, aby do 31. októbra 1995 nenariadil termín pojednávania. Okresný súd nariadil 11. októbra 1995 termín pojednávania na 7. november 1995.   Na   pojednávaní   7.   novembra   1995   vypovedali   účastníci   konania   a okresný   súd nariadil, aby účastníci konania zložili preddavok na trovy ďalšieho znaleckého dokazovania do   15.   novembra 1995, do   uvedeného dátumu mala sťažovateľka   taktiež súdu oznámiť identifikačné   údaje   svedka,   ktorého   navrhuje   vypočuť,   a mala   byť   zaslaná   výzva   na doplnenie   znaleckého   posudku   č.   157/95.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   doručila okresnému súdu 9. novembra 1995 vyjadrenie k predmetu konania.

Odporca doručil okresnému súdu 17. novembra 1995 vyjadrenie k predmetu konania. Okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   119/92-36   z 9.   februára   1996   nariadil   vykonanie znaleckého dokazovania povereným súdnym znalcom v termíne do 28. februára 1996 (na doplnenie pôvodného znaleckého posudku o ohodnotenie stavby, v ktorej bola umiestnená elektrocentrála). Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-37 z 9. februára 1996 priznal poverenému súdnemu znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku. Poverený súdny znalec nariadil termín ohliadky na 8. marec 1996. Odporca listom z 1. marca 1996 oznámil dôvody svojej neúčasti na ohliadke 8. marca 1996. Poverený súdny znalec doručil okresnému   súdu   15.   marca   1996   doplnenie   znaleckého   posudku   č.   157/95   v zmysle uznesenia okresného súdu č. k. 5 C 119/92-36 z 9. februára 1996. Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-47 zo 16. apríla 1996 priznal poverenému súdnemu znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku a stanovil termín pojednávania na 2. máj 1996.

Okresný súd na pojednávaní 2. mája 1996 vypočul účastníkov konania, vykonal ďalšie dokazovanie a následne ho uznesením odročil na 14. máj 1996. Právna zástupkyňa sťažovateľky listom zo 6. mája 1996 splnila povinnosť uloženú jej na pojednávaní 2. mája 1996.   Dňa   14.   mája   1996   okresný   súd   na   pojednávaní   vypočul   predvolaného   svedka v neprítomnosti odporcu, ktorý sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Okresný súd následne pojednávanie uznesením odročil na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania   na   ohodnotenie   hnuteľných   vecí   patriacich   do   BSM   a zaviazal   účastníkov konania uhradiť preddavok na trovy dokazovania do 31. mája 1996.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-56a zo 4. februára 1997 nariadil vykonanie znaleckého dokazovania povereným súdnym znalcom a predloženie znaleckého posudku do 5. marca 1997. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 1. októbra 1997. Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-64 z 10. marca 1998 priznal poverenému súdnemu znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku a v ten istý deň stanovil termín pojednávania na 19. marec 1998.

Podľa   úradného   záznamu   spísaného   16.   marca   1998   na   okresnom   súde   právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd o zrušenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie   s iným   termínom   pojednávania.   Okresný   súd   nariadil   v uvedený   deň   termín pojednávania na 31. marec 1998. Na pojednávaní 31. marca 1998 boli účastníci oboznámení s výsledkom znaleckého dokazovania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 21. apríl 1998 okrem iného aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 2. apríla 1998 nahliadla do posudzovaného spisu v uvedený deň právna zástupkyňa sťažovateľky. Odporca doručil okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania zo 14. apríla 1998. Pojednávanie 21. apríla 1998 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu   telefonického   ospravedlnenia   neprítomnosti   právnej   zástupkyne   sťažovateľky, pričom okresný súd zároveň vydal pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu zo 14. apríla 1998 právnej zástupkyni sťažovateľky.

Okresný súd nariadil 10. novembra 1998 termín pojednávania na 1. december 1998. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu 26. februára 1997 oznámenie o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Pojednávanie konané 1. decembra 1998   bolo   po   vypočutí   účastníkov   konania   uznesením   odročené   za   účelom   ďalšieho dokazovania   –   ohodnotenia   hnuteľných   vecí   patriacich   do   BSM,   pričom   odporca   bol zaviazaný uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 20. augusta 1999 predseda okresného súdu   na   základe   previerky   plynulosti   konania   z tohto   dňa   uložil   zákonnému   sudcovi povinnosť konať v posudzovanom konaní plynule. Okresný súd stanovil 13. septembra 1999 termín   pojednávania   na   5.   október   1999.   Na   pojednávaní   5.   októbra   1999   vypovedali účastníci   konania   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom nariadenia   znaleckého   dokazovania   týkajúceho   sa   hnuteľných   vecí   patriacich   do   BSM, pričom   účastníci   konania   boli   zaviazaní   uhradiť   preddavok   na   trovy   znaleckého dokazovania.   Zároveň   bol   okresným   súdom   vydaný   pokyn   na   pripojenie   spisu   sp.   zn. 10 C 187/98.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-84 z 10. septembra 2001 nariadil znalecké dokazovanie povereným súdnym znalcom a predloženie znaleckého posudku do 20. októbra 2001. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 13. novembra 2001. Okresný súd nariadil   21.   februára   2002   termín   pojednávania   na   13.   marec   2002.   Odporca   doručil okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania z 12. marca 2002.

Okresný súd 13. marca 2002 na pojednávaní vypočul právnych zástupcov účastníkov konania   a   následne   pojednávanie   uznesením   odročil   na   neurčito   za   účelom   vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania – ocenenia nehnuteľností patriacich do BSM. Okresný súd   prípisom   zo   14.   marca   2002   požiadal   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   R. o poskytnutie   informácie   týkajúcej   sa   predmetu   posudzovaného   konania.   Odpoveď Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Rožňava   bola   okresnému   súdu   doručená 21. marca 2002.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-104 z 11. júna 2002 nariadil vypracovanie znaleckého posudku povereným súdnym znalcom v lehote do 15. júla 2002. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok 12. novembra 2002. Okresný súd nariadil 13. februára 2003 termín pojednávania na 12. marec 2003. Okresný súd uzneseniami č. k. 5 C 119/92-106 a č. k. 5 C 119/92-120 z 12. februára 2003 určil odmenu za vypracovanie znaleckého posudku povereným súdnym znalcom. V posudzovanom spise nie sú vložené čísla listov 110 až 119.

Na pojednávaní 12. marca 2003 boli pripojené listinné dôkazy k posudzovanému spisu a pojednávanie bolo odročené na 2. apríl 2003. Právny zástupca sťažovateľky doručil okresnému súdu 20. marca 2003 vyjadrenie k predmetu konania a odporca doručil svoje vyjadrenie k podanému znaleckému posudku č. 157/95 dňa 27. marca 2003. Na pojednávaní 2. apríla 2003 vypovedali právny zástupca sťažovateľky a splnomocnený zástupca odporcu, pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania týkajúceho sa predmetu konania a účastníkom bola uložená povinnosť uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-161 zo 14. mája 2003 nariadil znalecké dokazovanie týkajúce sa predmetu konania a vypracovanie znaleckého posudku do 20. júna 2003.   Okresný   súd   prípisom   z 22.   júla   2003   urgoval   zaslanie   znaleckého   posudku povereným súdnym znalcom. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 4. augusta 2003 oznámenie o nevykonaní ohliadky nehnuteľnosti 31. júla 2003 z dôvodu neprítomnosti účastníkov   konania   s tým,   že   ďalší   termín   ohliadky   je   stanovený   na   12. august   2003. Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 13. augusta 2003 oznámenie o nevykonaní ohliadky   nehnuteľností   týkajúcich   sa   predmetu   konania   z dôvodu   neúčasti   účastníkov konania na ohliadke 31. júla 2003 a 12. augusta 2003 a vrátil posudzovaný spis.

Odporca   doručil   okresnému   súdu   22.   mája   2003   sťažnosť   na   zákonného   sudcu s námietkou jeho zaujatosti. Zákonný sudca sa k sťažnosti odporcu vyjadril stanoviskom zo 17. septembra 2003.

Okresný súd vydal 16. októbra 2003 pokyn na predloženie posudzovaného spisu Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej odporcom. Právny zástupca sťažovateľky v žiadosti doručenej okresnému súdu 17. októbra 2003 požiadal o nahliadnutie do predmetného spisu.

Okresný súd prípisom z 20. októbra 2003 zaslal posudzovaný spis krajskému súdu na rozhodnutie   o námietke   zaujatosti   zákonného   sudcu.   Krajský   súd   uznesením   č.   k. 14 NcC 42/03-188   z   31.   októbra   2003   rozhodol   o nevylúčení   zákonného   sudcu z prejednávania   predmetnej   veci.   Posudzovaný   spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 9. decembra 2003.

Právny zástupca sťažovateľky v žiadosti doručenej okresnému súdu 10. decembra 2003 požiadal o nahliadnutie do predmetného spisu. Okresný súd vydal 9. februára 2004 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu č. k. 14 NcC 42/03-188 z 31. októbra 2003 účastníkom konania a doručenie prípisu sťažovateľke, aby oznámila, ktorý právny zástupca ju   zastupuje   v predmetnom   konaní,   pretože   nedoručila   okresnému   súdu   vypovedanie plnomocenstva   pre   predchádzajúceho   advokáta.   Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu odpoveď na prípis 25. februára 2004.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z   3.   marca   2004   právny   zástupca sťažovateľky nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu. Okresný súd uznesením č. k.   5   C   119/92-198   z 15.   marca   2004   uložil   povinnosť   účastníkom   konania   umožniť ohliadku nehnuteľností, aby mohol byť vypracovaný znalecký posudok podľa uznesenia okresného súdu č. k. 5 C 119/92-161 zo 14. mája 2003.

Okresný   súd   prípisom   z 15.   marca   2004   zaslal   posudzovaný   spis   poverenému súdnemu   znalcovi,   aby   mohol   vypracovať   znalecký   posudok   v zmysle   predmetného uznesenia okresného súdu v lehote do 30. apríla 2004. Okresný súd prípisom z 3. mája 2004 urgoval zaslanie znaleckého posudku povereným súdnym znalcom.

Poverený súdny znalec vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 14. mája 2004 oznámil, že ohliadka   stanovená na 15. máj   2004 nebola   vykonaná   z dôvodu služobnej neprítomnosti   majiteľa   nehnuteľnosti,   a preto   odkladá   termín   ohliadky   na   neurčito. Predmetný znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 28. júna 2004. Okresný súd nariadil 30. júna 2004 termín pojednávania na 11. august 2004.

Na pojednávaní 11. augusta 2004 sa právni zástupcovia účastníkov konania vyjadrili k znaleckému posudku a pojednávanie bolo uznesením odročené na 8. september 2004. Na pojednávaní 8. septembra 2004 boli prednesené návrhy právneho zástupcu sťažovateľky a splnomocneného zástupcu odporcu na vykonanie ďalšieho dokazovania v posudzovanej veci a pojednávanie bolo uznesením odročené na 13. október 2004.

Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   11.   októbra   2004   vyjadrenie   k predmetu konania. Na pojednávaní 13. októbra 2004 bola vypočutá sťažovateľka a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom vykonania kontrolného znaleckého dokazovania týkajúceho   sa   nehnuteľnosti   patriacej   do   BSM.   Sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu 25. októbra   2004   vyjadrenie   týkajúce   sa   predmetu   konania   a 27.   októbra   2004   bola okresnému súdu doručená úhrada preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

V posudzovanom   spise   je   na   č.   l.   261   -   265   vložené   vyjadrenie   predsedu a podpredsedníčky   okresného   súdu   z 23.   novembra   2004   pre   ústavný   súd   týkajúce   sa predmetného konania. Okresný súd uznesením č. k. 5 C 119/92-268 z 3. januára 2005 nariadil   znalecké   dokazovanie   týkajúce   sa   určenej   nehnuteľnosti   povereným   súdnym znalcom, pričom znalecký posudok mal byť vyhotovený v termíne do 15. februára 2005. Poverený súdny znalec vo vyjadrení z 11. februára 2005 požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 31. marca 2005 z dôvodu nevyhnutnosti vykonania konzultácií   v súvislosti   s vypracovaním   znaleckého   posudku.   Okresný   súd   prípisom z 15. februára 2005 predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 31. marca 2005.

Poverený súdny znalec vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 1. apríla 2005 vrátil predmetný spis okresnému súdu a požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku do 30. apríla 2005 z dôvodu potreby ďalších konzultácií v súvislosti s ocenením nehnuteľností. Okresný súd prípisom zo 4. apríla 2005 predĺžil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 2. mája 2005. Uvedeným záznamom (č. l. 276) posudzovaný spis končí.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom   štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A)   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   návrh   na vyporiadanie BSM. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľky a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, svedčiacu   o právnej   zložitosti   veci.   Po   skutkovej   stránke   však   možno   konštatovať,   že v danom   prípade   ide   o vec   skutkovo   zložitú   vyžadujúcu   si   vykonanie   rozsiahlejšieho dokazovania,   ktoré   môže   spôsobiť   predĺženie   konania   najmä   v prípade,   ak   predmetom konania je vyporiadanie rozsiahleho majetku patriaceho do BSM a zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov, zabezpečenia viacerých znaleckých posudkov a pod. Spomínaná skutková zložitosť veci však nemôže ospravedlniť obdobie nečinnosť okresného súdu v konaní o návrhu sťažovateľky.

B) Podľa názoru sťažovateľky: „(...) v priebehu konania nič nenasvedčuje tomu, že by sťažovateľka akýmkoľvek spôsobom zapríčinila prieťahy v konaní.“

Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd zistil, že okresný súd pojednávanie konané 4. augusta 1992 odročil pre neprítomnosť sťažovateľky, ktorej neúčasť ospravedlnil jej zástupca telefonicky s tým, že do konca septembra bude sťažovateľka na kúpeľnej liečbe, že sťažovateľka sa 28. októbra 1993 nezúčastnila ohliadky nehnuteľnosti   nariadenej   súdny   znalcom   (Ing.   D.   D.),   podľa   úradného   záznamu z 10. októbra   1995   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   požiadala   okresný   súd,   aby   do 31. októbra 1995 nenariaďoval pojednávanie v predmetnej veci, podľa úradného záznamu zo   16.   marca   1998   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   osobne   požiadala   o zrušenie nariadeného termínu pojednávania (z dôvodu kolízie pojednávaní), neúčasť na pojednávaní 21.   apríla   1998   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   ospravedlnila   iba   telefonicky   v deň pojednávania,   ďalšie   pojednávanie   konané   2.   apríla   2003   bolo   odročené   za   účelom predvolania   sťažovateľky   (jej   neprítomnosť   z dôvodu   choroby   ospravedlnil   jej   právny zástupca priamo na pojednávaní) a napokon že v termínoch 4. augusta 2003 a 12. augusta 2003 sa sťažovateľka ani jej právny zástupca nezúčastnili ohliadok nariadených súdnym znalcom (Ing. D. D.), ktorých termín im bol vopred oznámený.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že k právu účastníka konania na efektívny, rýchly   a účelný   postup   súdu   v konaní   pristupuje   procesná   povinnosť   účastníka   konania prispievať   k dosiahnutiu   účelu   súdneho   konania   včasným   reagovaním   na   pokyny   súdu a oznámením potrebných skutočností (§ 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že k spomaľovaniu postupu okresného súdu v preskúmavanom konaní prispelo aj správanie sťažovateľky a jej právnej zástupkyne, resp. neskôr právneho zástupcu, a ústavný súd túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   v preskúmavanom   konaní   zistil   dlhé   obdobia   nečinnosti   v postupe okresného   súdu,   ktoré   mali   výrazný   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Prvé   viac   ako devätnásťmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu začalo 13. decembra 1993, keď súdny znalec   vo   svojom   podaní   okresnému   súdu   oznámil,   že   nemôže   vykonať   znalecké dokazovanie   v predmetnej   veci,   pretože   mu   účastníci   konania   neposkytli   potrebnú súčinnosť,   a trvalo   do   24.   júla   1995,   keď   nechal   zákonný   sudca   opätovne   doručiť   spis v predmetnej   veci   súdnemu   znalcovi.   Okresný   súd   bol   nečinný   aj   počas   ďalšieho osemmesačného   obdobia,   ktoré   trvalo   od   1.   júna   1996,   keď   uplynula   lehota,   ktorú účastníkom konania uložil súd na zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania, a trvalo do 4. februára 1997, keď okresný súd nariadil znalecké dokazovanie uznesením č. k. 5 C 119/92-56a (za účelom ohodnotenia hnuteľných vecí). Taktiež v období po uplynutí lehoty na predloženie znaleckého posudku súdnym znalcom 5. marca 1997 do 10. marca 1998, keď okresný súd nariadil v predmetnej veci termín pojednávania a priznal odmenu súdnemu   znalcovi,   okresný   súd   nevykonával   v predmetnom   konaní   viac   ako   dvanásť mesiacov žiadne procesné úkony. Bez existencie zákonnej prekážky okresný súd nekonal ani v deväťmesačnom období od 1. decembra 1998, keď bolo okresným súdom uskutočnené pojednávanie v predmetnej veci, do 13. septembra 1999, keď zákonný sudca nariadil nový termín pojednávania vo veci. Posledné ústavným súdom zistené dvadsaťtrimesačné obdobie nečinnosti   okresného   súdu   trvalo   od   5.   októbra   1999,   keď   okresný   súd   uskutočnil pojednávanie v predmetnej veci, do 10. septembra 2001, keď okresný súd nariadil znalecké dokazovanie v predmetnej veci. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, začalo 24. mája 1991, teda pred založení jurisdikcie ústavného súdu 15. februára 1993. V súlade so svojou judikatúrou   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   prihliadol   aj   na   skutočnosť,   že   do   založenia jurisdikcie ústavného súdu predmetné konanie trvalo viac ako rok a osem mesiacov. Od založenia jurisdikcie ústavného súdu predmetné konanie trvá už viac ako dvanásť rokov a dva mesiace, pričom z uvedenej doby podstatnú časť - sedemdesiatjeden mesiacov, t. j. päť rokov a jedenásť mesiacov, tvoria obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

S ohľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy za ústavne akceptovateľnú. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené právo sťažovateľky bolo porušené.

2.   Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 1 300 000 Sk, ktoré odôvodnila nasledovne: „(...) Je potrebné zdôrazniť, že v čase keď bol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov som mala 54   rokov.   V súčasnosti   som   dôchodkyňa   a mám   67   rokov.   Podstatná   časť   spoločného majetku   je   v dispozícii   môjho   bývalého   manžela.   Nečinnosť   okresného   súdu   a prieťahy v konaní   okrem   podstatnej   miery   právnej   neistoty   mi   spôsobujú   ujmu   nemožnosti disponovať   so   svojím   vlastníctvom.   Táto   ujma   aj   vzhľadom   na   osobný   prístup   môjho bývalého manžela k mojej osobe, ktorému tento stav plne vyhovuje mi spôsobujú značné ťažkosti v bežnom živote. Nekonanie súdu prakticky vedie k tomu, že v čase zaslúženého odpočinku – dôchodku nemôžem užívať to, čo som počas svojho života získala. Preto za primerané zadosťučinenie považujem sumu (...) v celkovej výške 1.300.000,-- Sk, ktoré je možné   považovať   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   §   50   ods.   3   zákona o ústavnom súde.“

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať   sťažovateľke   sumu 35 000 Sk. Táto suma zohľadňuje s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu dĺžku zbytočných   prieťahov   (päť   rokov   a jedenásť   mesiacov)   v predmetnom   konaní,   ako   aj správanie sťažovateľky a jej právnych zástupcov v predmetnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľky nevyhovel.

4. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 34 160 Sk za dva úkony právnej pomoci (prijatie   a príprava   zastupovania,   písomná   sťažnosť   vo   výške   2   x   15   250   Sk)   vrátane režijného paušálu (1 x 128 Sk + 1 x 136 Sk) a náhradu hotových výdavkov za cestu z H. do R. a späť vo výške 2 268 Sk [80 km x (5,40 ako sadzba základnej náhrady pre osobné cestné vozidlá + 1,65 ako hodnota nafty na 1 km cesty) x 2 = 1 128 Sk, (2 x 567) x 2 = 2 268 Sk].

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal v súlade s §   20   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1. januára 2005 z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľka   namieta,   v zásade   nie   je oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený   v období   od   1.   januára   2004   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje 4 534 Sk a hodnota režijného paušálu 136 Sk.

V súlade   s týmito   ustanoveniami   možno   teda   trovy   konania   vyčísliť   ako   súčet odmeny za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2004 (príprava a prevzatie veci, písomné podanie súdu) vrátane režijného paušálu (2 x 4 534 Sk + 2 x 136 = 9 340 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy teda spolu predstavuje 9 340 Sk.

Ústavný   súd   v sťažnosti   uplatnený   a špecifikovaný   nárok   na   náhradu   hotových výdavkov   vo   výške   2   268   Sk   nepriznal   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   právny   zástupca sťažovateľky   v sťažnosti   riadne   nepreukázal,   že   ide   o hotový   výdavok,   ktorý   bol preukázateľne vynaložený v súvislosti s poskytovaním právnych služieb v predmetnej veci.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 11. mája 2005